Český skladateľ, pedagóg, hudobný spisovateľ a kritik Josef Bohuslav Foerster vyrastal pod vplyvom najväčších osobností českej hudby. Jeho rozsiahle dielo tvorí dôležitý článok medzi odkazom českej národnej hudby Smetanu či Dvořáka a modernou. Vychoval celú generáciu hudobníkov, vytvoril množstvo kresieb, písal libretá, vydal niekoľko kníh. Dožil sa 92 rokov a 30. decembra sme si pripomenuli jeho 150. narodeniny.
Josef Bohuslav Foerster pochádzal z rodu, kde sa učiteľské povolanie a láska k hudbe dedili z generácie na generáciu. Jeho dedo a pradedo učili hudbu. Skladateľov otec Josef Foerster bol organistom v pražských chrámoch a profesorom pražskej organovej školy a konzervatória. Josef bol najstarší a na hudbu najnadanejší zo siedmich súrodencov. Neskôr, aby sa odlišoval od svojho otca Josefa, začal sa podpisovať menom Josef Bohuslav Foerster.
Hudba vyhrala nad chémiou
Detstvo prežil v centre Prahy, pri Vltave, neďaleko Národného divadla, ktoré bolo v tom čase centrom českého národného povedomia. Hudba ho stále priťahovala, preto bol šťastný, keď sa ako 9ročný v hudobnom ústave učil hrať na klavíri.
Josef Bohuslav Foerster
1859: narodil sa do rodiny s hudobnými koreňmi v Prahe. 1893: odchádza do Hamburgu, kde žije a komponuje desať rokov, neskôr sa sťahuje do Viedne. 1918: po štvrťstoročí sa vracia do Čiech. Stáva sa profesorom, rektorom a predsedom Českej akadémie vied.
Ako študent sa zúčastnil slávnostného otvorenia Národného divadla, kde spieval v zbore v Smetanovej opere Libuša. Na otcovo želanie po matkinej smrti a po maturite začal študovať chémiu a prírodopis. Láska k hudbe však bola silnejšia.
Po krátkom čase sa rozhodol školu opustiť a venovať sa iba hudbe. Po skončení organovej školy získal miesto organistu, riaditeľa zboru, vyučoval spev a v krátkom čase (1884) získal aj funkciu hudobného referenta Národných listov, v tom čase významného českého denníka.
S manželkou do Hamburgu
Úloha hudobného referenta prehĺbila ešte viac jeho vzťah k Národnému divadlu. Zblížil sa nielen s Bedřichom Smetanom, ale našiel tam aj svoju celoživotnú lásku speváčku Bertu Lautererovú. Vystúpenie Berty v Čarostrelcovi očarilo nielen Foerstra, ale aj publikum a kritiku. Aj keď pani Foerstrová bola uznávaná a žiadaná speváčka, divadlo ju nedocenilo a finančne zle honorovalo - z honoráru musela platiť aj kostýmy na nové opery, v ktorých účinkovala. Preto roku 1893 podpísala výhodnú zmluvu s hamburskou operou, ktorá v tom čase patrila medzi popredné európske operné scény.
Hoci to nebolo ľahké rozhodnutie, Foerster nasledoval svoju manželku aj do Hamburgu. Odchodom do Nemecka sa Foersterov život radikálne zmenil, pretože významné spoločenské postavenie vymenil za neznáme a neisté.
Stretnutie a zblíženie so šéfom opery G. Mahlerom, ktoré prerástlo do hlbokého priateľstva, zmenilo jeho neistotu. Forster považoval toto priateľstvo za jeden najvzácnejších darov svojho života. V Hamburgu pôsobil desať rokov ako profesor konzervatória, písal do novín a komponoval. Keďže pociťoval ťarchu odlúčenia od vlasti, každé prázdniny trávil v Čechách.
Návrat do Čiech
Začiatkom dvadsiateho storočia sa Foersterovci presťahovali do Viedne. Vo Viedni sa im narodil syn Alfred. Skladateľa vrelo privítala česká komunita a o jeho rozsiahlu tvorbu sa hlásila aj Praha. Aj keď Foerster túžil vrátiť sa do vlasti, jeho manželka podpísala zmluvy pre viedenskú operu a tak Foersterovci zostali vo Viedni aj počas prvej svetovej vojny.
Až po roku 1918 sa 60-ročnému Foersterovi po štvrťstoročnom pobyte v cudzine podarilo natrvalo vrátiť do vlasti. V Prahe sa stal profesorom kompozície na majstrovskej škole Štátneho konzervatória, jeho rektorom, predsedom Českej akadémie vied.
Foerstrova tvorba je neobyčajne rozsiahla, tvorí ju 200 opusov, ktoré zasahujú do všetkých hudobných foriem. Ešte vo vysokom veku, takmer do posledného dňa pracoval na nových skladbách. Najviac ho preslávili skladby pre mužský, ženský a zmiešaný zbor – spievali ho takmer všetky zbory v Čechách, na Slovensku i v zahraničí. Jeho zborová tvorba vyvrcholila rozsiahlou skladbou – oratóriom Sv. Václav. Z Foersterových šiestich opier je najznámejšia Eva na námet z prostredia moravského Slovácka. Stala sa jednou z najčastejšie hraných českých opier.
Vo štvrtok: slovenský básnik Pavel Bunčák
