Každý z nás prežíva udalosti po svojom. Mnohým chvíľu trvá, kým im príde na um, čo ich v roku 2009 potešilo, inšpirovalo, zasiahlo. A keď sa spomienka aj dostaví, nakoniec nemusí byť zverejniteľná. Možno sa vynárajú najskôr udalosti, ktoré vyvolávajú smútok a hnev. Ktovie, či ich nie je viac, než by sme si želali. Ale predsa - spomeňme si, aké to v posledných mesiacoch s nami bolo, možno sa tak aspoň trochu pripravíme na to, čo bude. Radi by sme sa s vami podelili o zážitky nám blízkych ľudí zo sveta médií a zaželali vám v novom roku, aby ste mali svoje zážitky čo najkrajšie a najintenzívnejšie.
Iveta Radičová
Sú roky, ktoré prebehnú krásnym, pokojným každodenným životom, sínusoidami vzostupov a pádov, a potom sú roky, ktoré sa spájajú s hlbokými zmenami. Pre mňa bol rok 2009 určite takýmto, pretože mám za sebou veľmi vážny krst ohňom, ktorým boli prezidentské voľby.
Najsilnejší bol určite zážitok z celej kampane, cesty po Slovensku, tisícky stretnutí, rozhovorov, životných príbehov. Cítim sa bohatšia nielen preto, že moje poznanie sa rozšírilo, ale preto, že som zažila niečo, čomu sa hovorí úspešná prehra. Asi naozaj patrím k tým najšťastnejším milionárom na svete. Som nesmierne vďačná za miliónovú podporu občanov. Dáva mi to silu aj spätnú väzbu a pocit, že čosi, čo človek robí, má predsa len zmysel.
Zuzana Piussi, herečka a filmárka
Našla som malé podvyživené šteniatko na Vlčkovej ulici v Bratislave. Zobrala som si ho, volám ho Vlčko alebo Wolfi. Vyrástol z neho obrovský pes. Chodím s ním behať do horského parku a už nestretávam žiadnych úchylákov. Úchyláci a pokrikovači na behajúcu ženu zmizli. Vlčko vyzerá ako naozajstný trhač. To mám nové a silné tento rok.
Juraj Bartoš, fotograf
Najväčší zážitok? Tých je viac. Zo súkromného života napríklad, že sa k nám po piatich rokoch vrátila naša dcéra Nina, úspešná architektka, ktorá po skončení štúdia behala po cudzine. Ale to je zážitok celej rodiny.
Môj osobný bola asi samostatná výstava v Slovenskej národnej galérii, ktorú som pripravil spolu s pánom Hrabušickým. Bolo príjemné čítať tie stovky ďakovných odkazov v knihe návštev od návštevníkov mojej výstavy aj z ďalekej Brazílie alebo Austrálie. Medzi príjemné zážitky počítam aj výsledok volieb Bratislavského samosprávneho kraja.
Helena Szabóová-Becse, operná speváčka
Rok 2009 bol pre mňa plný nových zážitkov. Hneď v januári som získala cenu Emmerich Smola Förderpreis v Nemecku. Obohatilo ma to o nové skúsenosti aj o nových priateľov, ale myslím, že úplne najkrajší deň v tomto roku bol v máji, keď som sa vydávala.
Mali sme rozprávkové počasie, plný kostol priateľov a známych, úžasnú zábavu. Všetko prebiehalo podľa našich predstáv, presne tak, ako sme si to naplánovali a vysnívali. Aj v SND som úspešne odpremiérovala dva tituly: Haydnov Opustený ostrov v postave Sylvie a Mozartovu Čarovnú flautu, postavu Paminy. Čarovnú flautu som tento rok niekoľkokrát spievala aj v Brne.
Stanislav Rakús, spisovateľ
Keď som v jedno sychravé novembrové ráno čakal v Košiciach na autobus do Prešova, zjavil sa v hlúčiku cestujúcich milý, neagresívne opitý štyridsiatnik, ktorý v nezadržateľnej túžbe po konverzácii a nadväzovaní kontaktov začal prítomných všelijako oslovovať. 
„Pán lesník," obrátil sa napríklad na istého podplukovníka, teda vysoko postavenú vojenskú osobu, „nemohli by ste mi popíliť dve siahovičky dreva?" Iba čo nastúpil, povedal: „Ja som Vincent Lacko z Kráľoviec a nemám ani preukážku, ani peniaze." Potom si sadol. „My nejdeme do Kráľoviec, ale do Prešova," oznámil mu neagresívne triezvy šofér. „A ako sa máte, pán šofér?" zareagoval Lacko.
