Priateľstvo medzi nelegálnymi imigrantmi a univerzitným profesorom je námet, ktorý by mnoho režisérov pochovalo prvoplánovými apelmi.
Režisér Thomas McCarthy premenil túto látku na citlivý a nenútený film. Nenápadný humor sa v ňom miesi s témou, ktorá formuje Ameriku po jedenástom septembri.
Recenzia
Nepozvaný hosť (The Visitor), USA 2007, 104 minút
Scenár a réžia: Tom McCarthy. Kamera: Oliver Bokelberg. Strih: Tom McArdle. Hudba: Jan A. P. Kaczmarek.
Hrajú: Richard Jenkins, Hiam Abbass, Waleed Zuaiter, Richard Kind, Frank Pando, Tzahi Moskovitz, Bill McHenry, Amir Arison
Premiéra v SR: 4. februára
Walter už dlhé roky predstiera, že ho jeho univerzitné prednášky bavia, že skutočne pracuje na novej knihe a že má záujem naučiť sa hrať na klavíri. V skutočnosti je to letargický šesťdesiatnik, ktorého už nič nebaví a so zdesením pozerá do budúcnosti, kde ho čaká už iba popíjanie vína, počúvanie hudby a nekonečná nuda.
Po niekoľkých mesiacoch v Connecticute sa vracia do svojho newyorského bytu, kde vo vani nájde kričiacu mladú ženu a na chodbe ju pred „nepozvaným hosťom“ bráni jej priateľ. Sýrčan Tarik a Senegalčanka Zainab sú nelegálni prisťahovalci, ktorí sa stali obeťami podvodu, a netušia, že sú vo Walterovom byte vlastne squattermi.
Osamelý muž nečakaných hostí nechá u seba dočasne bývať a oni sa mu odvďačia tým, že ho zapoja do svojho spoločenského života. Nie vždy je to bezproblémové, kúzelná je napríklad scéna na schodoch, keď sa Zainab zdesene pýta Tarika, či má v bare, kde on bude hrať s kapelou, celý večer stráviť v spoločnosti nudného profesora.
Tarik ukáže Walterovi hudobný nástroj, ktorý ho konečne osloví. Nie je to stredostavovský klavír, ale africký bubon džembe. Práve tento nástroj je hlavným putom ich priateľstva až do momentu, keď do idylicky vyzerajúceho spolužitia zasiahnu imigračné zákony.
Nepozvaný hosť je filmom, kde sú rôzne nielen kultúry, ale aj farba pleti. Tarikova matka, ktorá je rovnako ako jej syn v Amerike považovaná za farebnú, je prekvapená tým, akú tmavú priateľku si jej syn našiel. Rasové stereotypy stavia na hlavu aj hádka medzi belochom a čiernym imigračným úradníkom. Práve takéto detaily robia z pozerania filmu príjemný zážitok, ktorý vás neotrávi predvídateľnými scénami a posolstvami.
Richard Jenkins nemal vo svojej hereckej kariére šťastie na veľké filmové úlohy, ešte aj v skvelom funebráckom seriáli Six feet under dostal iba úlohu mŕtveho otca. Za stvárnenie Waltera sa mu ušla nominácia na Oscara a jeho herectvo ocenili aj na filmovom festivale v Moskve.
Tento civilne zahraný film s komorným obsadením pôsobí popri silných komerčných novinkách ako chudobný príbuzný, nenechajte sa však oklamať jeho nenápadnosťou – v súčasnej filmovej ponuke patrí medzi tých pár filmov, na ktoré ešte v ten večer nezabudnete.
