V roku 1996 sa na festivale v Berlíne konala tlačová konferencia. Za stolom sedel neznámy muž v okuliaroch. Akýsi americký počítačový fanatik. Pred sebou mal dve plastové figúrky - kovboja a kozmonauta. Práve sme videli prvý celovečerný digitálne animovaný film - Toy Story: Príbeh hračiek.
Vlani John Lasseter na benátskom filmovom festivale prevzal Zlatého leva za prínos do kinematografie. Cenu režisérovi filmu Toy Story: Príbeh hračiek za nadšených ovácií publika odovzdával dojatý George Lucas. Jeho niekdajší zamestnávateľ.
Chýbal len Steve Jobs, ktorý od Lucasa v roku 1986 kúpil Computer Graphic Group, špecializovanú na digitálne filmové efekty. Pod Jobsovým vedením sa Pixar stal výrobcom špičkových, vysoko výkonných počítačov. Ich schopnosti mali dokazovať krátke digitálne animácie, ktorých tvorbou poverili Johna Lassetera, s praxou v The Walt Disney Company. Hneď roku 1987 nominovali na Oscara jeho krátky animovaný film Luxo, Jr. a o dva roky neskôr ho za krátky animovaný film Tin Toy aj získal. Keď v roku 1995 do kín dorazila snímka Toy Story, bola to senzácia.
Svieži vzduchNielen pre atraktívnu a prelomovú formu, ale aj preto, že tvorcovia z Pixaru vniesli do stereotypnej sféry animovaných filmov svieži vzduch, hravosť, nápaditosť, vtip i radosť. Nečudo, že získali na Oscaroch osobitnú cenu. Spolu s pokračovaním Toy Story 2 utŕžili len na vstupnom do kín dovedna 844,5 milióna dolárov. Príjmy z videa, DVD, televíznych práv, hračiek a ostatného merchandisingu možno iba odhadovať.
Ak teraz prichádzajú oba filmy prerobené do formátu, označovaného z marketingových dôvodov ako Disney Digital 3-D, má to jasné dôvody. Jednak zarobiť ďalšie peniaze, ale i upozorniť na prichádzajúce nové pokračovanie Toy Story 3. No Pixar je od roku 2006 súčasťou disneyovského impéria - a Walt Disney Company má chvályhodnú tradíciu rekonštruovania a znovu uvádzania klasických celovečerných disneyoviek v obnovených premiérach, aby sa s nimi na veľkom plátne mohli oboznamovať nové generácie divákov. Predlžuje sa tak život filmového diela.
Digitálne pretransformovanie filmu z dvoch dimenzií do troch je výraznejší zásah, ako by sa mohlo zdať. Na rozdiel od bežného vnímania reality či klasického filmového obrazu si totiž divák v 3D filme nevyberá, na čo sa zameria. Naopak - tvorcovia určujú, čo sa stane dominantným a čo podružným. Môžu tak zintenzívniť, ale i potlačiť motívy, vrstvy i celé línie. Ide teda o zásadnú transformáciu, ktorá dokáže ovplyvniť celé vnímanie i chápanie diela.
Z plátna javiskoV prípade Toy Story a Toy Story 2 v 3D napokon nedošlo k zlomovým zmenám. Podobne ako v prípade 3D prerábky Predvianočnej nočnej mory Tima Burtona sa obraz prehĺbil najmä dovnútra, akoby sa z plátna stalo javisko. Snímky Pixaru sú populárne a známe, videli sme ich už toľkokrát, že 3D obraz výraznejšie nemení ich prijímanie. Veľa im nepridáva, ale, našťastie, ani nič neuberá. Posúva len sugestívnosť a intenzitu zážitku na novú úroveň, ktorá sa stáva štandardom.
Toy Story v 3D - prečo nie? Netreba sa báť. Nemožno však očakávať revolúciu, akú priniesla premiéra originálu pred pätnástimi rokmi.