„My už naozaj musíme ísť," povedal napokon šofér. „Ak sa nechcete ocitnúť v Prešove, a ten leží celkom inde ako Kráľovce, musíte vystúpiť." „Dobre, pán šofér," zdvihol sa Lacko, „lenže ja musím vystupovať tak, aby sa mi nič nestalo." Vystúpil tak, že sa mu nič nestalo a šofér uviedol autobus do pohybu. Táto epizóda zmenila náladu cestujúcich, vytrhla nás z pochmúrneho novembrového rána. Možno preto, že svojou nekonfliktnou, láskavou disproporciou, podobne ako každé, najmä však nezámerné humoristické konanie, nám spríjemnila aspoň načas jeden zo životných stereotypov.
Boris Hanečka, módny návrhár
Budem konkrétny, bolo to 6. septembra, nádherné slnečné nedeľné ráno. Nie som ranný slávik a ak mám budík natiahnutý na siedmu, stane sa, že ho občas aj prepočujem, ale toto ráno som vstal o šiestej. Prišlo mi to čudné, ale pobalil som si veci, vypil kávu a naštartoval o hodinu skôr na fotenie, aby som tak nedeľný deň strávil pracovne. Až večer mi rodina oznámila správu, pre ktorú som sa často budieval zo sna v Prahe, kde som trávil posledné roky štúdia. Správu, ktorej som sa tak bál a bol som ochotný radšej ostať pôsobiť na Slovensku.
„Babička nám odišla." Nie je ľahké prelomiť slová a dostať ich do mysle, ale keď som videl jej naskladané veci na stole, smútok a ľútosť na seba nedali dlho čakať. Osemdesiatsedem rokov je požehnaný vek a aj keď sa téma okolo staroby a odchodu v našich rozhovoroch permanentne odmietala a lúčenie sa - akoby to bolo naposledy - bolo také silné a súčasťou každého stretnutia, človek hádam nikdy nemôže povedať, že je na tieto odchody pripravený.
V to nedeľné ráno ma poslednýkrát babička zobudila. Už nie, ako keď som vstával ráno do škôlky či do školy, a aj trochu inou formou - na diaľku. Ale prišla sa rozlúčiť a povedať mi, že je čas. Každý si o tom isto bude myslieť svoje, ale je to zážitok, ktorý sa tak vryje pod kožu, že vám ho už asi nik nemôže zobrať. Asi ako kvet, ktorý vyrástol z pukliny medzi betónovým chodníkom a murivom domu. Presne tam, kde mala babička posteľ a dožívala svoju starobu, iracionálne, ale skutočné. Kvietok, o ktorom mi hovorila celé detstvo.
S babkou sme mali takú „dohodu". Aj keď sa ona na mňa za to vždy mračila, nepovedala mi nikdy nie. Tá dohoda bola, že ak odíde, vráti sa ešte povedať mi, aké to tam je... Bol to môj sen od malička, vedieť, čo je na druhej strane. A verte-neverte, nesklamala. Sen ako živý a jej veľký úsmev a slová vyslovené so šťastím a pokojom. Keď som ten sen rozprával svojej naozaj racionálne založenej mame, iba sa na chvíľu odmlčala a povedala - dnes je presne mesiac po babkinom odchode. A ty si predsa len jej jediný vnúčik.
Adela Banášová, moderátorka
Obdobie Let´s dance a veci s tým súvisiace. Letná dovolenka. Česko Slovenská SuperStar. A deväťdesiatka oboch mojich starých rodičov.
Peter Kerekes, filmový režisér
Rok 2009 bol pre mňa mimoriadne rušný. Po piatich rokoch práce som konečne dokončil film Ako sa varia dejiny, chodil s ním po projekciách a festivaloch. Najväčšie zážitky však boli pre mňa na prvý pohľad obyčajné veci. Oberanie čerešní spolu s dcérami v našej záhrade, výlet na Plavecký hrad, popíjanie tokajského vína v Košiciach s mojou 89-ročnou babkou. 
Skôr najpodstatnejší, ako najsilnejší zážitok je pre mňa objavenie knihy esejí Henriho Davida Thoreaua, ktorá vyšla v decembri tohto roku. Pri jej čítaní, ale najmä pri premýšľaní nad ňou, si potvrdzujem myšlienky a princípy, ktoré som doteraz - aj v živote, aj vo svojich filmoch - iba tušil.
Rád by som sa aspoň o pár viet podelil: „Myslím, že najprv by sme mali byť ľuďmi a až potom občanmi a poddanými vlády. Zďaleka nie je také žiaduce rozvíjať úctu k zákonu, ako by bolo žiaduce pestovať úctu k tomu, čo je dobré a správne."
Lucia Štasselová, výkonná riaditeľka Nadácie pre deti Slovenska
Denne zažívam veci, ktoré ma privádzajú do úžasu. Čo bolo pre mňa v tomto roku mimoriadne silné, bol znovunájdený pocit harmónie a presvedčenia, že veci sú na správnom mieste a všetko sa deje tak, ako sa má. Neviem, či je to vstupom do „zrelého veku", keď človek získava nadhľad a odstup a už ho netrápia niektoré skutočnosti, alebo preto, že „už vie svoje". Faktom však je, že tento pocit som takto intenzívne zažívala ako mladé dievča, keď som s úžasom sledovala, ako sa mi otvárajú nové a nové obzory, ktoré dávajú spolu zmysel. Práve to sa mi v tomto roku v trochu zmenenej podobe zopakovalo.
