Ilúzia je taká dokonalá, že jej uveríte. Po asfalte, teda po ľadovej priepasti, kráčate s rešpektom. Jára Cimrman má konečne svojich pokračovateľov, spomeňme si len na jeho obrovské niekoľkometrové plátno, ktorým chcel v Prahe vytvoriť ilúziu mora. A dnes sa zrazu na mieste, kde bola ešte dovčera obyčajná ulica, objaví rozvodnená divoká rieka a vy premýšľate, ako sa cez ňu prebrodiť.
Inde zas uprostred moderného mesta vyrástol staroveký egyptský chrám aj so sfingami, hoci pred pár dňami tam ešte bola len obyčajná stena. Keď sa pozeráte na fotografie trojrozmerných pouličných obrazov, pri ktorých stoja živí ľudia, neviete, či sú skutoční, alebo sú len súčasťou obrazu. Toto klamanie nášho zraku sa nazýva 3D street painting. Kedysi nachádzali výtvarní umelci priestor na svoje diela v kostoloch, alebo ich plátna viseli v palácoch bohatých.
Niektorí maliari sa dnes však rozhodli vyniesť umenie do ulíc, presnejšie - priamo tam ho tvoriť. Ich monumentálne optické ilúzie vás dokážu dokonale zmiasť. Čo na tom, že ich o niekoľko dní alebo týždňov zmyje dážď? Všetko je pominuteľné. Umelci pouličných malieb s tým rátajú. Ešte nikdy však nebolo výtvarné umenie tak blízko k ľuďom.
Návrat doby ľadovej
Ak by ste bývali v prímorskom mestečku Dun Laoghaire neďaleko Dublinu, boli by ste zrejme návratom do doby ľadovej zaskočení. Nohy by síce kráčali tak ako inokedy, po pevnom asfalte, no zrak by vás presviedčal, že ste sa ocitli nad obrovským roztrhnutým ľadovcom. Ako inak, keď by ste predsa jasne videli unikajúce bublinky vzduchu, ktoré akoby zamrzli v kuse obrovského roztrhnutého ľadu? Autorom tejto dokonalej ilúzie je majster pouličnej kresby Nemec Edgar Müller.
Jeho trojrozmerná kresba ľadovca zaberá 250 štvorcových metrov a nakresliť ju mu trvalo päť dní. Neslúžila len na pobavenie okoloidúcich, mala aj svoje ušľachtilé poslanie či odkaz ľudstvu: umelec ňou chcel upozorniť na roztápanie ľadovcov v dôsledku globálneho otepľovania. Keď potom maliar pozoroval dievčinu, ktorá váhala, či má, alebo nemá prejsť ulicou s ľadovcovou priepasťou, bol nadšený. Práve takéto okamihy sú totiž najlepšou satisfakciou za jeho niekoľkodennú prácu.
Vo vstupnej hale nákupného centra v Šanghaji vytvoril Edgar Müller v roku 2009
ilúziu vodopádu veľkú tristo štvorcových metrov. Je to doteraz najväčšia 3D maľba
na svete. Pri pohľade zhora vidieť, ako umelec pracuje s perspektívou,
aby vznikla ilúzia tretieho rozmeru
Farebné kriedy
Čím vlastne vytvárajú pouliční umelci svoje monumentálne diela? Spomínate si, keď ste ako žiak základnej školy na MDD v súťaži o najkrajšiu kresbu na chodník nakreslili opitého vojaka na vrchu Slavína? Teda, aspoň vo vašom vyhotovení to vyzeralo, že každú chvíľu z pamätníka spadne.
Áno, tak ako vy v detstve, aj umelci trojrozmerných kresieb používajú farebné kriedy. Alebo pigmenty. A namiesto plátna im tak ako kedysi vám slúži asfalt. Kým na školskom dvore sa zmestili vedľa seba aj kresby ďalších vašich spolužiakov, tvorcovia trojrozmerných kresieb potrebujú obrovské plochy. Využívajúc pri tom perspektívu, veľmi precízne kreslia na ulice, námestia alebo na steny.
A chodci? S neexistujúcimi kameňmi, neexistujúcou rozvodnenou riekou a neexistujúcou priepasťou sa vyrovnávajú po svojom. Niekto uskočí, niekto sa iba zvedavo obzrie alebo usmeje. A umelec? Teší sa v takej chvíli, že sa dielo podarilo.
Z NASA do Ríma
Ako guru pouličnej kresby býva označovaný Kurt Wenner. Najprv pracoval pre NASA ako „kozmický maliar" - vytváral tu grafické štúdie „budúcich plánovaných vesmírnych projektov". Neskôr však odišiel do Ríma študovať veľkých majstrov minulosti. Inšpiroval sa ich maľbami a sochami a začal kresliť v neoklasicistickom štýle. Počas štúdia ho mimoriadne zaujal manierizmus.
