Katka Morháčová: V Bratislave sú ceny ako v Hollywoode

Ak by prešla blbosť, že niekto bude môjmu dieťaťu v škole každý pondelok púšťať hymnu, nechávala by som ho doma, tvrdí v rozhovore herečka, žijúca v Hollywoode a New Yorku.

Narodila sa v roku 1980 v Bratislave. Vyštudovala Fakultu manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave, popri tom študovala herectvo v Rusku aj USA (The A.R.T/MXAT for Advanced Theatre Training v Bostone, Vahtangov School v Moskve). V roku 2002 sa na(Zdroj: archív K. M.)

Ak by prešla blbosť, že niekto bude môjmu dieťaťu v škole každý pondelok púšťať hymnu, mal by istotu, že by som ho v ten deň nechávala doma, tvrdí v rozhovore pre SME.sk slovenská herečka, žijúca v Hollywoode a New Yorku, Katarína Morháčová.

Aká ste?

Introvertná, ale dokážem nahodiť masku a zaujať aj ako extrovert. Odmalička som chcela robiť všetko možné, a práve herectvo je brandža, ktorá to človeku vďaka rôznym úlohám môže splniť.

Prečo ste sa v devätnástich rozhodli odísť do zahraničia?

Vždy som chcela cestovať a najmä žiť niekde inde, v tomto prípade som však mala iné dôvody. Jednoducho som potrebovala zmiznúť od istôt a opakovane po vlastných chybách padnúť na zadok.

Pred čím ste utekali?

Pred všetkým. Bola som rozmaznaná, isté veci som začala zneužívať, neustále som skúšala, kam až môžem zájsť bez toho, aby vznikol prúser. Bavilo ma totiž posúvať hranice dovoleného a narúšať kritériá toho, čo sa patrí. Najskôr slušné dieťa, potom obrovská rebelka.

Dôsledky takého konania bývajú občas kruté. Pád na sociálne dno, alkoholizmus, gamblerstvo, drogy. Bolo tam niečo podobné?

Počas strednej školy som začala robiť modelku vyslovene preto, že som chcela byť nezávislá od peňazí rodičov, hoci modeling ako taký ma nelákal. Dôsledkom boli problémy s jedením, zlé stravovacie návyky...

Anorexia?

Aj bulímia. A hoci som odjakživa bola veľmi tvrdo proti drogám, predsa sa mi stalo, že som v nich jeden rok v Amerike relatívne intenzívne lietala.

Donášková služba na drogy

Čo za tým bolo? Stres, neschopnosť zvládnuť zmeny? Alebo to, že ste už nevedeli, čo od dobroty?

Vždy je to kombinácia viacerých faktorov, u mňa to napríklad bola snaha zistiť, aké to je vziať drogu a tiež istá forma úniku pred stereotypmi. Som, respektíve bola som, dosť voľnomyšlienkárska, vtedy je občas ťažké záporne odpovedať na otázku „prečo nie?" Človek jednoducho sám pre seba hľadá racionálne argumenty, aby si svoje hlúpe konanie zdôvodnil.

Dá sa to vôbec?

Samozrejme, zdôvodniť sa dá každá blbosť, ktorú v živote robíme. Napríklad pri drogách si poviete: „Mnohé z nich sú vyrobené z prírodných látok, tak kde je problém?" Výsledkom je, že klamete sami seba. Nikdy by sa mi to nestalo, keby som bola zrelšia a vyspelejšia.

Čo ste brali?

Trávu, kokaín, extázu, LSD. Nikdy som si však nič nepichala. Už na Slovensku som mala viac kamarátov, ktorí brali drogy, aj to bolo dôvodom, prečo som ich nenávidela. Jedna kamarátka bola na liečení, na víkend ju pustili domov a ja som ju našla zdrogovanú pod schodmi. Keď som si uvedomila, ako sa jej mama celý čas trápi, vylepila som jej a museli ma od nej ťahať, aby som jej neublížila ešte viac. Mala som aj kamaráta gamblera, ktorého nakoniec našli v lese s guľkou v hlave.

Zaujímavé, že vtedy ste nič nebrali a prišlo to až v Amerike.

Bola to chyba, pretože to chcelo väčšiu odolnosť na rôznych party, ktoré sa tam organizujú. Drogy sa na nich už nevyskytujú tak, ako bolo zvykom v 80. a 90. rokoch, ale vždy sa nájde niekto, kto ich má a ponúka. Navyše v Amerike existuje na drogy aj donášková služba.