3D nie je žiadna revolúcia
To, že prežívame boom 3D filmov, neznamená, že plastický filmový obraz je horúca novinka. Len čo sa fotografie rozhýbali, začali sa pokusy o ich 3D podobu.
BRATISLAVA. Britský priekopník filmu William Friese-Greene si patentoval proces výroby 3D filmu už v 90. rokoch 19. storočia. Jeho metóda spočívala v premietaní dvoch filmov vedľa seba. Diváci ich mali sledovať prostredníctvom stereoskopu, s okulárom pre každý film/každé oko.
Verejnosť sa s 3D filmom mohla stretnúť 10. júna 1915 v New Yorku, kde uvádzali snímku Jim the Penman, obsahujúcu 3D scény v anaglyfickom – červeno-zelenom stereoskopickom formáte. Premietali sa simultánne dva rovnaké filmy cez farebné filtre, pričom diváci museli mať na očiach stereoskopické okuliare. Predpokladá sa, že prvý 3D film, ktorý videli platiaci diváci, bol krátkometrážny The Power Of Love v septembri 1922 v Los Angeles.
Zlatá éra 3D sa začala na počiatku 50. rokov minulého storočia, keď v anaglyfickom formáte vzniklo veľké množstvo filmov ako Bwana Devil, Dom voskových figurín či Hitchcockova Vražda na objednávku. V tom čase štúdiá Paramount uviedli v 3D komédiu s Deanom Martinom a Jerrym Lewisom Money From Home a zopár krátkych filmov s duchom Casperom a Pepkom námorníkom.
Publikum prijalo novinku s nadšením a uplatnenie našla i v sfére filmovej erotiky i pornografie. Aj prvý dlhometrážny farebný 3D film z roku 1969 bol erotický. Volal sa Swingtail. Používaná technológia bola zložitá a ťarbavá. Dve zároveň premietané kópie museli byť do detailu identické. V prípade, ak sa jedna roztrhla (čo sa stávalo často) a premietač pri lepení vypustil jediné políčko, bol efekt 3D zničený. Divákom zapríčiňoval 3D obraz nevoľnosť, bolesť hlavy alebo očí. Ani jednorazové papierové okuliare nepatrili k najpohodlnejším a farebné fólie (červená a zelená alebo modrá) skresľovali farby, takže prirodzene pôsobil len čiernobiely film.
Túžba po plnohodnotnom plastickom obraze nikdy neumrela. Anaglyfické filmy vznikali a vznikajú aj ďalej. Ako atrakciu svet vnímal snímku pre deti Spy Kids 3-D: Game Over. Pokrok priniesla až technológia IMAX. Kombinuje veľké plátno, zaberajúce väčšinu divákovho zorného poľa, s premietaním dvojice veľkoformátových filmových pásov a špeciálnymi polarizačnými okuliarmi. Celá vec je však taká nákladná, že kiná IMAX, zriaďované s nadšením a očakávaniami, zostali iba atrakciou.
Prvým celovečerným 3D filmom, premietaným v kinách IMAX, bol Polárny expres štúdií DreamWorks. Následná King Fu panda už bola určená pre digitálne 3D projekcie. Odpadá v nich problém dvojice filmových pásov i špeciálnych pláten, zariadenie digitálneho 3D kina je oveľa jednoduchšie i lacnejšie. V tom čase však s 3D obrazom experimentovali i štúdiá Walt Disney Pictures, ktoré previedli do 3D formátu svoj digitálne animovaný film Udatné kuriatko a v roku 2007 na filmovom festivale v Benátkach predstavili 3D verziu animovaného hororového muzikálu Tima Burtona Predvianočná nočná mora.
Hoci výroba 3D filmov nie je lacná a aj prerobenie klasického 2D filmu do podoby 3D stojí milióny dolárov, trojdimenzionálne filmy po kladnom prijatí prvých lastovičiek a po fenomenálnom úspechu Avatara majú v našich kinách dvere dokorán.
Miloš Ščepka
