Ženy môjho muža
Jednotka 20.15
Polčas rozpadu
Jednotka 21.35
Tango s komármi
Markíza 21.45
Slovenské televízie sa buď zbláznili, alebo si dali skvelé novoročné predsavzatie, že budú vysielať nové slovenské filmy a že to budú robiť často, až nás úplne unavia.
Polčas rozpadu prišiel do našich kín pred dvomi rokmi a bol to po dlhej dobe film, ktorý prilákal nielen stovky, ale už aj tisícky návštevníkov. Po ňom prišla navštevovaná Muzika dokonca aj státisícová Bathory.
Tango s komármi bolo v kine minulý rok v januári, a peknú návštevnosť mal napriek tomu, že vzápätí mal premiéru Pokoj v duši a oba sa trochu museli biť o pozornosť. Z pozitívnej vlny potom mohli ťažiť aj Ženy môjho muža, hoci je to slabší film.
No a zo slovenskej tvorby to v dnešnom programe stále nie je všetko, lebo STV sa asi naozaj rázne rozhodla, je tam aj o čosi starší film Konečná stanica (21.20 na Dvojke) a ...kone na betóne (15.30 na Jednotke).
Kdopak by se vlka bál
Česká televízia 20.00
Keď sa v kinách končila projekcia filmu Kdopak by sa vlka bál, jeho autorka Maria Procházková sa ešte rozprávala s divákmi - s nimi úprimne, s bližšími kamarátmi ešte o čosi intímnejšie. Je to príbeh o malej Terezke (ešte nechodí do školy), o jej živote s nevlastným oteckom a mamičkou, ktorá sa zrazu rozhodne vrátiť k biologickému otcovi Terezky.
Procházková zostala trochu prekvapená - uvedomila si, že dospelí diváci sa neidentifikujú s postavami rodičov, ale že sa vidia v malom dievčatku. Znovu v nej spoznávajú a vidia seba, z obdobia, keď aj maličký detail nechával na ich duši hlboké odtlačky...
Film má trošku zjednodušený príbeh aj postavy, aby bol zrozumiteľný deťom, ale je veľmi hlboko premyslený, citlivo nakrútený a hlavnými detskými hrdinami aj skvelo zahraný. Procházkovú zaň počas festivalu v Berlíne vyhlásili za favoritku súťaže, mal teda podobný úspech ako jej predchádzajúci film (s Oldřichom Kaiserom v hlavnej úlohe) Žralok v hlavě.
Turné štyroch mostíkov (Slepé lásky)
Eurosport 8.30
Už to tak nejako patrí k silvestrovskému šialenstvu. Zapnete telku, pretierate si oči a veríte, že ešte snívate, alebo sa už pokúšate zmieriť s tým, že niekto už naozaj tvrdo pracuje. Konkrétne - letí.
Mimochodom, v Levoči je jeden učiteľ hudby, je nevidomý a skoky na lyžiach veľmi rád pozerá. Našiel si techniku, ako uhádnuť dĺžku letu všetkých súťažiacich a je dosť prekvapený, keď sa netrafí. Vystupuje v dokumente Juraja Lehotského Slepé lásky. Film mal veľký úspech na festivale v Cannes, potom aj na mnohých ďalších svetových festivaloch, a naše televízie ho zatiaľ nevysielali.
Jedným z novoročných predsavzatí by teda mohlo byť rýchlo ísť naň do kina, ak bude ešte príležitosť, alebo si zohnať DVD, kde je aj audiokomentár Emílie Vášáryovej pre nevidomých.