Prosím?

Tak, ako si môžete domov objednať jedlo, tak si môžete objednať aj drogy. Stačí vedieť, komu zavolať. Na ulici je plno cyklistov - kuriérov, ktorí budia dojem normálnych ľudí a v skutočnosti predávajú drogy. Bohužiaľ.

Childhood1.jpg

Ako sa opiť bez fľaše? Vodkovými tampónmi

Spomínali ste modeling na strednej škole, ktorý u vás viedol k anorexii a bulímii. Realitou je, že mnohí rodičia dávajú na modeling aj mladšie deti, ktoré tak v štrnástich žijú kdesi v Miláne bez rodiny a často sú doslova odtrhnuté z reťaze. Čo si o tom myslíte?

Ja som mala výhodu, že šlo o moju vlastnú voľbu, rodičia ma do ničoho netlačili. Na to, aby niekto robil v modelingu, musí byť naozaj zrelý. Štrnásťročné dievčatá také nie sú. Všetko je to o komunikácii a zodpovednosti rodičov. Minimálne do osemnástich rokov nezlyhávajú deti, ale tí, ktorí ich vychovávajú. Nedávno som v Amerike čítala o tom, že sa už dokonca vyrábajú takzvané vodkové tampóny.

Aké?

Normálne sú nasiaknuté vodkou, a ak ich dievča použije, pomerne rýchlo je opité bez toho, aby ste ho videli s fľaškou alkoholu. Americké dievčatá si to bežne kupujú cez internet.

Niekoho drogy položia, niekto sa z nich vyhrabe. V čom to je?

Mne pomohla moja zvedavosť a to, že chcem ešte veľa zažiť. Nepotrebujem jachty, domy ani nič podobné, ale svet ako taký. Prečo si ho odopierať a ničiť drogami? Keď to tak vezmem, zo všetkého mi pomohla vlastná ambicióznosť a túžba po poznaní.

Zlému hercovi nepomôže ani kamarátstvo s Bradom Pittom

Jeden zo stereotypov u nás je, že ak sa chce Slovenka presadiť vonku, tobôž vo filme, musí ísť „cez posteľ". Čo vaše začiatky v USA?

Mala som šťastie, že som začínala v divadlách a nie priamo vo filme. Bolo to dobré, aby som sa naučila poriadne anglicky, navyše som mohla spoznať, aký je americký divák. A keď potom človek príde do Hollywoodu, pozerajú na neho trochu inak ako na tisícky iných, ktorí nemajú žiadne skúsenosti.

Lenže kým u nás sa divadelní a filmoví herci dosť prelínajú, v USA to je inak. Hviezdy z filmov obvykle na divadelných javiskách nevystupujú a platí to aj naopak.

To je síce pravda, ale u nás sa to prelína najmä preto, lebo máme malý trh a samotným divadlom sa herec na Slovensku uživí len ťažko. V divadlách v Bostone aj New Yorku som mala mnohých kolegov, ktorí nikdy netočili žiadny film, kolegovia z filmu zase odmietali divadlo. Neplatí to však absolútne, napríklad Kate Blanchett, Kate Winslet, Meryl Streep bežne hrávajú v normálnych divadlách, pričom kríza spôsobila, že to začínajú robiť aj mnohí iní známi herci z filmu.

Vráťme sa k Bostonu. Ako ste sa dostali k tamojšiemu divadlu?

Jeden z tamojších režisérov, Andrei Şerban, je učiteľom na Katedre herectva na Kolumbijskej univerzite. Režíruje nielen v Amerike, ale aj v Paríži. Práve vtedy realizoval predstavenie v divadle, ktoré bolo napojené na našu školu. Rolu som dostala na poslednú chvíľu, keď mi volala kamarátka, že potrebujú človeka, ktorý sa vie hýbať a tancovať. Mala som šťastie, lebo ten pán je pôvodom z Rumunska a akosi sme si sadli do oka. Vďaka tej prvej hre ma však videl aj režisér, ktorý mi potom zveril hlavnú rolu.

Prečo ste odišli do Hollywoodu? Nebolo lepšie snažiť sa presadiť u nás?

V tom čase som už nakrúcala nezávislé filmy v New Yorku, pričom Los Angeles je len prirodzeným krokom, ak chcete postúpiť ďalej. Nehľadám síce slávu...

Nie je to póza? K herectvu taká ambícia patrí.

