Článok pokračuje pod video reklamou
Bol čas alžírskej vojny a na vrchole slávy Charles de Gaulle, Brigitte Bardot a do tretice symbolizoval národnú hrdosť Francúzov Jean-Paul Sartre (1905 - 1980). Spisovateľ, dramatik a filozof sa ako reálna osobnosť s faktami jeho doby, spolupútnikmi, stretnutiami, spormi a predovšetkým obdivom okolia dostal do filmovej a románovej fikcie.
Zvláštnu sublimáciu reálna, fiktívneho ozvláštenia dvoma vymyslenými postavami, spísali v roku 2006 publicista a politológ Michal-Antoine Burnier a publicista a filozof Michel Contat.
Literárna manipulácia je výsostnou autorskou licenciou. Hľadať či nechať rozplynúť čitateľskú domnienku o inšpiračných zdrojoch - aj toto môže byť tým tajomným napätím, čitateľskou vášňou pre každého, kto viac či menej pozná Sartrovo umelecké a filozofické dielo, spoločenskú angažovanosť či fakty o jeho živote so Simone de Beauvoir. To pnutie autori zosobnili vo fiktívnych postavách študentov Frédérica a Carly a nenáhodou sú to ich generační druhovia.
A tak sa natíska otázka, ktorú by bolo možné položiť aj priamo: Ako sa im písal tento text? Odpoveď je nepriamo v knihe napríklad v tom, že Frédéricovi prisúdili napríklad titul diplomovej práce, či na aktivitách protifašistického výboru práve jedného z autorov... Lebo tak ako románoví študenti, aj autori mali k Sartrovi rovnako blízko, či rovnako ďaleko (jeden viac, druhý menej).
Otázok je v knihe mnoho, aj priamych a celkom jednoduchých, napríklad: Čo je to vlastne existencializmus? Bez poučkovej odpovede, bez priameho poukazu, v celku. Aj v snahe Frédérica a Carly o priblíženie sa takému modelu mužsko-ženského vzťahu, aký pestovali Jean-Paul a Simone.
O partnerskej kríze študentov hovorí Carla s priateľkou Simone: Carla zhodnotí, že Frédéric nie je zrelý na dohodu. „Na dohodu?" - užasne de Beau voir. Veď pre Carlu je zjavné, že „na takú dohodu, akú ste uzatvorili so Sartrom. Na voľný zväzok... na slobodu... a zároveň na úprimnosť, keďže sa so všetkým zdôverujete jeden druhému." Až neskôr Carla pochopí, že s Frédéricom nie sú zrelí na dohodu. Lebo tá platí pre rovnocenných ľudí.
A súvislosti možno vidieť veľa. Za priestorom súkromného príbytku napríklad tam, kde sa jeden ukazuje ako dirigent - z takého sa zakaždým vykľuje uzurpátor. A kontextov sú tisíce - na ceste medzi čitateľom a dielom. Hádam aj preto literatúra nezahynie.