Niekoľko rokov cestoval po Európe a študoval takpovediac z prvej ruky veľdiela minulosti. Skúšal temperu, olejomaľbu a fresku a aby si mohol dovoliť financovať pobyt a štúdium, stal sa takzvaným madonnarim, čiže kresličom na chodníky v Ríme. Onedlho bol z neho uznávaný majster tohto umenia, vyhral dokonca niekoľko súťaží a v roku 1985 sme ho mohli vidieť ako ústrednú postavu oceneného dokumentu National Geographic, nazvaného Majstrovské diela kriedou.
Neskôr učil vyše desať rokov v USA deti i dospelých výtvarné umenie, v školách alebo na seminároch Národnej výtvarnej galérie, Smithsonian inštitútu, vo Warner Bros. Studios a inde. V roku 1984 vynašiel Wenner vlastnú umeleckú formu, ktorá dostala pomenovanie anamorfné alebo iluzionistické maľovanie ulíc. Wenner prispôsobil formu perspektíve a anamorfnú geometriu pouličnej maľbe, čo vyvolávalo dojem, akoby jeho diela vyrastali z ulice alebo sa do nej prepadávali. Maliarov úspech spolu s úspechom dokumentu National Geographic inšpiroval vznik festivalov pouličného umenia, pričom prvé z nich sám Wenner pomáhal v USA organizovať.
Julian Beever a jeho vodopád v pralese
Posvätné umenie
Keď prišiel do talianskej Mantovy pápež Ján Pavol II., Wennera poverili vytvorením obrovskej kresby na ulici, inšpirovanej Posledným súdom. Tridsať najlepších pouličných maliarov pracovalo 10 dní pod Wennerovým vedením. Keď bolo dielo na svete, pápež pouličnú maľbu podpísal, čím oficiálne pozdvihol toto výtvarné odvetvie na „posvätné umenie".
Počas prvých rokov pobytu v Európe vytvoril Wenner niekoľko monumentálnych trvalých diel vrátane oltárov, rodinnej kaplnky v Puglii, celej stropnej fresky v Kostole sv. Juraja pri jazere Como a mnoho veľkých diel vo výškových budovách, v halách hotelov, vo vládnych budovách, v kostoloch a múzeách. To ho priviedlo k užšej spolupráci s architektmi a jeho diela sa z plátna a dvojrozmerného priestoru preniesli do trojrozmerného prostredia. Neskôr začal domy aj sám navrhovať.
Dnes pracuje vo viacerých odboroch výtvarného umenia a architektúry, pričom ich inovatívne spája. Jeho pouličné diela boli použité aj v reklamách a „posvätné umenie" sa tak ocitlo v službách svetoznámych firiem, ako sú Absolut Vodka, BMW, Cadillac či Microsoft.
Vedomie pominuteľnosti
„Zakaždým, kým navrhnem tému, si najskôr s použitím širokouhlého objektívu vyfotím okolité prostredie vrátane postáv," prezradil Kurt Wenner v rozhovore pre Marie Claire. „Potom spočítam podľa veľkosti plochy model s najvýhodnejšou perspektívou a navrhnem osoby a situáciu. Usilujem sa vymýšľať projekty v súlade s miestnymi podmienkami a krajinou. Napríklad vo svojom singapurskom diele som využil námet z malajskej mytológie. Pre Londýn a Brusel som vybral Sherlocka Holmesa s Watsonom a Alenku z Krajiny zázrakov s pánom Králikom. Keď si určím tému, prepojím prvotnú skicu s priestorovými prepočtami. Nakoniec na počítači vytvorím perspektívne priestorové skreslenie. Pri samotnej tvorbe používam obyčajný špagátik. Pri trojrozmerných obrazoch sa dá najlepší efekt dosiahnuť iba z určitého uhla pohľadu. Z miesta, odkiaľ je vnem najsilnejší, natiahnem pomocnú šnúru, od ktorej potom tvorím všetku perspektívu obrazu a kreslím. S veľkými pouličnými obrazmi je to tak, že keď raz stanovíte ich rozmery, už ich nemôžete každú chvíľu upravovať."
Tracy Lee Stum sa zúčastňuje na workshopoch v rôznych výtvarných školách,
na ktorých študentov učí, ako kresliť na chodník 3D obrázky. Tento bazénik vznikol
s pomocou študentov v Kalkate (India) za osem hodín
Za jeden deň je Wenner schopný nakresliť štyri až šesť štvorcových metrov, podľa náročnosti kresby. Tejto technike sa naučil vlastne náhodou. Keď ukončil výtvarnú akadémiu, vybral sa do Talianska študovať fresky a raz natrafil na maliara, ktorý maľoval priamo na povrch ulice, teda na „madonnariho" - ako sa im v Taliansku hovorí.