Nemusí. Ambície mám síce naozaj veľké, ale sláva nie je prioritou. Navyše mnohí majú predstavu, že sláva a popularita vám nutne prinesú ďalšiu slušnú rolu vo filme, čo nie je celkom pravda.

Tak to funguje.

Možno na Slovensku. V USA vám nikto nič negarantuje. Poznám prípady, ktoré zažiarili v jednom filme a dnes o nich nik nevie. Dôležité je neustále hranie, hoci aj nie v totálnych trhákoch. Hranie je totiž ako sval - ak prestanete posilňovať, telo vám ochabne. Ak prestanete hrať, stratíte prax. Zameriavať sa na slávu je zbytočné, treba mať jedinú ambíciu - každú rolu zahrať lepšie ako predchádzajúcu. A keď sa snažíte, skôr či neskôr si vás niekto všimne v malom filme na nejakom festivale a ponúkne niečo väčšie.

Trochu tým obchádzate dôležitú vec - kontakty.

Jasné, že je dobré ich mať, ale nič vám nezaručujú. Čo by ste mali z toho, že ste kamarátom Brada Pitta, ak by ste boli zlý herec? Myslíte si, že by vám dal rolu?

DrawingfromLife6.jpg

V Hollywoode vzniká aj kvalita

Mení sa posledné roky vnímanie filmu v Amerike?

Jednoznačne, môžu za to najmä nové technológie ako internet, ale aj to, že klesajú ceny techniky. Tým sa postupne mení celý Hollywood. Veľké štúdiá strácajú moc, pretože sa vo veľkom kopíruje, a na to, aby ste videli dobrý film, už nemusíte ísť do kina a platiť lístok. Okrem toho si dnes pomaly každý môže kúpiť kameru a nakrútiť vlastný film.

To je však málo, na úspech treba, aby bol videný.

Iste, práve preto sa najdôležitejšou zložkou v celom reťazci stáva distribúcia. Nedávno som čítala nejakú štatistiku, ktorá hovorila, že zo všetkých filmov, ktoré sa v USA natočili, sa k divákom dostala možno desatina. To je dosť málo.

Vzhľadom na to, aké filmy sa do našich kín z USA obvykle dostávajú, majú mnohí pocit, že Hollywood produkuje najmä gýčové braky, končiace happyendom, pričom ešte aj zločinci majú nádherné a vybielené zuby.

Slovenský divák si o tamojšej kinematografii vytvára predstavy z toho, čo sem distribútori prinesú. Aj moji slovenskí kamaráti hovoria, že ide zväčša o zlé veci. Realita je však iná, pretože tam vzniká aj množstvo kvalitných snímok, ktoré tu nikto nikdy neuvidí. Mnohé vznikajú trebárs tak, že si nejaká veľká herecká hviezda založí vlastné nezávislé štúdio, v ktorom produkuje filmy bez toho, aby mala ambície spraviť z toho kasové trháky v Európe. Súčasným trendom je navyše „samodistribúcia", ktorú využívajú najmä menšie nezávislé spoločnosti.

Dôvod?

Jednak nechcú byť okrádané, jednak v mnohých prípadoch distribútora ani nenájdu.

TheIntensive.jpg

Angelina Jolie zvyšuje filmu šancu na úspech, preto pozná svoju cenu

Kto financuje nezávislé hollywoodske filmy?

To je rôzne, pretože tam vznikajú nezávislé snímky s rozpočtami od pár tisíc až do desiatok miliónov dolárov. Pri tej hornej hranici by ste na Slovensku asi o nezávislom filme nehovorili. Peniaze do toho vrážajú najmä bohaté privátne spoločnosti, ktorým šéfujú ľudia, milujúci umenie, prípadne takí, ktorí vedia, že z toho sekundárne vyťažia.

Záleží na návratnosti?

Keby im na nej záležalo ako na základnej veci, nešli by do toho, lebo nemajú záruku. Z predaja filmu sa často nevrátia ani len náklady, nieto aby sa vyprodukoval ešte aj zisk.

Prečo to potom robia? Aby ich mená svietili v titulkoch?

Vy by ste ako biznismen dali peniaze niekam len preto, aby ste sa videli v titulkoch? Im ide o iné benefity. Prioritná je reklama, ktorá sa dá z toho vyťažiť. Napríklad Coca-Cola dáva do filmu šialené peniaze a spokojné sú obe strany. Filmár môže nakrúcať a Coca-Cola je spokojná, lebo sa na plátne v rámci príbehu ukazujú jej výrobky každých pár minút. To, že samotný film nie je priamo ziskový, je druhoradé.

