Na vnímanie umenia geometrie treba vraj ľudí pripraviť. Teraz im pri tom pomáha aj veľká výstava.
BRATISLAVA. Nie hranice, ako hovorí názov výstavy, ale skôr priestor, otvorenosť, chýbajúcu šancu získala v Dome umenia geometria. Geometria, ktorá tu nie je matematickou disciplínou, ale umením.
Na vnímanie takého umenia je potrebné podľa Ľuby Belohradskej, jednej z kurátoriek výstavy Hranice geometrie, ľudí pripraviť, vychovať.
„Nemáme tu naráciu a mnohé tradičné veci, ktoré očakáva divák od výtvarného umenia," hovorí Belohradská. „Na druhej strane tu existuje silná fascinácia estetickým vyžarovaním a pokoj, ktoré tieto diela v sebe veľmi silne obsahujú."
Akousi výchovou na pochopenie a prijatie konštruktivistických a geometrických tendencii v našom umení od roku 1960 po súčasnosť môže byť práve prechádzka výstavou. Prelamuje hranice, ktoré zdanlivo samotná geometria vytvára.
Takmer 40 umelcov
„Prvé formy geometrického umenia sa vo vyhranenejšej podobe objavili na Slovensku v polovici 60. rokov," vraví druhá z kurátoriek výstavy Eva Trojanová. „Toto umenie sa neprezentovalo skupinovo, organizovane, ale v ateliéroch jednotlivých výtvarníkov."
Geometrická forma abstrakcie stála viac-menej na vedľajšej koľaji, do prijímaného „prúdu" vplávala až po roku 1989.
Jej dlhoročné prehliadanie v súčasnosti akoby spláca veľký projekt. Súčasťou neho bola séria menších geometrických a konštruktivistických expozícií, ktoré pripravila vlani Galéria Z v spolupráci s Galériou GiK a pred rokom organizovaná výstava s rovnomenným názvom terajšej prehliadky - Hranice geometrie. Bola akýmsi skromnejším predskokanom terajšieho projektu.
Zastúpených tu je takmer 40 umelcov, od slovenských priekopníkov, dnes už klasikov Dobeša, Uhera, Klima, Urbáska cez známy Klub konkretistov - Čunderlíka, Ovčáčka, Bartusza a ďalších až po mladších umelcov.
Výstava tak dokazuje, že takáto forma výtvarného prejavu nebola len krátkou epizódou, ale že dokáže prehovoriť aj dnes. Hoci na výstave niekedy možno polemizovať, čo ešte je a čo nie je geometria, kam až siaha.
Krstný otec Milan Dobeš
K ambíciám „geometrického" projektu patril aj odvážny počin - vydanie knihy o vývine tohto umenia na Slovensku s názvom Hranice geometrie. Minulý týždeň sa na otvorení rovnomennej výstavy stala kniha oficiálne realitou. Igor Krejčí, autor projektu, vydavateľ publikácie, manažér i sponzor výstavy v jednom, prezradil, že zrodenie publikácie nebolo ľahké. Sprevádzali ho vraj slzy či zvýšené hlasy.
„V jednom momente som dokonca oznámil, že chcem od projektu odstúpiť," povedal Krejčí. „No vybudovali sme si vzájomný rešpekt, cieľ sme chceli splniť. Ďakujem všetkým umelcom, je to kniha o nich a je to kniha pre nich."
Autorkami publikácie sú kurátorky výstavy Eva Trojanová a Ľuba Belohradská. Krstným otcom vzácneho diela sa stal Milan Dobeš. Ten pri krste s humorom dodal, že dúfa, že čitatelia pri prezeraní diel nebudú v knihe obsiahnutých umelcov považovať za bláznov.
Dobešove obavy sa však počas prechádzky výstavou Hranice geometrie, ktorá v Dome umenia trvá do 14. februára, akosi rozplynú samy.
