Aréna sa odvážila na spoločensky provokatívnu interpretáciu, no s rozpačitým výsledkom.
Divadlo Aréna prináša dlhodobo mnohé inovácie do nášho divadelného života, aj pri svojej najnovšej premiére urobilo kroky, pre ktoré ho možno pochváliť. Na spoluprácu prizvalo výrazného českého režiséra Jiřího Pokorného, dalo šancu nádejným mladým hercom, ba odvážilo sa aj na spoločensky provokatívnu interpretáciu.
Žiaľ, zostalo pri forme. Othello je istotne aj hra o xenofóbii, nie som si však istá, či pri tejto intepretácii hry nedošlo k zvýrazneniu predsudkov, nie k ich eliminácii. „Cigán zabil našu," zakričí v závere služobná Emília.
Othello je totiž Róm, ktorého v jednej z replík dokonca pošlú do Letanoviec. V inej vete zas zostal zabudnutý Maur. Môžeme si teda vybrať?
Skôr ako štúdia vzniku chorobnej žiarlivosti, ktorá nepozná rasové hranice, ponúka produkcia neumelú etnografickú štúdiu. Temperament síce Karol Csino svojej postave dal, nezvládol však dodať aj rozmer hrdinstva a duševnej sily. Je Othello skutočne len hystericky žiarlivý mafián so zlatou retiazkou na krku?
Hudba Václava Noida Bártu mala miestami silu, kombinácia s cigánskou hudbou nebola najšťastnejšia. V nízkorozpočtovej scéne, ktorú si navrhol sám režisér, sme sa dočkali aj zaujímavých efektov, nie však veľmi často.
Kostýmy Alexandry Gruskovej zrejme ani nehľadali jednotnú štylizáciu. Ak sú vojaci generála Othella v moderných uniformách, je to bežná aktualizácia, akú v dnešných divadlách už očakávame. Ak sa z nich vyzlečú do havajských plážových košieľ a krátkych nohavíc, je to fór, ktorý by som vzhľadom na umiestnenie deja na ostrov Cyprus ešte brala.
Celkom nepochopiteľné však v takejto konštelácii pôsobia takmer plesové šaty Desdemony či spodná bielizeň Bianky. Aj postmoderna má azda svoje hranice.
V kombinácii s nevýrazným herectvom a slabou artikuláciou Gabriely Marcinkovej tak zostala hlavná hrdinka len sladkou kráskou bez akejsi charakterizácie. Ešteže civilný Juraj Ďuriš v úlohe Jaga držal celé predstavenie pod svojou kontrolou.
Zaujímavú pohybovú štylizáciu ponúkla Eva Sakálová, a to v oboch postávach Emílie aj Bianky.
Úprava pracovala s textom pomerne radikálne, vypadli z neho podružné línie. Ešte aj finálne vraždenie už inscenátori divákom odpustili, zrejme, aby nevydesili školskú mládež. Nahradila ho odpaľovacia muzikálová chorus line.
Na záver perlička. Desdemona pred smrťou ešte odspieva neistým hlasom pieseň o ranenej breze. Medzi hrdinkou a touto notoricky známou básničkou je jediné prepojenie - majú navodiť pocit smútku a krehkosti nevinnej obete.
Rada by som verila, že aj tínedžeri, diváci, ktorým je zrejme inscenácia určená, by azda mohli reagovať na komplikovanejšie prepojenie.