Na základe čoho sa firmy rozhodujú?

Existuje viac kritérií, ale najviac ich zaujíma, kto tam bude hrať, kto bude režisér a kto producent. Výhodou je, ak sa vo filme vyskytuje aspoň jeden slávny herec. K tomu chcú vedieť, či máte dobre pripravenú a dohodnutú distribúciu.

Film sa ešte nezačal nakrúcať a už chcú vidieť zazmluvnenú distribúciu?

Samozrejme. Musia vidieť, že sa snažíte a že vám nejde len o to, aby vznikol kvalitný film, ale aj o komerčný úspech. Okrem toho sa pozrú na tému filmu a začnú si robiť analýzy.

Finančné?

Áno. Ak chcete peniaze na filmovú drámu, vezmú si trebárs desať posledných drám s podobnými témami, nakrútených s podobnými rozpočtami za posledných desať rokov. Zaujíma ich, ako boli úspešné a koľko presne zarobili. Až potom príde rozhodnutie, či investujú do vášho filmu.

Na tej krajine je zaujímavé, že stačí jedna úspešná filmová rola, jeden veľký hudobný hit, a dotyčný je prakticky na celý život finančne zahojený.

To je pravda.

Smerujem k tomu, že za ďalšiu rolu už dotyčný vezme aj milióny dolárov. Nie je šialené, ak sa v tej brandži točia také sumy? Netýka sa to len filmu, ale aj špičkových tenistov, hokejistov a ďalších.

Ak na to pozeráte takto, máte pravdu. Vziať milióny za jednu filmovú postavu je veľa, na druhej strane na to, aby ste uspeli, museli ste do toho niečo investovať. Nikto sa nestane úspešným za jeden deň a bez námahy. Navyše filmári vedia, že ak do filmu získajú trebárs Angelinu Jolie, majú veľkú šancu, že ich produkt uspeje. A tá zase pozná svoju cenu.

UndertheHood4.jpg

Tamojšie filmové odbory nie sú sranda

U nás je problém, aby nejaký film vznikol bez podpory Ministerstva kultúry. Celý systém je netransparentný, aj vďaka nemu tu napríklad Rudolf Bierman vezme desiatky miliónov od daňových poplatníkov na Jánošíka, natočí necelú polovicu filmu a ešte má odvahu žiadať ďalšie desiatky miliónov na jeho dokončenie. Ako je to v USA?

Tam sú takéto peniaze veľmi obmedzené, hoci existujú aj rôzne štátne granty. Dostupné sú najmä jednotlivým minoritám, funguje to na základe pozitívnej diskriminácie. Dôležitá je aj téma. Ak je zaujímavá a pre niekoho poučná, má šancu. Ja teraz hľadám grant na film, ktorý hovorí o zneužívaní detí. Tam je istá šanca, ale väčšina filmov je bez nej. Peniaze od štátu ich dostane len minimum, skoro všetky financuje súkromná sféra. A ak ich aj niekto dostane, určite si netrúfne na to, že neodovzdá hotovú prácu. Je to tým, že tamojší obyvatelia inak zmýšľajú a nikto si v brandži nechce kaziť meno.

Na Slovensku som už hovorila s viacerými ľuďmi a čudujem sa, ako celý systém funguje. Meno máte predsa len jedno. To je o mentalite, neviem si predstaviť, že niekto chce primárne hrabať pre seba. Súkromný sektor by si na odovzdanú prácu riadne posvietil. A ak by ste zlyhali, už by vám nikto ďalšie peniaze nedal. Pri peniazoch daňových poplatníkov často stačia len známosti.

Dokážete sa tam v pohode uživiť bez toho, aby vás niekto dotoval?

Určite. Nikto ma tam nikdy nezaložil, začínala som od nuly a bez peňazí. Kedysi som si privyrábala ako čašníčka, neskôr konzultáciami v oblasti financií. Teraz síce nežijem ako milionárka, ale nesťažujem sa. Mám, čo potrebujem.

V akých filmoch hrávate? U nás sa o nich veľa nevie.

V nezávislých. Produkčne sa pohybujú od 20 tisíc až po 10 miliónov dolárov za film. Aktuálne sa začnú distribuovať dva nové filmy a dva sú vo finálnej postprodukcii s 25- a 50-miliónovým rozpočtom. Až na jeden som v každom hrala hlavnú rolu.

Získavali ste ich cez klasické castingy?