Cez sviatky kreslia na peších zónach alebo na námestiach farebnými kriedami obrazy a žijú z toho, čo dostanú. Keď si kresliar prezrel Wennerov skicár, spýtal sa ho, či by mu nepomohol s jedným anjelom, aby si zatiaľ mohol vypiť kávu. Wenner si bol vždy vedomý pominuteľnosti svojich pouličných diel. Vietor, slnečné lúče, prach, dážď - to všetko prispieva k ich zániku. Na rozdiel od obrazov, ktoré visia v galériách a reštaurátori ich aj po rokoch zachraňujú pre ďalšie generácie.
„Dnes kreslím usmievajúcu sa tvár Panny Márie a pritom anjelské krídla, ktoré som nakreslil včera, už začínajú blednúť," vraví. „Pouličné trojrozmerné kreslenie je svojho druhu predstavenie - ako hudba. Keď dohrá, v mysliach poslucháčov je stále ešte prítomná. I ja sa delím s ostatnými o istý rytmus vnímania. Keby som premýšľal len o trvalosti, mohol by som sa zasa vrátiť k freskám. A, samozrejme, každú svoju kresbu na ulici si vyfotografujem."
Aj tibetskí mnísi, ktorí navštívili Bratislavu, tvorili mandalu trpezlivo niekoľko dní a napokon ju vysypali do Dunaja. Možno aj západná kultúra chce trojrozmernými pouličnými maľbami vyjadriť pominuteľnosť všetkých vecí.
Narodil sa v Mülheime nad Ruhrom 10. júla 1968. Už od detstva ho fascinovalo maľovanie, hlavne vidieckych scenérií. Strednú školu študoval v susednom Gelderne, kde sa konala medzinárodná súťaž pouličných malieb. Inšpiroval sa týmito krátkodobými umeleckými dielami, ktoré objavil cestou do školy, a rozhodol sa zúčastniť na súťaži. Už ako devätnásťročný ju vyhral s kópiou slávneho Ježiša V Emauzoch (Caravaggio). Od roku 1998 je držiteľom titulu „maestro madonnari", čiže majster malieb na ulici. Titul má len pár umelcov na celom svete a udeľuje ho najväčší svetový festival pouličnej maľby nazývaný The Grazie Festival, ktorý sa koná v pútnickom mestečku Grazie v Taliansku. Najnovšie sa Edgar Müller inšpiruje trojrozmernými pouličnými kresbami, hlavne dielami Kurta Wennera a Juliana Beevera, a vytvára si vlastný štýl. Okoloidúci sa neraz stávajú súčasťou jeho umeleckých diel. Ľudia, ktorí idú za dennými povinnosťami, menia tvár maľby len tým, ako prejdú scénou. Mimoriadnym výtvorom Edgara Müllera často venujú pozornosť aj médiá.
Tento medzinárodný umelec jedinečným spôsobom interpretuje renesančný klasicizmus. Podľa odborníkov na rozdiel od iných maliarov Wenner spája vizuálne dedičstvo minulosti s predstavivosťou a ohromujúcou originalitou 21. storočia. Jeho diela neimitujú klasicizmus, ale nanovo ho vynachádzajú pre novú epochu. Wenner navrhuje a robí tak trvalé umelecké a architektonické diela, ako aj efemérne vizuálne ilúzie. Jeho záber je široký, od luxusných nástenných diel pre verejnosť alebo pre súkromné sídla až po úžasné iluzionistické maľovanie, vďaka ktorému sa preslávil. Wennerovo umenie ľudia skôr prežívajú, ako pozorujú. Aj pozornosťou, ktorú venuje detailom, typickým pre renesančné umenie, si získava divákov. Možno povedať, že Wennerovi sa podarilo dostať renesanciu na ulicu.
Medzinárodne uznávaná maliarka s mimoriadnymi schopnosťami v oblasti maľby, kresby, pouličného maľovania a interiérového dizajnu. Patrí k najlepším dnešným pouličným maliarom. Zúčastnila sa na mnohých festivaloch v USA i na celom svete. Získala mnoho cien a uznaní a v súčasnosti je držiteľkou Guinessovho svetového rekordu za najväčšiu pouličnú maľbu jedného umelca - platí od roku 2006. Najviac sa preslávila trojdimenzionálnymi anamorfnými a interaktívnymi maľbami na ulici v štýle trompe-l'oeil (zrakový klam), olejomaľbami a interiérovým dizajnom v luxusných ubytovacích a zábavných zariadeniach, napríklad v kasínach, ako aj v súkromných sídlach.
Julian Beever je anglický umelec žijúci v Belgicku. Je známy najmä svojimi trompe-l'oeil dielami maľovanými pastelom na chodníkoch vo Francúzsku, v Anglicku, Škótsku, Belgicku, Holandsku, Spojených štátoch, Kanade a v Austrálil. Jeho diela, ak sa na ne pozeráme zo správneho uhla, dávajú ilúziu trojrozmerného obrazu, ktorý ako keby vychádzal zo zeme. Tieto obrazy sú maľované pomocou techniky premietania - anamorfizmus a vymykajú sa pravidlám perspektívy.
