Veď nakoniec, plesalo sa aj v dobách vojen, tancovalo sa aj na Titanicu. Bály napĺňajú jednu z ľudských potrieb - túžbu po kráse, prezentácii, ale v neposlednom rade aj po zábave. Kde sú však hranice medzi dodržiavaním etikety a spontánnymi prejavmi radosti?
Úderom na gong v sobotu slávnostne otvorí tohtoročnú plesovú sezónu speváčka Lisa Stansfield. Od organizátorov jubilejného, desiateho ročníka Plesu v opere dostala pozvánku už po druhý raz, pretože patrila medzi najobľúbenejších umelcov, ktorí tu vystupovali.
No nezostal po nej len dobrý dojem, ale aj malý škandálik spojený s jej nie príliš vhodným oblečením. Speváčka prišla síce v krásnej halenke, ale v kombinácii s džínsami. No ako hovorí módny dizajnér Boris Hanečka, ak je žena skutočnou dámou, aj v bielej blúzke a čiernych nohaviciach pôsobí ako hviezda strieborného plátna.
Plesy sa od iných foriem zábavy vždy líšili a stále líšia určitou formálnosťou. Aj zábava na nich má istú štruktúru, pripomína vlastne divadelné predstavenie.
Černošske funky na slovenskom plese? Preco nie, ak hra Boney M.
V posledných rokoch sa však popri romantických obrázkoch tanečných figúr valčíka stretávame aj s divokou spontánnosťou, keď páni strhávajú pri tónoch čardáša zo seba kravaty a dámy prestávajú kontrolovať svoje ladné pohyby. Hlavnými hviezdami sú najpopulárnejšie popové a rockové kapely.
Kde je teda na plesoch limit spontánnosti? Najmä ak z histórie vieme, že aj taká Mária Terézia sa vraj s manželom dokázala na plesoch zabávať veľmi bezprostredne.
„Každý sa snaží dodržiavať etiketu a isté pravidlá, všetci už vedia, ako sa majú správať," hovorí tanečná teoretička Dagmar Hubová. Plesu v opere sa zúčastňuje od jeho prvého ročníka a ešte na ňom nezažila nijaký škandál. Aj úroveň spoločenského tanca sa podľa nej zvyšuje. „Na parkete je stále viac ľudí, ktorí si s chuťou zatancujú, navštevujú zrejme aj nejaké kurzy," dodáva.
Pri čardáši sa hostia nezvyknú vykrúcať, ľudová hudba, ktorá býva v jednej z miestností, je len na počúvanie. Podobne aj súčasné kapely si zvyčajne tí na parkete vypočujú len postojačky, zábava nezvykne upadnúť do divokého diska.
Desmod
Noblesné kroky spoločenských tancov, muzikanti vo frakoch a sladká chuť svetových evergreenov sú dnes už iba spomienkou na časy, keď sa tradície nosili ako železné košele, a tak ako boli dané pravidlá oblečenia, bolo jasné aj to, ktorí umelci budú vyberanú spoločnosť zabávať.
No asi pred dvadsiatimi rokmi prenikli do dramaturgie plesov dovtedy nie úplne klasické čísla. Okrem tradičného predtancovania a tomboly sa stalo zvykom zavolať na bál jednu silnú kapelu.
Cigánske melódie a vidiecke štýly. Ján Berky Mrenica ml. a Janko Kuric.
„Čo sa zmenilo, je to, že okrem nej dnes účinkuje takmer na každom plese aj dídžej a popová či rocková kapela, pre zábavu. Predtým sa tieto dva svety nespájali, " hovorí Vladimír Grežo, riaditeľ Bratislavského kultúrneho a informačného strediska, ktorý má s takýmito podujatiami bohaté skúsenosti - ako tanečník, organizátor, scenárista či moderátor ich absolvoval množstvo a v poslednom období organizuje aj prestížny Bratislavský bál.