Áno, ale časom som sa zoznámila s niektorými castingovými režisérmi a tak som už nemusela chodiť v prvej várke, ale neskôr. Dosť mi aj poradili v tom, o aké úlohy sa zaujímať. Niekedy je dobré ukázať sa aj na castingu, kde vám je jasné, že nemôžete uspieť, takže sa stalo, že ma agentka poslala aj na také.

Koľko dievčat chodí na castingy?

Veľmi veľa. Mám výhodu v tom, že už chodím až do neskorších kôl. Keď to tak vezmem, prebieha to ako normálne interview pri záujme o nejakú prácu.

Veľké hviezdy na castingy nemusia?

Tie nie, pretože ich úlohy vo filmoch sa dohadujú zväčša vopred cez telefón a na osobných stretnutiach s tvorcami.

V akých výškach sa pohybujú honoráre za filmy, ktoré robíte vy?

V takých, aké si herec vybaví. Na začiatku je to menej, neskôr viac. Tamojšie odbory nie sú sranda, kto je v príslušnej filmovej únii, musí platiť.

Za hlavnú rolu máte tisícky alebo desiatky tisíc dolárov?

(smiech) To si nechám pre seba. Ale ok, je to bližšie k 10 tisíc dolárom ako k tisícom dolárov.

CuoreDolce1.jpg

Stretnúť hviezdu priamo v Hollywoode? Len veľmi ťažko

Pri českých a slovenských filmov mám často pocit, že keby v nich neboli scény s nahotou, ani by nesmeli ísť do distribúcie. Ako vnímate nahotu na plátne?

Ak som raz nahá na plátne, som nahá de facto navždy a všade. V tomto mám obrovské šťastie, pretože som kedysi dostala dobrú radu - v začiatkoch sa úplne vyhýbaj filmom, v ktorých máš byť nahá, inak si ťa takú zapamätajú a iné úlohy ti ani neponúknu. Dnes na to pozerám tak, že ak má nahota v tom filme zmysel, tak do toho idem. Hrala som napríklad slobodnú Arménku, ktorá sa vyzliekla pred Azerbajdžancom, čo by sa v reáli kvôli rôznym historickým a náboženským súvislostiam de facto nestalo. Tá scéna mala svoj význam a preto som súhlasila. Ak by však niekto požadoval nahotu len preto, aby zabil 30 sekúnd z filmu a ukázal nejaké to mäsko, má smolu.

Nemáte s tým problém? Na pľaci totiž nie ste sama. Dorota Nvotová mi hovorila, že sa po nakrúcaní takých scén vždy rozplače.

Herec používa svoj hlas, skúsenosti, city, ale aj telo. To, akú hranicu akceptuje, je na ňom. Ak to treba, musím sa odosobniť. Keď sme tú scénu nakrúcali, pripravovali sme sa na ňu tak, aby sme ju naostro natočili bez zbytočného predlžovania. Tri dni sme ju skúšali aj s filmovým partnerom za prítomnosti režiséra a kameramana. Keď som sa vyzliekala prvýkrát, bolo to strašné, neskôr som sa uvoľnila. Je to moje telo, čo sa zaň budem hanbiť? Dôležité je, aby nahota vo filme nebola samoúčelná.

Ako sa žije v Hollywoode?

Los Angeles je veľmi rozľahlé mesto, samotný Hollywood len jeho maličká časť. Pamätám si, že keď som sa tam prisťahovala, všetci ma varovali, aby som tam nebývala, lebo je to nebezpečné. Podľa mňa je to len mýtus, mne sa tam žije dobre.

Mnohí, ktorí tam boli, potom doma ohurujú známych, koho všetkého tam naživo stretli. Nepreháňajú?

Priamo v časti Hollywood hviezdu počas bežného dňa stretnete len veľmi ťažko, výnimkou sú možno filmové premiéry a podobne. Veľké hviezdy totiž nielen bývajú, ale aj nakrúcajú úplne inde. Čo by tam vlastne robili? Istý čas som bývala v západnej časti Hollywoodu, kde som často stretávala Jennifer Aniston, ale inak nič, pretože tí ľudia žijú napríklad kdesi v Malibu alebo v Santa Monice. Navyše, čo máte z toho, že vidíte hviezdu? Nedávno som sa stretla s Georgeom Clooneym na neoficiálnej premiére jeho nového filmu. Možno pár sekúnd vo mne bolo napätie, ale potom opadlo, veď ide o normálneho človeka ako ktokoľvek z nás.