Miro Žbirka, spevák
Veľký zážitok som mal z koncertu U 2 v Londýne. Wembley je obrovské miesto, koncert bol vystavaný dokonale, urobilo sa maximum, čo sa týka toho, ako chlapci hrali a ako sa vizuálne prezentovali. Ten koncert si budem dlho pamätať. 
Okrem toho silne pociťujem radosť z toho, z čoho sa tešia asi viacerí ľudia na Slovensku - z postupu našej futbalovej reprezentácie. Patrím medzi veľkých futbalových fanúšikov a súcitím s pánom trénerom Weissom. Po dosiahnutí úspechu ho všetci tí, čo majú peniaze, potľapkali po pleci a odcestovali na svoje jachty.
Očakával by som, že po výsledkoch v tomto roku sa naše mužstvo dočká väčšej podpory, najmä finančnej. A do tretice - veľmi ma potešilo, že môj obľúbenec Paul McCartney sa tiež pridal k boju proti britskej speváckej súťaži X-Factor, proti ktorej protestujem tiež.
Filip Hološko, člen slovenskej futbalovej reprezentácie
Tento rok bolo silných zážitkov naozaj veľa. Narodila sa mi dcéra Sofia, takže sa mi život zrazu úplne zmenil. Som veľmi šťastný, robí nám len radosť. Každému to odporúčam! V tomto roku som síce mal aj pár zranení vrátane zlomenej nohy, ale môžem sa tešiť zo získaného tureckého titulu aj tureckého pohára. Okrem toho som sa ocitol v základnej skupine Ligy majstrov, plus, samozrejme, ideme na majstrovstvá sveta, na čom som sa podieľal jedným gólom a mám obrovskú radosť, že sa to podarilo. Sú krajiny, ktorým sa takýto krok nikdy nepodarí. Zdravím Mira Žbirku a nech sa mu naďalej darí v kariére.
Pavol Hochschorner
Titul športovec roka? To nie je pre nás taký veľký zážitok, neberieme ho až tak vážne. Je to príjemné, ale potešilo nás viac iných vecí. Napríklad, že som si tento rok našiel priateľku. Dá sa povedať, že to intenzívne prežívam. Najlepšiu spomienku máme spolu s bratom Petrom určite na začiatok sezóny, keď sa nám podarilo zvíťaziť na majstrovstvách Európy. Neboli sme najlepšie pripravení a o to viac nás tento úspech nakopol. Drží nás po celú sezónu.
Koloman Kertész Bagala, vydavateľ pôvodnej tvorby
V stredovekom levočskom chráme sme sa na jar s manželkou stali krstnými rodičmi Jonatána a táto udalosť je najvýznamnejšou spomienkou na uplynulý rok. Stal som sa kmotrom svojmu dlhoročnému priateľovi Petrovi Milčákovi, kolegovi z vydavateľstva Modrý Peter, s ktorým sme neskôr v lete založili internetový literarnyklub.sk.
Peter Procházka, fotograf
Pozitívnym a silným zážitkom bolo pre mňa vystúpenie Ivety Radičovej a jej prednes beatnickej poézie na Letnom literárnom láskaní v bratislavskej Univerzitnej knižnici. Tým nepríjemným silným zážitkom bolo to, keď mi moje tvorivé štipendium chcel vydavateľ započítať do honoráru.
Šárka Ondrišová, choreografka
Rozmýšľala som nad odpoveďou, ale nie je to také ľahké. Akoby sa niečo zmenilo. Skoro akoby mi každý deň pripadal výnimočný, neopakovateľný. Mám jedinečné zážitky so svojou rodinou, sú pre mňa tie najpodstatnejšie. 
Hneď potom je práca - žijem budovaním divadla elledanse na bitúnku, to je zdrojom úžasných zážitkov - z umenia, zo stretnutí s ľuďmi, zo zvláštnych situácií. Neopakovateľná bola pre mňa príprava predstavenia Jablko, vďaka za ňu. Hlboké pohnutie mi ešte stále doznieva z filmu Faunov labyrint. Neopísateľný zážitok celkom iného druhu mám z Jungových kníh a mojich živých snov.
Na záver - nedávno ma dostala kočka, nezamestnaná, ktorá pri Poluse našla moju peňaženku s peniazmi na darčeky a šeky, s vodičákom, OP a poisteneckými kartami celej rodiny a prišla mi ju vrátiť. Na svete je krásne! Permanentný zážitok a ešte k tomu live.
