Paradoxom pre niekoho môže byť aj to, že 20 českých a 20 slovenských architektonických ateliérov sa tu nepredstavuje klasickými modelmi, ako by sa od takto rozsiahlo zastúpeného projektu možno očakávalo, ale práve prostredníctvom zvieracích príbytkov.
Architekti sa pri návrhoch síce zaoberali architektúrou, no nie pre ľudí. Česi navrhovali a stavali psie búdy, Slováci vytvárali ubytovanie pre vtákov. Napriek tomu, že úloha sa možno javila až banálne, projektu sa podarilo nielen upútať, o čom svedčí aj jeho úspešná premiéra v Prahe, ale tiež predstaviť akúsi zaujímavú sériu pohľadov, uvažovaní, spôsobov tvorby jednotlivých architektov.
Okrem zvieracieho zadania spája zastúpených autorov i vek. Kurátori zámerne vybrali tých, ktorí začali vysokú školu študovať po roku 1989. Výstavou Dvadsať po dvadsiatich chceli pripomenúť aj 20. výročie nežnej revolúcie či bývalého Československa.
Krajiny tak spája vzájomná inštalácia búd a búdok, ktoré s imitáciou vyrezávaných stromov vytvárajú pozoruhodné „prírodné“ kompozície.
K idyle chýbajú už len živí obyvatelia týchto príbytkov. Oni by asi najlepšie posúdili, ako sa im v modeloch, ktoré vytvorili mladí architekti, býva.