Kde bývate?

Prenajímam si jednoizbový byt, za ktorý platím 1300 dolárov mesačne.

Bez auta sa tam asi nedá fungovať.

To teda nie, bez neho neprežijete. Je tam síce metro, ale nikdy som v ňom nebola. Jednak sa o ňom hovorí, že nie je veľmi bezpečné, jednak to mesto je také rozľahlé, že auto by ste potrebovali tak či tak.

Na Slovensku ma rozčuľovalo nariekanie tých, čo len sedia pri pive

Ako bežní ľudia trávia voľný čas?

V kine, nakupovaním v obchodných centrách a oddychovaním na plážach. Sneh ani mrznutie som tam ešte nezažila, v januári sa da po vonku chodit v šľapkách a tričkách. Na Los Angeles oceňujem najmä fantastický prístup k prírode. Som športovo založená a hory s kaňonmi naokolo sú úžasné, o cyklistických trasách ani nehovorím.

Neprekáža vám večný americký úsmev?

Američanov odmalička vedú k individualizmu a profesionálnemu úspechu, k tomu patrí aj ten úsmev.

Tam sa nepatrí priznať, že mám zlú náladu?

Kedysi som mala problém to pochopiť. Zdalo sa mi nehumánne pretvarovať sa, ak som chcela plakať. Oni tam razia teóriu, že človek má riešiť svoje problémy za zatvorenými dverami a neotravovať nimi iných. Možno aj to je príčinou, že tam žije toľko depresívnych ľudí. Potláčané emócie sa niekde musia prejaviť, trebárs tým, že človek začne piť, drogovať, prípadne len bezducho prepína televízor.

Nedávno som kdesi čítal, že to, čo my riešime s bežnými kamarátmi, oni musia riešiť s psychoterapeutmi.

Asi tak. Nezovšeobecňovala by som však, lebo aj v USA žijú najmä normálni ľudia. Jedno sa mi na nich páči - ak sa rozhodnú, že idú niečo robiť, bez ohľadu na vek a zázemie neuvažujú o tom, ako to nepôjde, ale ako sa to dá urobiť. Tu na Slovensku ma strašne rozčuľovalo, ako mnohí ľudia dokázali sedieť celý deň pri pive a nariekať, že sa nič nedá, že im všetci ubližujú.

6.jpg

Bratislava má ceny rovnaké alebo vyššie ako Hollywood

Koľko stoja v Hollywoode bežné potraviny?

Sú tam zabehnuté tri spôsoby stravovania sa ľudí - buď chodia do reštaurácií, prípadne si objednávajú hotové jedlo domov, alebo si navaria sami.

Z polotovarov. Domov si objednávajú najmä pizzu?

Nielen. Frčí tam pizza, ale aj čínske a mexické jedlá.

Prečo sa im nechce doma variť?

Nie je to v lenivosti, ako by sa mohlo zdať. Keď som na Slovensku, každý mi hovorí, že lepšie je si variť doma, lebo je to lacnejšie. Osobne si to nemyslím, pretože všetci do toho započítavajú len suroviny a energie. Úplne pritom zabúdajú, koľko na nákupy surovín, samotné varenie a potom upratanie kuchyne minú času. A čas sú tiež peniaze. Ľudia tam chodia z práce často o ôsmej alebo deviatej večer, na varenie im fakt neostáva priestor. Pozor, netýka sa to všetkých, pretože tvrdenie, že Američania doma vôbec nevaria, je len mýtus.

Koľko stojí pizza v Hollywoode?

Od sedem do pätnásť dolárov. Aj s donáškou do domu.

To je ako u nás.

No, keď pozerám na slovenské ceny, môžem spokojne povedať, že v Bratislave sú ceny rovnaké alebo vyššie ako v Hollywoode.

Majú tam aj normálny chlieb?

(smiech) Už áno. Keď som tam začínala, nachádzala som len ten hnusný papierový, ale už som objavila aj obchody, v ktorých sa dá kúpiť normálny, ktorý chutí podobne ako ten na Slovensku.

Koľko míňate na potraviny?

Hm, chodím nakupovať raz týždenne, priemerný nákup asi za 100 dolárov. Fakt sú tam ceny ako u nás.

3.jpg

V Rusku by som neostala, mnohí tam pijú a ubližujú

Ste v Hollywoode známou herečkou?

Určite nie. Takých ako ja je tam veľa.

Čo sa musí stať, aby sa to zmenilo?

