Čo čítame

„Už niekoľko rokov neplánujem, vlastne môžem povedať, že každý prebiehajúci okamih je môj cieľ," povedala speváčka, textárka a skladateľka Zuzana Navarová v roku 2004.

Keď o niekoľko mesiacov ako 45-ročná zomrela, verejnosť sa dozvedela, že už dlhší čas úporne a ticho bojovala s rakovinou, a až vtedy si jej poslucháči nanovo dešifrovali niektoré texty. „Musí to bejt, že osud ti dal další ránu, musí to bejt, než zhasneš k ránu. Musí to bejt, cigáro na děravý plíce, musí to bejt, než zhasne svíce."

Kariéru Zuzany Navarovej, ktorá patrila od 80. rokov k najosobitejším zjavom českej hudobnej scény, možno rozdeliť do dvoch etáp - na jej vystupovanie so skupinou Nerez a neskôr s vlastnou formáciou Koa.

Vydala trinásť albumov a získala množstvo ocenení, medzitým však stihla objaviť a priviesť na oficiálnu scénu Věru Bílú, ako aj folkovú divu s harmonikou Radůzu, ktorú stiahla doslova z ulice. A tiež viesť Nadáciu Život umelca, demonštrovať za slobodu Tibetu či burcovať za prepustenie kubánskych politických väzňov.

Práve piesne z jej druhého tvorivého obdobia sú základom knižky Andělská počta z vydavateľstva Host. Hoci je publikácia uvádzaná predovšetkým ako výber textov, tie tvoria „len" jej polovicu. Vzácne je stretnutie s doteraz neznámymi Navarovej vyznaniami o jej „miláčkoch" z hudobnej brandže, rozhovory, (ne)oneskorené listy Jana Rejžka a Viktora Preissa či komplexné hodnotenie hudobného kritika, alebo analýza jej textov, ktorá okrem iného vysvetľuje, prečo znesú nielen zhudobnenú, ale aj tlačenú, čítanú podobu.

Ak Navarová v piesni, z ktorej vznikol aj názov knihy, nahrádza slovko pošta novotvarom počta, koncepcia publikácie ponúka aj jeho ďalšiu variáciu. Pocta síce niekedy zvádza k patetizmu, no to nie je prípad ženy, ktorá mala „v duši čisto a v srdci jisto".