Je to príznačné, spôsob zábavy sa mení a mnohí dnes dajú skôr prednosť možnosti „zatrsať si", aj keď sa vraj situácia - aj vďaka súťažiam ako Let's Dance - začína trochu meniť.
Klasici
Účinkujúcich na plesoch by sme od oka mohli zatriediť do niekoľkých kategórií. Prvú tvoria klasici, ktorí nesmú chýbať, čiže orchestre, profesionálny tanečný klub, býva zvykom pozvať opernú speváčku, speváka či stálicu slovenskej alebo českej hudobnej scény. Našli by sme tu mená ako Vlado Valovič, Peter Zajaček, Sisa Sklovská, Martin Malachovský, Marie Rottrová, Josef Laufer či Karel Gott, ktorý bude hviezdou napríklad aj 10. plesu Vranovčanov v bratislavskom Národnom tenisovom centre.
Brazílske tanečnice tiež nie sú ničím nevídaným.
„Získať takéhoto exkluzívneho hosťa nie je ťažké, stačí dokumentovať, že podujatie má úroveň," hovorí spoluorganizátor Pavel Rusnák. „V tomto prípade to nebol problém, pretože na našom plese sme mali už niekoľkých exkluzívnych hostí - Helenu Vondráčkovú, Luciu Bílú a ďalších."
Jubilejný ročník Plesu v opere chce v tejto kategórii priniesť to najlepšie, čo desať ročníkov ponúklo. Tanečníci na predtancovanie sa berú z niekoľkých klubov. Stálicou je Boom!Band, teda sprievodná kapela Karla Gotta. Noblesu dodá aj vystúpenie slávneho speváka Ramona Vargasa.
„Títo najlepší svetoví operní speváci sú termínovo neuveriteľne vyťažení, takže sme nadšení, že prijal pozvanie. Minulý rok sa zúčastnil ako hosť, teraz bude účinkovať, " hovorí Peter Princ z agentúry Monarch, ktorý stál pri zrode podujatia a dodnes ho spoluorganizuje. Na Slovensko sa vracia aj popdiva Lisa Stansfieldová, ktorá úderom na gong otvorí nielen tento ples, ale celú sezónu.
Chýbajú len plyšáci
Väčšia časť pozvaných sa však najviac teší na moment, keď si budú môcť uvoľniť motýliky, korzety a hlasivky pri hitoch Michala Davida, Paľa Haberu, Mekyho Žbirku, Elánu, IMT Smile, Jany Kirschner či No Name. „Plesom sme dlho odolávali, ale nakoniec sme zistili, že sú pre nás zaujímavé v tom, že na ne chodia ľudia, ktorí do športových hál bežne prídu.
Zrazu nie sú v prvých radoch dievčatká, ktoré hádžu na pódium plyšákov. Takto rozširujeme základňu fanúšikov. Vystúpenia na plesoch sú však v každom prípade plnohodnotné koncerty, iba publikum je trochu iné," hovorí manažér skupiny No Name Lubomír Novotný.
Palo Hammel neváha improvizovať ani na plese.
No dramaturgia sa nevyhýba ani rockovým kapelám, žiadaná je Tublatanka, ako inak, aj Desmod. V tejto sezóne hrá na šiestich plesoch. „Plesy mávajú rôznu náladu, ale my mávame šťastie, že sa vytvorí koncertná atmosféra," hovorí manažér Michal Kožuch.
„Ľudia sa tešia a tancujú. Rockové kapely väčšinou hrajú na konci, vtedy je všetko predsa len odviazanejšie. Zažili sme aj chladnejšie publikum - čím je ples noblesnejší, tým viac asi ľudia cítia potrebu byť odmeranejší. Ale nebýva to často a vôbec to nie je pravidlom," dodáva Kožuch.
Špeciálnou podkategóriou sú revival bandy, cimbalovky, dychovky, ľudové hudby či ukážky z muzikálov.
Niektoré plesy dokážu vyťažiť aj z ošiaľu práve skončenej SuperStar, a tak sa najväčšími celebritami na javisku stávajú čerstvo zrodené hviezdičky. Na Bratislavskom bále to bude napríklad Martin Chodúr.
