Hoci pre našinca z mesta je krava exotikou svojho druhu, predsa nie je bežným symbolom krásy ani posvätným zvieraťom, ako povedzme u hinduistov. Denne konzumujeme produkty z materského mlieka tohto tvora, málokedy však riešime, či takto dostávame niečo špeciálne.
V prípade bratislavského tanečného zoskupenia Elledanse je všetko inak. A vlastne to vyplýva z podstaty miesta, ktoré tanečníci svojím umeleckým bytím charakterizujú. Sami si vytvárajú genius loci. Divadlo sídliace v budove bývalého bitúnku má za sebou obnovu priestorov a veľmi sa tomu teší.
Všetci však stále vedia, čo tu bolo, kým tu neboli vkusne zariadené šatne, tréningové sály pre deti i pre dospelých, javisko a jeho zákulisie či minikaviareň. Navyše, myšlienka na kravu sa vo všeobecnosti spája s drsným, ale rôznorodým prostredím, ktorému nechýba romantika.
V tanečnej inscenácii Pocta kravám sa tvorcovia zamerali na všetko možné, čo s týmto zvieraťom súvisí. Svoje predstavy prekódovali do hudobno-scénickej podoby, v ktorej sa takmer bez slova hovorí o tom, koľko fantázie sa v slove krava nachádza. Stretávame sa s typmi ľudí, ktorí sa o kravy starajú, i tými, ktorí ich berú ako produkt, i so samotnými rohatými zvieratami v rôznych etapách ich života a smrti. Ich osud sa môže prelínať s ľudským viac, ako by sa navonok mohlo zdať.
Nechýba príbeh lásky a žiarlivosti, ani konflikt medzi jednotlivcom a kolektívom. Pohybové postupy dômyselne prepojené cez vizuálne stvárnenie sú viac-menej zrozumiteľné, no určite nie prvoplánové, sú uchopené s vtipom i potrebným dramatičnom. Rekvizity identifikujú prostredie, stávajú sa súčasťou diania a podporujú netradičnosť výpovede v pohybových kreáciách. Pred očami máme bohatý svet znakov, ktoré spolu vedia určiťzážitok.