Jeho pevnosť a krehkosť je však daná a premyslená zároveň. Cez lupu veľkosti človeka zase nevidno nič iné než obyčajnú realitu. Práve to, čo ju robí lupou, si domýšľame. Oba objekty sú vyskladané zo „živých" pixelov, pričom prezrádzajú zmysel svojej existencie cez materiál alebo jeho absenciu. Objekt na stene zdobí vzor, ktorý by sa hneď oplatilo prevziať na tričko. Ide o digitálne plátno, tkvie v ňom ďalší rozmer, pričom nie sme ukrátení o fenomén úžitku.
Ploché tabule na stene si s nami bez ostychu hrajú akúsi matematicko-erotickú 3D hru. Ďalšie kruhové svetelné objekty veľmi poctivo, na milimetre presne klamú telom a napínajú naše vnemy. Už len pre ne by sa oplatilo stavať dobrú architektúru. A napokon je tu brána komunikácie, alebo skôr portál pre návštevníka - laserová harfa. Neprenosný zážitok.
Sme v hlave výtvarníka Ašota Haasa. Pracuje s naším vnímaním ako s hardvérom, ktorý môže reagovať akokoľvek, a pritom sa dá rozložiť na presný počet súčiastok, podľa ktorých ho dokáže spoznávať. Jeho výstava sklených a oceľových objektov Art from Code (Galéria Z v Bratislave) otvára dvere op-artu do nekonečného, a pritom dôkladne a dômyslene sformovaného sveta zmyslových ilúzií.
Autor im nedovoľuje, aby sa prepadávali do virtuálneho sveta, lebo ho robí skutočným. V čiernych dierach objavuje významy fyzickej krásy. Tento zvláštny katastroficko-estetický rozmer má výsostne pozitívny náboj, podčiarknutý čistotou tvarov a materiálov s úctou k ich možnostiam. Autor vzdáva i hold svojim predchodcom, keď uchopuje neuchopiteľné tak, aby sme to spoznali. Vasarely by bol rád.