Poznáte herečku Amy Adams? Pred pár rokmi hrala vo filme Catch me if you Can s Leonardom di Capriom. Človek by si povedal, že keď už hrala s ním, budú sa jej sypať ponuky. Výsledkom bol opak, dokonca to už chcela v brandži vzdať. Nakoniec účinkovala v nezávislom filme Junebug, za ktorý bola nominovaná na Oscara, a vďaka nemu si ju zrazu všimli s tým, že ponuky sa jej len tak hrnú. Nikdy teda neviete, čo vám prinesie úspech, pričom garanciou nie je ani veľký komerčný film, aký mala za sebou ona.

Ako reagovali rodičia na váš odchod za hranice?

Veľmi ma podporovali, hoci sa rozviedli a vyrastala som len s mamou a bratom. Poskytovala mi však obrovskú slobodu, čo som zneužívala, a tak som sa musela naučiť istej sebadisciplíne. Zahraničie mi v tom len pomohlo. Obaja rodičia mi však vždy vraveli, aby som šla za svojimi snami, aby som si ich plnila, aby som sa neprispôsobovala priemeru.

Mohli ste však zostať aj v Rusku.

Tam by som nemohla žiť. Väčšina ľudí naokolo pila, a mne pripadalo trochu čudné, že cez deň ste v škole, učí vás nejaký profesor, a večer s vami ide piť vodku. Okrem toho tamojšie divadlo mi pripadalo trochu zastaralé, nepáčilo sa mi, čo a ako hráme, zdalo sa mi nemoderné obsahom aj vizuálnym stvárnením scény. Z Rusov som navyše mala pocit, že mnohí nemajú problém druhým ubližovať.

Nie je to generalizácia?

Sú to moje osobné skúsenosti z Moskvy, k iným oblastiam sa neviem vyjadriť. Vy aj ostatní môžete mať pokojne svoje vlastné názory, nikomu nič nevnucujem. Netvrdím predsa, že v USA je všetko ideálne, ale zažila som obe krajiny, a konkrétne v Moskve som ostať nechcela. Tam aby si človek dával pozor na ceste ešte aj vtedy, keď ide na zelenú.

FavoriteSpotinSlovakia.jpg

Monodráma Hana Pohana je výzva

V New Yorku teraz chystáte jeden projekt. O čo ide?

Týka sa 20. výročia pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. V New Yorku o tom ľudia dosť vedia a chystajú okolo toho veľa kultúrnych akcií.

Tu sa vraví, že Američania ani nevedia, kde je Slovensko.

Kedysi možno nevedeli, ale v New Yorku je to iné, dokonca by som povedala, že poznajú aj mená ľudí, ktorí sa v revolúcii angažovali. Václav Havel je síce Čech, ale jeho meno je tam pojmom.

Vráťme sa k projektu.

Silvester Lavrík už dlhšie spolupracuje s Janet Livingstone, Američankou, žijúcou na Slovensku. V New Yorku objavili divadelný festival, venovaný výročiu pádu komunizmu, a Silvester sa tam okrem iného rozhodol priniesť monodrámu, ktorá sa volá Hana Pohana. Všetko sa deje aj vďaka americko-slovenskej nadácii +421 Foundation.

V tej monodráme hráte vy, hlavnou hrdinkou je práve Hana. Kto je to?

Žena - klaviristka, ktorá odíde aj so svojím partnerom do Ameriky, pričom on ju tam opustí. Okrem toho má svoj ďalší handikep - je slepá. Predstavenie je teda o trojročnom prežívaní opustenej ženy v cudzej krajine, ktorá stále čaká, že sa k nej milý vráti. Čaká a čaká...

Na Godota.

Asi tak. Nakoniec pochopí, že ten partner už nepríde.

Budete to hrať v angličtine?

V New Yorku áno, ale rada by som si to zahrala aj doma v slovenčine. Uvidíme.

To predstavenie má 50 minút. Na javisku budete sama, nie je to priveľké riziko nudy pre divákov v hľadisku?

Isté riziko tam, samozrejme, existuje, ale pre mňa je to výzva. Ak tú úlohu dobre pochopím, ak sa dobre pripravím, nebude žiadny problém.

Ak prejde hymna na školách, nech sú deti v pondelok doma

SNS má ambíciu presadiť na Slovensku začínanie školského týždňa hymnou, mladí ľudia by zase pri prvom preberaní občianskeho preukazu mali skladať akúsi prísahu vernosti štátu. Zástancovia týchto krokov často argumentujú práve USA a tamojším vlastenectvom. Poznáte obe krajiny, čo si o tom myslíte?

