Precitnutie v garderóbe

Divadelný život Banskej Bystrice sa v závere minulého roka obohatil. V komplexe hotela Arcade v priestoroch bývalej kaviarne La Creperie sa konala prvá premiéra nového Divadla Ivana Palúcha.

BANSKÁ BYSTRICA. Známy filmový, televízny a divadelný herec, ktorý vďaka svojmu výnimočnému mladíckemu typu urobil v 60. rokoch pozoruhodnú kariéru v bývalom československom, ale aj zahraničnom filmovom svete, nechce penzijné roky, trávené práve v Banskej Bystrici, prežívať nečinne. Rozhodol sa pre opätovnú divadelnú aktivitu a začal ju pozoruhodným úvodným akordom.

Inscenáciou nazvanou Precitnutie v garderóbe, ktorou otvorilo svoju činnosť Divadlo Ivana Palúcha. Má dlhý výstižný podtitul „benefícia herca Ivana Palúcha a jeho postáv, ktoré hral, po ktorých túžil, ktoré prežil a nikdy nehral".

Scenárista a dramaturg Martin Krajčovič dobre premyslel skôr libretistickú kompozíciu. Skladala sa z viacerých známych hereckých monológov, z hercovho rozprávania o živote v divadelnom a filmovom svete, ale aj z kontrastného rozprávania o hercovom živote obyčajného človeka a občana.

Priestor bývalej La Creperie sa ukázal ako divadelne vhodný, so sympatickou komornou atmosférou. Výtvarník Dušan Krnáč v ňom vyčaril farbisté prostredie hereckej šatne či javiskového zákulisia, kde výpovede a spoveď protagonistu vyznievajú s razanciou dôvernosti. Režisérka Viera Dubačová so skúsenosťami netradičnej divadelnej tvorby s pozoruhodným citom vystavala divadelný tvar, ktorého kompaktnosť nenarúšal ani priestor ponúknutý hercovej momentálnej improvizácii.

Záťaž večera sústredene a disciplinovane niesol samotný Ivan Palúch. Zástoja sa zmocnil suverénne, s osobným nasadením. Najviac zaujal nadhľad životnej skúsenosti a múdrej zrelosti spojenej s náznakmi jemnej irónie, s akou komentoval všetko prežité vrátane oslnivej kariéry. Akoby pripomínal nadpis spomienok vynikajúceho českého herca Václava Vydru Sláva poľná tráva.

Celkový záber Palúchovej výpovede mal aj zložitejšie odtiene. Spolu s ním v inscenácii účinkoval hudobník-harmonikár Milan Púpala. Hercova spevácka interpretácia niekoľkých ľudových piesní evokovala zaťatosť, nepoddajnosť, vzdor. Hlboko súznela s energickým a húževnatým prekonávaním zjavného hercovho zrakového i pohybového obmedzenia.

Z kompozície však prenikalo aj uvedomovanie si spoločenského zázemia, ostro akcentované v závere inscenácie. Rozliate víno pôsobivo, s trpkým prídychom metaforizovalo, že to, za čo spoločnosť a samotný herec v čase nežnej revolúcie aktívne bojovali, sa neskončilo s najlepším výsledkom.

Úspešný úvodný projekt presvedčil, že Divadlo Ivana Palúcha môže mať budúcnosť a popri iných divadelných aktivitách poskytne vynikajúce podmienky pre podobné osobné, osobnostné, komorné, dokonca intímne výpovede mnohých, nielen banskobystrických divadelníkov či inýchumelcov.