Hrajte niekto niečo!
Aj džez sa už stal pevným bodom playlistov, hoci nie vždy dopadne vystúpenie podľa predstáv organizátorov či samotných muzikantov, čo potvrdzuje aj gitarista Boris Čellár. „Hrali sme ako trio s Luciou Lužinskou v blokoch, striedali sme sa s českým saxofonistom Štěpánom Markovičom, ktorý hral v duu s klavírom. Nakoniec sa to skončilo ako jam session a už sme sa nestriedali, ale hrali sme ako jedna kapela, ľudia sa tešili a bolo to výborné."
Svoje si na plesoch odohral aj gitarista Juraj Burian. „Hral som v duu s Paľom Hammelom, ktorý sa vyznačuje tým, že nikdy nepovie, akú pesničku ide hrať. Už to poznám podľa toho, ako sa nadychuje, keď ide udrieť prvý akord. Napríklad keď dá G, bude to najskôr Ja nemám lásku v malíčku, keď ide udrieť A dur a ruka ide zvrchu, tak ideme hrať Cirkus leto. A takto to robí aj na nóbl plesoch."
Burian si spomína aj na jednu plesovú historku so známym orchestrom. „Niektorí hudobníci mali iné kšefty, takže zostava nebola kompletná. A ako sme hrali skladbu, zrazu sa ukázalo, že nemá kto hrať melódiu. Kapelník nám začal hlasno šepkať: ,Tak už hrajte niekto niečo!'"
Magická šou
Vítaným prerušením hudobno-tanečného programu sú laserová svetelná či magická šou. Svoje si na plesoch zažil aj kúzelník Jozef Talostan. „Pracujem s dlhými balónikmi, z ktorých vytváram rôzne predmety a rekvizity," hovorí. „Fúkajú sa veľmi ťažko, ale jeden starší pán silou-mocou chcel, že ho nafúka. Stalo sa tak, že vypľul umelé zuby, čo bolo dosť bizarné v prostredí plnom rób a smokingov. Celá sála bola v kŕčoch, ale on to zobral noblesne. Išiel si po ne, utrel si ich, nasadil a fúkal ďalej.
Vôbec ho to nevyviedlo z miery," spomína s úsmevom Talostan, ktorému sa občas stalo aj to, že nakoniec celý večer odmoderoval sám. „Keď sa bavíme s usporiadateľom o programe nejakého firemného plesu, vždy sa spýtam, kto bude moderovať a on mi odpovie niečo ako ´naša Janka to odmoderuje´, vtedy zbystrím pozornosť a pripravím sa na možný záskok, lebo dotyčná Janka, ktorá pracuje vo firme, povedzme ako personalistka, môže dopadnúť tak, že vyjde na javisko, sčervenie a roztrasie sa ako srnka."
Mesto a dedina
Samozrejme, rozdiel je aj v tom, či ide o honosné firemné plesy uzavreté pre verejnosť, alebo o bály otvorené pre verejnosť - mestské, dedinské. „Veľmi dobrý vždy bol a doteraz je ružomberský bál, dodržiava tradíciu miestnych zvyklostí, ale má aj hviezdnych hostí," chváli Vladimír Geržo.
Najväčšie rozdiely sú podľa neho medzi bálmi všeobecnými a komunitnými, ktoré patria Záhorákom, Oravcom či poľovníkom. Tí si zachovali oveľa viac tradičných rituálov, ktoré majú presné miesto a ktoré sa zachovávajú počas rokov - napríklad voľba miss krásy či šéfov bálu, poďakovania, u poľovníkov je to vždy typické oblečenie, niekedy prehliadky sokoliarov a podobne.
„Ak sa ocitnete na takomto komunitnom bále, okamžite je vám jasné, kto ho organizuje. Aj tento rok máme v PKO bál Záhorákov - Záhoriu je podriadená celá dramaturgia," hovorí Grežo.