Čo ste povedali? Že na školách sa má každý týždeň začínať počúvaním hymny? Prísaha na občiansky preukaz? Prosím?

Presne tak.

Ježiši Kriste. Z toho som úplne šokovaná. Načo to chcú? Doteraz sme sa obracali na východ, zrazu ideme preberať vlastenectvo z Ameriky? Čo je to za argument? Totálna blbosť. Ani mi to nehovorte. Akože deťom budú každý týždeň púšťať hymnu? Lepší spôsob vyvolávanie agresie a odporu voči krajine ani nepoznám. Takéto veci musia prichádzať zdola od ľudí, nie zhora. V Amerike vám nikto neprikazuje mať vlajku na dome, ak si ju tam dáte, tak preto, lebo chcete. Je na človeku, či bude hrdý na svoj národ, to sa nedá prikázať. Vážne si niekto myslí, že priložením ruky na občiansky preukaz a prísahou dokáže vo svojom živote viac? Presne kvôli takýmto hlúpostiam vznikajú vojny. Sory, musela by som nadávať.

Už vypínam diktafón.

Ešte chcem povedať jedno - ak by som mala dieťa a niekto by mu chcel každý pondelok púšťať v škole hymnu, mal by istotu, že by som ho v ten deň nechávala doma. A to je aj môj odkaz všetkým žiakom na Slovensku - ak tá blbosť prejde, v pondelok nechodievajte do školy.

Rozhovor bol autorizovaný, Katarína Morháčová v prepise nič nezmenila.

Medzititulky: Redakcia

Všetky predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Naučme sa správne dochucovať ryby
  2. Od septembra opäť po starom
  3. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom?
  4. ENERGOFÓRUM® 2017 spojí elektrinu a plyn pod jednu strechu
  5. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd
  6. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte
  7. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  8. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  9. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  10. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  1. Naučme sa správne dochucovať ryby
  2. 10 vecí, ktoré môžete dostať od zdravotnej poisťovne zadarmo
  3. Úspech na Majstrovstvách sveta v Quadrathlone
  4. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom?
  5. Od septembra opäť po starom
  6. Máte doma retro kúsky spojené s pivom Šariš?
  7. ENERGOFÓRUM® 2017 spojí elektrinu a plyn pod jednu strechu
  8. 100 %-nú hypotéku môžete dostať aj na mestský apartmán
  9. Business Smartphones Connected to Public Wi-Fi Can Be in Danger
  10. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 6 808
  2. Od septembra opäť po starom 6 277
  3. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd 4 869
  4. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom? 3 597
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 674
  6. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte 1 667
  7. Naučme sa správne dochucovať ryby 1 431
  8. Máte doma retro kúsky spojené s pivom Šariš? 1 257
  9. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 173
  10. Leto nekončí! 1 085

Téma: Film


Článok je zaradený aj do ďalších tém Rozhovory z denníka SME

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Obchvat Ružomberka: už mal byť hotový, nakoniec bude meškať roky

Úsek D1 medzi Hubovou a Ivachnovou, ktorého súčasťou je aj obchvat mesta s 27-tisíc obyvateľmi, plánujú dokončiť až v roku 2021.

ŠPORT

Neapol hrá ako Real. Hamšíkovi sa vernosť môže oplatiť

Ľudia sa rozprávajú len o zápase, tvrdí Hamšík.

KOMENTÁRE

Fico môže stratiť viac než Danko

V prípade vabanku môže Smer stratiť viac než SNS. Už teraz má preň kauza nepríjemné dôsledky.

Neprehliadnite tiež

Zomrel jeden z najvýznamnejších jazzových gitaristov

Umelec sa predstavil v Bratislave aj s českou formáciou Robert Balzar Trio.

RECENZIA

Ako správa z paralelného vesmíru. Tak vyzerá Svěrákov film Po strništi bos

Český film je úkaz. Chcel byť chlapčenskou verziou Babičky?

Orchester môže popových hudobníkov zničiť. Je to tenký ľad

Meky Žbirka, Korben Dallas a Longital vysvetľujú, prečo sa rozhodli prerobiť svoje pesničky.

Rytmus bude nadávať, orchester hrať. Ľahší primitivizmus a ukáznenosť vraj idú dokopy

Žiadny hudobný nápad nevyvolal tento rok väčšiu kritiku.