„Film od Erica Rohmera som videl raz. Pripadal som si, akoby som sledoval schnúť farbu,“ povedal raz americký herec Gene Hackman. Noviny LA Times to Hackmanovi nedarovali.
Zakladateľa francúzskej novej vlny označili za jedného z najviac nepochopených režisérov a americkému hercovi odporučili, aby sa díval pozornejšie.
Rohmerove filmy za nudné označovali mnohí, on však presne vedel, čo robí. Začínal ako teoretik a kritik vo vplyvnom časopise Cahiers du cinéma, pre televíziu nakrúcal len seriál o pedagogike. K réžii sa dostal po starostlivom zvážení. Keď začínal, bol od svojich kolegov režisérov starší o desať rokov, nakrúcal však takmer 50 rokov.
Eric Rohmer (4. 4. 1920 - 11. 1. 2010) sa stal zakladateľom francúzskej novej vlny, ktorý najprv z amerických režisérov čerpal, aby sa sám neskôr stal ich inšpiráciou.
Zaujímal ho vzťah muža a ženy, či zložitejšie, no každodenné myšlienkové pochody moderného človeka. Vždy ho priťahovali sexuálne a intelektuálne motívy súčasnosti. New York TImes napísali, že niektoré prvky života v 20. storočí – najmä politiku – ignoroval, nezaujímala ho však nostalgia.
Rohmera najviac preslávili Moja noc u Maud či Šesť príbehov o morálke.