šil kontakty.
Vzťah k hudbe zdedil po rodičoch. Mama, dcéra ruských emigrantov, bola speváčka, otec, jazdecký dôstojník, hral na husliach. Napriek tomu nebola Andrejova cesta k spevu priamočiara. Podľa dávneho želania tragicky zosnulého otca vyštudoval veterinárne lekárstvo v Košiciach.
Súkromné hodiny
Už počas štúdia však navštevoval súkromné hodiny spevu u sólistu košickej opery, hviezdy viedenskej Staatsoper tridsiatych rokov Imricha Godina. Svojho učiteľa nasledoval aj na bratislavskú VŠMU.
V čase ukončenia štúdia mal ambiciózny mladík za sebou víťazstvá na medzinárodných speváckych súťažiach v Prahe, Ženeve, Varšave a tiež debut na scéne Opery SND. V sezóne 1958/1959 absolvoval spevácky kurz u slávneho Tita Schipu na rímskej Akadémii sv. Cecílie, kde sa už zameriavali na realistickú operu.
V Slovenskom národnom divadle pôsobil v rokoch 1956 - 1965, s výnimkou dvaapolročného angažmán v Sovietskom zväze. V súbore sólistov, v tom čase považovanom za najlepší v Československu, sa Andrej Kucharský uplatnil najprv ako predstaviteľ lyrického tenorového fachu, neskôr pribudli aj dramatickejšie party.
Pri Verdim schudol
* 6. 1. 1932
† 17. 1. 2010
- 1956 - debutuje v Opere SND v úlohe Lenského v Eugenovi Oneginovi
- 1957 - končí štúdium VŠMU u Imricha Godina
- 1965 - opúšťa Slovensko, štartuje medzinárodnú opernú kariéru
- 1987 - končí aktívne spevácke pôsobenie, začína vyučovať na mníchovskom konzervatóriu a vysokej škole
Mäkká poddajnosť hlasu, v ktorom sa prelínala slovanská vrúcnosť s talianskym leskom výšok, znásobené vzácnou muzikálnosťou a výrazovým bohatstvom, ho predurčila pre postavy romantického repertoáru a Pucciniho. Za životnú rolu považoval Othella.
Kostým náročnej Verdiho postavy obliekal viac než stokrát, nakrútil dve filmové verzie a v roku 1987 práve ňou uzavrel aktívnu umeleckú činnosť. „V priebehu predstavenia som vždy schudol o dve kilá a do rána do štvrtej som nespal, " hovorieval. Na rozdiel od kolegov, ktorí pre pôsobenie na zahraničných scénach volili emigráciu, Andrej Kucharský odišiel do Nemecka legálne, po sobáši s anglonemeckou opernou režisérkou Petrou Simonovou. Od tej chvíle sa naplno rozbehla tenoristova medzinárodná kariéra. Bol sólistom opier v Mníchove, Salzburgu, Norimbergu, Dortmunde, stálym hosťom operných domov v Stuttgarte, Frankfurte, Kolíne nad Rýnom, Berlíne, spieval vo Viedni, Paríži, Marseille, Barcelone, Bruseli, Amsterdame, Teheráne, Tokiu.
Na Slovensko však nezabudol. Na javisko SND sa ako hosť vracal pravidelne, v zahraničí propagoval slovenskú hudbu. Aj vďaka nemu mníchovský Theater am Gärtnerplatz uviedol v roku 1979 Suchoňovu Krútňavu. Postavu Ondreja si zaspieval sám Kucharský.
Učil študentov
Posledným vystúpením sa pôsobenie Andreja Kucharského neskončilo. Vypracoval metodiku a osnovy výučby slovanského vokálneho prejavu a od roku 1986 ho za veľkého záujmu študentov vyučoval na mníchovskom konzervatóriu i vysokej škole. Nemecká tlač ho nazvala „apoštolom slovanskej vokálnej hudby". Popritom viedol interpretačné kurzy v Karlových Varoch, vo Francúzsku i v Belgicku, bol členom porôt viacerých medzinárodných speváckych súťaží vrátane slovenských.
Keď začiatkom 90. rokov vznikla vo Vrábľoch spevácka súťaž rodáka Imricha Godina, Andrej Kucharský sa k nej hneď aktívne prihlásil. Dal jej vážnosť svojej osobnosti a bol nápomocný aj po umeleckej a organizačnej stránke.
Vrábeľania na neho nedajú dopustiť: „Napriek tomu, čo v živote dokázal, nepovyšoval sa a svojím úctivým a noblesným spôsobom komunikácie si našiel cestu ku každému," spomína na neho riaditeľ súťaže Jozef Vrábel.
Andrej Kucharský umrel náhle vo veku 78 rokov v nemeckom Oberhachingu.