Posledný, no nemenej dôležitý faktor je čas ukončenia plesu. Podľa bontónu by sa mal skončiť v rozumnom čase, pretože by mal byť noblesný a o štvrtej po polnoci sa už noblesa zaručiť nedá, ľudia aj róby zvädnú. „Tie tancujúce spotené páry je však niekedy dosť ťažké vyhnať z parketu," hovorí Talostan. „Sú však na to rôzne spôsoby. Už som napríklad zažil, že dídžej začal hrať heavy metal."
Aj Mária Terézia sa vedela zabávať
Plesy sa od iných foriem líšia určitou okázalosťou - nádherou sály, jej výzdobou, osvietením, oblečením. Obzvlášť pri dvorných plesoch sa úzkostlivo dbalo o dodržanie protokolu, aby sa dvor vyhol diplomatickým nepríjemnostiam.
Mária Terézia i jej manžel sa napriek všetkým obmedzeniam dokázali na plesoch zabávať veľmi bezprostredne. Mária Terézia bola veľmi muzikálna, pekne spievala, ladne tancovala, v mladosti bola schopná pretancovať celé noci. Neskôr sa síce postupne stávala korpulentnejšou, ale aj tak sa plesov až do ovdovenia rada zúčastňovala.
Viedenský dvor sa nezriekal usporiadavania plesu ani počas vojny o rakúske dedičstvo. Proti takému plytvaniu sa ozval anglický kráľ, lebo takto sa márnila jeho finančná pomoc určená na vojnové účely.
Počas prešporského zasadania krajinského snemu usporadúvala kráľovná veľkolepé plesy, aby získala uhorské stavy pre svoje politické ciele. Na prešporských plesoch dávala priestor uhorským tancom, aby si tak získala aj tú časť uhorskej šľachty, ktorá s nedôverou prijímala všetko, čo prichádzalo z Viedne.
Kráľovná podľa vtedajších klebiet riadila plesové prípravy a na všetko osobne dohliadala, ba dokonca ako dobrá gazdiná vlastnoručne vymeriavala aj sviečky na osvetlenie sál.
Z knihy Miklós Vojtek: Terpsichora Istropolitana, Tanec v Prešporku 18. storočia, vydal Divadelny ústav Bratislava 2009
Z histórie a z programu
Verejné tancovanie sa slovom bál, prevzatým z francúzštiny, začalo označovať v 18. storočí. Termín vznikol z neskorolatinského ballare, čo znamená tancovať, hopkať, skackať.
Jadrom podujatia je tanec. Bál prvým tancom otvorí hosťovský pár alebo na to určení prominenti. Neúnavné tanečné páry sú skôr neželané. Na plese je okrem kraľovania na parkete rovnako vhodné aj vidieť iných hostí, byť videný, konverzovať na príjemné témy (rozprávať sa o práci alebo chorobách nie je známkou vyberaných spôsobov). Pri uzavretých báloch smie tancovať každý s každým.
Prvý a posledný tanec venuje partner svojej partnerke. Pri ostatných typoch plesov sa nepatrí, aby išla dáma tancovať s neznámym alebo s človekom, ktorého jej partner nepozná. V takom prípade by mala odmietnuť vyzvanie do tanca s úsmevom a slovami „prepáčte, som zadaná".
Môže však tancovať s pánom, ktorého pozná jej partner, ten však musí recipročne vyzvať jeho partnerku. Vítaným prerušením bálu je polnočná magická šou, ukážky exotickej tanečnej školy alebo iný program. Pred koncom bálu sa vylosuje tombola a rozdelia ceny. Po polnoci dámy obvykle zvážia mieru svojej únavy a jej vplyv na líčenie a šaty. Podujatie opúšťajú okolo jednej-druhej hodiny v noci.
Wikipédia, Wapedia, Monika Fink: Der Ball. Eine Kulturgeschichte des Gesellschaftstanzes im 18. und 19. Jahrhundert. Innsbruck (1996)
Autor: Marián Jaslovský
