Vydanie Dehnelovho románu Babuľa v Poľsku sprevádzalo nadšenie, slovami chvály nešetrili ani Czesław Miłosz či Olga Tokarczuková. Autor (1980) sa v ňom vybral na tenký ľad osobného rozprávania o veľkých (poľských) dejinách.
Babuľa je zmiešaninou rozprávania, spomienok a rozhovorov vnuka Jacka s babičkou Babuľou Bienickou, ktorá napriek tomu, že o sebe tvrdí, že mala vždy viac šťastia ako rozumu, prežila krvavé 20. storočie najmä vďaka svojmu rýchlemu a praktickému mysleniu.
Jacek Dehnel sa nehrá na Dickensa a obraz sveta, ktorý nás navždy opustil, skladá z malých príbehov, podstatných aj nepodstatných mien a anekdot, ktoré mu vyrozprávala babička. Ľudí okolo seba spoznávame postupne a takmer nikdy nám nerozprávajú svoje historky chronologicky, od zdanlivých banalít prechádza k veľkým udalostiam.
Babuľa sa narodila v Kielcach a dlhých päť rokov jej rodičia nevedeli vymyslieť meno, keď tak nakoniec urobili, nikto ju nevolal inak ako Babuľa - bábika. Čitateľ ju spoznáva ako starenku, ktorej opäť táto nežná prezývka sedí ako kedysi, keď bola dieťa. Babuľa má toho na rozprávanie až priveľa, prvých päťdesiat strán románu pripomína veľkú dedinskú svadbu, kde sa od cudzinca očakáva, že za jeden večer pochopí desiatky rokov komplikovaných rodinných vzťahov.
Našťastie sa v Dehnelovom románe dá zorientovať veľmi rýchlo. Babuľa hovorí o svete ideálov a ilúzií, za ktoré sa tvrdo platí, o svete, ktorý sa zmenil, o predvojnovom období, vojne, okupácii či striedaní sa frontov a o ľudskej malosti, ktorá zjavne všetky prevraty úspešne prežila. K oficiálnej histórii tak Dehnel stavia tú súkromnú, ktorej spomienky nie vždy nahrávali interpretáciám poplatným danej dobe.
Babulin svet klasického vzdelania, literatúry, hudby či filozofie akoby mizol spolu s ňou a zrazu nebolo úplne jasné, čo ho nahradí. Akí ľudia prídu potom? Povrchní a chameleónski, ktorí zamýšľanie nad svojou históriou považujú za stratu času?
Dehnelov román neposkytuje na tieto otázky odpovede a je nesmierne osviežujúce čítať dobre napísanú prózu plnú metafor bez toho, aby autor dokopával čitateľa ku kŕčovitému morálnemu hodnoteniu.
Škoda, že na Slovensku sa zatiaľ nenašiel ambiciózny mladý autor, ktorý by politicky nekorektne otvoril niektorú z kapitol našich dejín a bravúrne by vyrozprával jedno z jej spiacich a nepríjemných tajomstiev.
Plávanie s prúdom popového gýču, nadávanie na komunizmus osemdesiatych rokov, nelogické fabulácie a prepisovanie internetových denníčkov totiž určite žiadnu celospoločenskú diskusiu neotvoria.
Jacek Dehnel: Babuľa.
Preložil Karol Chmel
Kalligram 2009
