Patria medzi najvýznamnejšie nežijúce celebrity. Majú hviezdu na hollywoodskom chodníku slávy. Sú žltí, majú po štyri prsty a nikdy nerastú a nestarnú, aj keď 8. januára 17. decembra oslávili 20 rokov, odkedy sa dostali v podobe seriálu na televízne obrazovky stanice Fox a odtiaľ do celého sveta. Vysielajú sa v stovke krajín a rozprávajú v 26 jazykoch. Sú najdlhšie súvislo vysielaným seriálom vôbec.
Simpsonovci sa zrodili do sveta, v ktorom vládol kult, že Američan má byť krásny, úspešný, často blýskať krásnymi bielymi zubami. Jeho milujúca a milovaná rodina má fungovať ako mašinka. A zrazu tu máme v podstate dysfunkčnú famíliu na čele s hlupákom a lenivcom Homerom. Žiadna podnikavosť a dravosť, skôr maléry.
Simpsonovci však majú s americkým ideálom jednu vlastnosť spoločnú - milujú sa, napriek pravidelným otrasom a krízovým situáciám i napriek tomu, že George Bush svojho času vyhlásil, že „obsahujú všetko zlé, čo v americkej rodine môže existovať". Práve táto nepochybná láska odlišuje seriál od neskorších úspešných a podstatne cynickejších seriálov pre dospelých ako South Park alebo Futurama.
KURIOZITY* Marge Simpsonová zapózovala nahá pre minuloročné novembrové vydanie časopisu Playboy.
* Homerovo charakteristické citoslovce "d´oh!" (česky ouha) sa v roku 2001 dostalo aj do Oxfordského významového slovníka anglického jazyka ako výraz frustrácie z činnosti, ktorá má iný než pôvodne zamýšľaný účinok.
* V znelke seriálu je scénka, kde Bart píše na tabuľu za trest ikskrát stále jednu a tú istú vetu. Tá je takmer každý diel odlišná, zopakovali sa iba dve vety: „Piesok nie je prísada do sendviča“ a „Nie som milo drzý“.
* Výroba jedného dielu trvá 6 – 8 mesiacov a je to dosť komplikovaný proces, niekedy však na poslednú chvíľu tvorcovia dorobia aktuálne situácie. Napríklad tú, keď bývalý americký viceprezident Dan Quayle pri návšteve jednej základnej školy nesprávne opravil žiaka hláskujúceho slovo zemiak (potato) ako potatoe. Na začiatku nasledujúcej epizódy písal Bart na tabuľu za trest „It`s potato, not potatoe“.
Na druhej strane sú však Simpsonovci naozaj vydarenou karikatúrou stredostavovskej rodiny a priniesli niečo, čo Američanom so sklonom k pátosu nie je vôbec vlastné - robiť si žarty zo seba samých. Kulturológ Juraj Malíček upozorňuje aj na ďalší prínos - irónia a sarkazmus sa aj vďaka Simpsonovcom stali súčasťou konvenčných vyjadrovacích prostriedkov na úrovni stredného prúdu. Pretože seriál nie je elitnou, ale masovou záležitosťou so všetkým, čo k tomu patrí, vrátane merchandisingu (tričká, figúrky, nálepky atď.).
Stvoriteľ rodiny, animátor Matt Groening, ktorý vraj námet vymyslel za 10 minút, je dnes ďaleko, ďaleko za vodou. Stvoril dokonca aj sériu poštových známok v hodnote 44 centov, na ktorej sú všetci piati rodinní príslušníci.
Vedľajších postáv sa v dvadsiatich sériách objavilo množstvo, a niektorým prepožičali hlasy aj živé celebrity: Elizabeth Taylorová, Mel Gibson, U2, Britney Spearsová, Richard Gere, David Duchovny. Ako kreslené postavy si tu „zahrali" Sting, James Brown, Red Hot Chili Peppers, Aerosmith, Paul McCartney a iní.
Politická korektnosť nie je súčasť sveta Simpsonovcov. Proti drsnému humoru protestovali napríklad maďarskí Cigáni, prirovnaní k upírom, Brazílčanov zase nahnevala epizóda v Rio de Janeiro, ktoré bolo zobrazené ako mesto zločinu, krýs a opíc. Do Francúzov sa tvorcovia navážajú pravidelne, tí si však asi zvykli.
Cieľová skupina fanúšikov Simpsonovcov je jasným dôkazom, že tvorcom sa seriál podaril. Tínedžeri, dospelí, intelektuáli, tí všetci sa bavia. O Simpsonovcoch vychádzajú knihy, učí sa o nich na amerických školách. Mark Pinsky napísal knihu Evanjelium podľa Simpsonovcov, momentálne vychádza aj v českom vydavateľstve XYZ kniha Simpsonovci a filozofia (Mark T. Conard, William Irwin, Aeon J. Skoble). Vtipné eseje si kladú takéto otázky: prejavuje Homer Simpson naozaj aristotelovské cnosti? Je Bart skutočne typom človeka, pred ktorým nás varuje Nietzsche? Ako nám Lisa pomôže pri posudzovaní ambivalentného postoja Američanov k intelektuálom?
Kreslený seriál pravdepodobne nemôže dokázať viac. Všetko najlepšie, Simpsonovci.
Dôležité stretnutia
Simpsonovci majú svoju mytológiu, svoj folklór, svoje klasické obdobie i obdobie úpadkové, majú jednoducho dlhú históriu.
Keď spadli dvojičky, simpsonovskí fanúšikovia si spomenuli na epizódu Homer Simpson verzus New York, v ktorej Homer potreboval ísť na malú a dvojičky mu robili prieky. Keď zomrel Jackson, fanúšikovia si spomenuli na Leona Kompowského, blázna zatvoreného s Homerom v psychiatrickej liečebni, ktorý o sebe tvrdil, že je Michael Jackson a skutočný Jackson ho nadaboval. Leon v tej epizóde aj spieva pieseň špeciálne skomponovanú k Lisiným narodeninám, ale to už počujeme iný hlas - Jackson bol ako spevák zmluvne viazaný inde.
Dalo by sa pokračovať donekonečna, Simpsonovci sú ako zrkadlo, len predeň potrebujeme čosi postaviť, aby sme uvideli obraz.
Firma Pepsi nechala v roku 1997 postaviť vernú funkčnú repliku simpsonovského domu v mierke 1:1 a darovala ho ako hlavnú cenu v súťaži. Vyhrala ho 63-ročná pani a otvorila ho ako atrakciu pre turistov. Ktosi pri prehliadke ukradol plechovku piva Duff, vtedy unikátny suvenír. Na druhý deň ju vrátil, nedalo mu to. Nie je podstatné, či je tá historka pravdivá, alebo ide len o elegantné PR, ktorým sú Simpsonovci povestní, podstatné je, že jej ako fanúšik verím.
Simpsonovci upadajú sériu po sérii, kvalitatívny vrchol majú dávno za sebou. Ale to už je teraz jedno, stále sa díva dosť ľudí, priveľa na to, aby si niekto dovolil nové epizódy jednoducho prestať vyrábať. Prečo sa tí ľudia dívajú? Lebo už dávno nejde o kvalitu, ale o dobrú tradíciu. Pobudnúť chvíľu s hrdinami, s kreslenými žltými priateľmi. Už to nie sú stretnutia, na ktorých sa čosi musí diať, bavia nás samy osebe, ich dôležitosť je už len v tom, že sa stále konajú.
Juraj Malíček, teoretik popkultúry, publicista a simpsonológ
Autor: Marián Jaslovský;
