Aj keď tematicky ide o tú istú vec, antológia nie je celkom literatúrou známeho solženicynovského štýlu.
Ruská gulagovská literatúra - teda v prevažnej miere próza - je stále neprebádaným literárno-estetickým priestorom, na označenie ktorého nevládne ani ustálený terminologický úzus. Už sám podtitul tejto knihy naznačuje, že práve tak ako o „ruskej gulagovskej literatúre" možno hovoriť o „sovietskej lágrovej próze". Tak či onak: literárna tvorba, ktorá sa zrodila zo spomienok väzňov v stalinských koncentračných táboroch, je unikátny fenomén.
Zvláštna forma oral historyV prvom rade to vlastne nie je typická literárna tvorba. Nadovšetko tu dominuje autenticita zážitku autora, neestetizovaná výpoveď o osobných drámach a tragédiách v nekonečnom obraze miliónov drám a tragédií iných ľudí, postihnutých rovnakým osudom vyhnancov, trestancov či muklov. Je to akási zvláštna forma „oral history", v ktorej vypovedajúcou i zaznamenávajúcou stranou je tá istá osoba.
Druhým aspektom tohto fenoménu je číra ruskosť tejto literatúry. Ide o ten fakt, že vo svetovej literatúre niet nič také, čo by sa, čo sa týka rozsahu, dalo s ruskou gulagovskou literatúrou porovnať, tak ako niet vo svetovej histórii paralely s tou neskutočnou mierou inštitucionalizovaného násilia, ktoré Rusko stalinskej éry páchalo na svojom obyvateľstve.
Ruská gulagovská literatúra sa k nám začala dostávať z pochopiteľných dôvodov postupne s tým, ako sa s ňou bolo možné oboznamovať v ruských origináloch od obdobia legendárnej perestrojky. Už prvý dotyk s týmto novým literárnym prúdom predznamenával, že to nebude celkom literatúra solženicynovského štýlu z obdobia tzv. politického odmäku, aj keď tematicky ide o tú istú vec. Stačí ako porovnávací etalón zobrať dielo vari najvýznamnejšieho predstaviteľa ruskej gulagovskej literatúry Varlama Šalamova (najmä výber z jeho poviedok Kolymské poviedky), a ten rozdiel bude badateľný.
Recenzia / kniha
Jen jeden osud. Antologie sovětské lágrové prózy.
Vydala Academia, Praha 2009
Zostavili: Lukáš Babka a Radka Bzonková
Poznanie obludnej mašinérieInak to nie je ani v prípade antológie Jen jeden osud, zostavenej na báze zborníka, ktorý začal vznikať už v 60. rokoch, avšak vyšiel až v roku 1989 s doplnením druhého zväzku v roku 2004. Tento memoárový výber predstavuje dnes vari najreprezentatívnejší prierez tým, čo sa označuje ako ruská gulagovská literatúra.
Vo svojom súhrne výber textov devätnástich autorov a autoriek v zborníku Jen jeden osud (okrem Šalamova je pre nášho čitateľa známejšie vari iba meno Jurija Dombrovského, ktorého román Kustód dávnoveku u nás vyšiel v roku 1966) prinášajú autentické svedectvá jednak o mašinérii celého represívneho gulagovského systému z pohľadu človeka, ktorého táto mašinéria „spracúva", ako aj svedectvá o pôvode, koncepcii a hybných silách tejto mašinérie samotnej.
Máme tak možnosť poznať skrz autentické výpovede celú ideologickú zvrátenosť a spoločenskú zvrhlosť gulagu in natura. Môžeme zvnútra vnímať hlbokú odcudzenosť tohto systému od človeka a najmä totálnu osamotenosť ľudskej individuality v kolektivistickej totalite ako takej, kde nezáleží na tom, kto tou individualitou je, sociálne ani národne, lebo všetci majú „len jeden osud".
Unikátny prínos ženských autoriekPozoruhodným aspektom tohto výberu sú príspevky ženských autoriek, napríklad Oľgy Adamovej-Sliozbergovej, Nadeždy Ioffe, Tamary Petkevičovej alebo Adriadny Efronovej, dcéry poetky Mariny Cvetajevovej.
Aj ich textami sa preplieta všadeprítomná brutalita a permanentné ponižovanie ľudskej dôstojnosti, ale súčasne cez ne presvitá aj viera v trvalú silu ľudskej citlivosti - jedinej možnosti ako nezošalieť. Z pera ženskej autorky Jeleny Glinkovej pochádza aj ojedinelý popis explicitného hromadného sexuálneho násilia, vládnuceho medzi väzňami navzájom, ako aj medzi väzňami a ich neľudskými mučiteľmi.
Táto téma nie je v gulagovskej literatúre obvyklou a už vonkoncom nie v podaní ženskej autorky. Ale ani tieto texty sa nedostávajú z roviny osobných zážitkov ďalej než k takému typickému ruskému fatalizmu, nemožnosti vzdorovať osudu a predurčenosti národa trpieť v mene niečoho mystického, čo má budúcnosti priniesť vykúpenie.
Aj súčasť našej histórieVydanie tejto knihy, vybavenej výbornými predslovmi zostavovateľov i prehľadným slovníkom základných gulagovských výrazov a geograficko-historických pojmov s gulagom súvisiacich, je výnimočným edičným počinom, ktorý rozširuje a doplňuje naše doterajšie poznanie tragickej témy z krvavej histórie stalinského Sovietskeho zväzu.
Pre nás by mohla byť kniha o to poučnejšia, lebo táto nedávna história je v značnej miere aj súčasťou našej histórie. Dokazujú to osudy tisícok slovenských občanov nezákonne odvlečených a pozabíjaných v súostroví Gulag po celom Rusku.
Autor: Igor Otčenáš
