Vo Viedni vedia ako zaujať divákov

Scéna viedenského Theater an der Wien ponúka moderné hudobné divadlo, no stále si drží vysokú návštevnosť. Popri kultivovanosti viedenského publika je to i vďaka skvelým inscenáciám. Aj slovenčina v hľadisku už dávnejšie prestala byť niečo výnimočné. Januárovému plagátu vládla Monteverdiho Korunovácia Poppey, pripravená v medzinárodnej koprodukcii.

Sex a túžba po moci sú večné. Hýbu ľudskými dejinami, inšpirujú umelcov, fascinujú publikum. Dva z najsilnejších ľudských pudov poskytli pred štyrmi storočiami tému opernému reformátorovi Claudiovi Monteverdimu. Korunováciou Poppey načrel do čias vlády zvrhlého cisára Nera a vzdialil sa tak dobovým, morálne „nezávadným" námetom.

Slávny režisér Robert Carsen je čarodejník. Vystačí si s obrovským červeným závesom, posteľou, vaňou a majstrovským nasvietením. Nepotrebuje prestavby, zmenu scény bez prerušenia deja zabezpečia štatisti.

Dej plný intríg a vášní vystaval na kontraste morálne vysokého (ušľachtilý Seneca) a nízkeho (nevyspytateľný hysterik Nero), okorenil ho dávkou humorného odstupu (súperiace bohyne či dojky interpretované mužmi) a bez rešpektu vyhrotil profil zhýralého tyrana (homosexuálny podtext zavraždenia Nerovho priateľa).

Hoci sa Monteverdiho dielo končí triumfom vzťahu Nera a Poppey, Carsenova metaforická pointa - Poppea omotaná plášťom moci ako škrtiacim hadom - naznačuje historickú dohru manželstva, ukončeného vraždou tehotnej Poppey.

Theater an der Wien je na pulze doby nielen inscenačne, ale i hudobne. O autentickú orchestrálnu zložku sa postaral skvelý Balthasar-Neumann-Ensemble, hrajúci na dobových nástrojoch.
Za dirigentským pultom stál renomovaný odborník na baroko Brit Christopher Moulds. Na javisku sa stretlo osemnásť sólistov z rôznych krajín. Spojil ich vycibrený cit pre barokový štýl, dramaticky účinné spievanie a skvelé herecké dispozície.

Do konca sezóny má Theater an der Wien na plagáte svetovú premiéru súčasnej rakúskej opery aj Weberovho Čarostrelca.