Štefánik utekajúci, lietajúci

V ambicióznom biografickom projekte predstavujú Milana Rastislava Štefánika až šiesti interpreti.

Tanečné divadlo núti k zjednodušeniam viac ako akýkoľvek iný dramatický žáner. Odtancovať životopis Štefánika so všetkými jeho politickými či vedeckými nuansami sa nedá, ani jeho osobné osudy sa nedajú vtesnať do prehľadnej vzťahovej kompozície.

Duet Štefánika s Masarykom

Libreto, ktoré k ambicióznemu projektu košického Štátneho divadla spracovali Zuzana Mistríková a choreograf Ondrej Šoth, je teda skladačkou dôležitých etáp Štefánikovho života, ktoré podfarbujú striedajúce sa hudobné motívy i filmové kulisy.

Rodný dom v Košariskách prechádza do pohľadov na tatranské štíty, parížsky Moulin Rouge, rímske koloseum či Tahiti. V prípade astronóma Štefánika nemôžu chýbať hviezdna obloha či západy slnka.

Štefánika predstavujú až šiesti interpreti od dieťaťa až po sochu generála, v ktorej sa objavil Vlastimil Harapes. Príbeh protagonistu si ako štafetu odovzdávajú Andrej Faraonov, Dominik Béreš, Andriy Sukhanov, Maksym Sklyar a Sergii Iegorov.

O zamilované duetá vrcholiace vzťahom s markízou Guilianou Benzoni nemôže byť v tomto prípade núdza, paradoxne k najemotívnejším častiam patril duet Štefánika s profesorom Masarykom, ktorý ho ovplyvnil už počas jeho štúdií.

Výnimočná dispozícia košického baletu

Projekt ukázal Štefánika nielen ako monumentálneho hrdinu obzerajúceho si z Bradla Slovensko, ale aj ako chorľavého človeka, ktorý sa musel znova a znova stavať na nohy. Predely medzi scénami robí Štefánik symbolicky utekajúci za svojimi snami.

Hudobný plán poskladal Michal Novinski prevažne z notoricky známych melódií majstrov - od Uhorských tancov Johannesa Brahmsa v pasáži, keď mladý Štefánik prichádza do maďarskej školy, až po emotívneho Verdiho, Wagnera či Mahlera.

Slovenské pesničky, párkrát aj naživo odspievané, sa opakujú v situáciách, keď Štefánik v spoločnosti prezentuje svoje slovenské korene. Švih mala scéna s parížskou bohémou, či niektoré vojnové pasáže. Funkčnej scéne Mareka Hollého dominovali kruhy pripomínajúce astronomické tvary. Spracovanie filmových dokrútok by si možno žiadalo výraznejší výtvarný názor a štylizáciu.

Nepotrebnou ilustráciou boli zábery bitiek v rôznych parlamentoch, ktoré mali dokresľovať vzťahy medzi Masarykom, Benešom a Štefánikom. Kostýmy Andriya Sukhanova sa držali decentnosti a realizmu.
V novom projekte Ondreja Šotha opäť mohla vyniknúť výnimočná dispozícia Baletu Štátneho divadla i viaceré efektné obrazy. Ideovo zostal tento projekt vo sfére očakávaného a známeho.