Predovšetkým vďaka výnimočnému výkonu Kristíny Turjanovej v úlohe Edith Piaf možno najnovšiu premiéru na Novej scéne považovať za nadpriemernú.
Ak divadlo zaradí na repertoár hru, v ktorej sa meno Edith Piaf čo i len spomenie, má divákov takmer istých. Hra Edith a Marlene maďarskej dramatičky Évy Pataki je navyše ešte aj atraktívne pretkávaná známymi šansónmi.
Autorka pri nej stavila na kontrast medzi živelnosťou Edith Piaf a chladnou eleganciou Marlene Dietrichovej, na priateľstve, ale aj profesionálnej konkurencii medzi dievčaťom z ulice a dámou z vyšších vrstiev.
Je pravdepodobné, že stretnutia týchto dvoch slávnych žien neprebiehali celkom tak, ako ich nájdeme zobrazené v hre, divadelne sa však z toho konfliktu dalo veľa vyťažiť.
Hra pokrýva prakticky celý životný let škaredého vrabčiatka Edith. V krátkych skečoch sa dej presúva z ulice do lokálov až na prestížne scény. Scénografia Petra Janků si technicky zručne poradila s početnými prestavbami.
Aj kostýmy Simony Vachálkovej držali produkciu na úrovni. Príjemne sa v divadle počúva aj živý orchester.
Hra o takejto legende však prirodzene stojí a padá na hlavnej predstaviteľke, Kristína Turjanová určite mnohých veľmi príjemne prekvapila. Jej tragické herectvo sa rozvíja v širokej škále od prostého dievčaťa až po zlomenú chorú ženu.
Herečka napodobila speváčkinu chôdzu či známe gestá, pesničkám dokázala dať osobitý výraz a držať nimi obecenstvo v rukách.
Daniel Hevier a Ľudovít Petraško nemali vôbec ľahkú úlohu pretlmočiť známe šansóny do slovenčiny. V niekoľkých prvých songoch mali obe spievajúce dámy akoby problémy poradiť si s rytmickými nástrahami slovenčiny, neskôr sa však pesničky rozbehli tým správnym smerom.
Karin Olasová prezentovala Marlene Dietrichovú s menšou hereckou zrelosťou, ani jej však nechýbala elegancia a spevácka suverenita.
Úroveň držal aj Ján Gallovič ako textár Raymond Asso, milú postavičku urobil z Théa aj Pavol Plevčík. Andrea Kiráľová bola v postave Momon, nevlastnej sestry Edith, priveľmi umelá, Přemysl Boublik ako Marcel Cerdan prehrával už kontumačne v súboji s vlastným zovňajškom, ktorý boxera veľmi nepripomína.
Edith a Marlen má na Novej scéne všetky šance stať sa divácky obľúbeným titulom, ktorý latku až tak nepodlieza. Tento typ dramaturgie konvencie nerúca, len napĺňa.
Režisérovi Ivanovi Holubovi sa darilo viesť produkciu bez prekvapení, ale aj bez páuz či trápností. To, čo túto inak priemernú inscenáciu povyšuje, je výkon Kristíny Turjanovej.
Bravó, ktoré zaznelo pri potlesku na premiére, si herečka zaslúžila.
