Kým Da Vinciho kód sa odohrával v európskych kulisách, Stratený symbol, ktorý neprekonal svojho slávneho predchodcu, je bližší skôr Američanom.
Jestvujú viaceré druhy kníh. Pri jedných obdivujete remeselnú zručnosť autora, dômyselne vystavaný príbeh či schopnosť rozbiť zaužívané formálne pravidlá a z takýchto rozhádzaných kociek potom postaviť novú štruktúru.
Ale sú aj knihy, kde dôležitejšie než toto všetko je nielen spád, ale ešte viac príležitosť oddýchnuť si. Nemusíte pri nich príliš premýšľať a najzložitejšia otázka, ktorú pri takejto literatúre riešite, je, či ten slnečník na pláži kdesi v Chorvátsku predsa len posuniete o krok dopredu, alebo risknete to spálené koleno.
Dan Brown je majstrom podobnej literatúry. Literatúry, kde zábavnejšie než samotné čítanie textu je sledovanie (nielen) mediálnej hystérie, ktorú dokáže vyvolať. Pri knihách podobného typu totiž nie sú dôležité recenzie, ale to, ako rýchlo sa predávajú. Tieto knihy sú tovar, marketingový produkt, no sympatické je, že sa na nič iné ani nehrajú.
Literárny pop
Brown je však navyše autor, ktorý vie vcelku slušne písať a zároveň nenúti čitateľov príliš premýšľať. Nie každý dokáže obdivovať ecovské semiotické narážky a dosť zložité sa mu zdá aj zistenie, že nejaké budovy kdesi v americkom Washingtone zrejme postavili v jednej línii.
Pre takýchto čitateľov - teda väčšinu normálnych ľudí - píšu ľudia ako Brown. Sám pritom nie je obzvlášť originálny. Používa skoro nutné rekvizity žánra: počnúc ubezpečením, že všetky budovy, rituály a organizácie spomenuté v knihe skutočne jestvujú, až po koktail namiešaný z trochy mystiky, filozofie a vedy - to najmä preto, aby to vyzeralo aspoň na prvý pohľad ako-tak uveriteľne.
Ale keďže je to stále popová literatúra, odpustíte jej, že históriu i vedu kriví hádam viac než súčasní slovenskí politici.
Lenže práve kulisy podobných kníh rozhodujú o tom, či sú, alebo nie sú pre čitateľa zaujímavé. Ak Da Vinciho kód v sebe spájal umenie a Paríž, kresťanstvo a legendy a Anjeli a démoni Rím a pápeža - teda európske kulisy, Stratený symbol je bližší skôr Američanom.
Americké mýty
Zakladanie ideálnej spoločnosti a s ním spojené americké mýty nám zase nie sú až také blízke, aby sme dokázali v jemných detailoch obdivovať údajnú prácu naivných slobodomurárskych bratov (otcov zakladateľov) z 18. storočia.
Pretože tentoraz je Brown práve o slobodomurároch, americkom hlavnom meste, ubiehajúcich hodinách, Robertovi Langdonovi, legendárnom duchovnom poklade (znalostiach) ukrytom pod pyramídou - samozrejme v USA - a pomätenom šialencovi Mal'akhovi, ktorého rodinné pozadie odhalíte asi tak v polovici knihy. Ak sa vám nechce príliš premýšľať.
Napriek tomu, ak na chvíľu zabudnete, že druhý a tretí plán by ste v takejto knihe hľadali márne, môže vás čítanie celkom zabaviť. Už len tým, ako sa z (pata)vedeckého Ústavu noetických vied snaží urobiť vedeckú inštitúciu.
Kniha na výlet
Občas sa hovorí, že Dan Brown vzkriesil umierajúci konšpiračno-mystický triler. Pravda naozaj je, že po Da Vinciho kóde sa objavilo neuveriteľné množstvo klonov a prakticky všetky horšie ako originál. No pravda tiež je, že ani Stratený symbol neprekonáva svojho slávneho predchodcu.
Ak sa však ešte chystáte napríklad na jarnú lyžovačku, nového Dana Browna možno odporučiť. Je to prijateľne napísaná žánrová kniha pre obyčajných ľudí. Pri kozube namiesto kariet môže byť fajn.
Ale to je asi tak všetko a nepomáha tomu ani trochu kostrbatý slovenský preklad, kde pod zubami škrípu prechodníky a gramatická chyba je už na druhej strane.
Brown v číslach
Úspešné bez ohľadu na kvalitu. To je príbeh kníh Dana Browna a ich filmových spracovaní.
Slovenský preklad románu Stratený symbol vychádza v náklade prevyšujúcom 50-tisíc kusov, čo je podľa riaditeľa vydavateľstva Slovart Juraja Hegera najvyšší prvý náklad, aký kedy tlačili. Hoci originál vyšiel už pred piatimi mesiacmi, slovenský vydavateľ vydanie naplánoval až na február. Brownove knihy sa dobre predajú v každom ročnom období a na preplnenom vianočnom trhu by zbytočne znižovali predajnosť iných titulov. Celosvetovo sa už predalo vyše 80 miliónov Brownových kníh. Zatiaľ čo prvé štyri romány vyšli v priebehu piatich rokov, Stratený symbol písal šesť rokov. Brown začínal ako hudobník, jeho prvým počinom bolo nahranie kazety pre deti s použitím syntetizátora. Predalo sa ich len zopár stoviek, obsahovali piesne ako Šťastné žaby či Sloníky Suzuki.
Brownova najslávnejšia kniha Da Vinciho kód vyšla v roku 2003 a na jej sláve sa zviezli aj ďalšie tri predchádzajúce tituly. V Českej republike kniha najprv vyšla ako Šifra mistra Leonarda a začala sa dobre predávať až po ďalšom vydaní, už pod názvom Da Vinciho kód.
Rovnomenný film prišiel do kín v roku 2006. Podľa kritikov to bol jeden z najhorších filmov roka, ale tržby prekročili 750 miliónov dolárov. Režisér Ron Howard vlani sfilmoval aj knihu Anjeli a démoni, do kín sa v roku 2012 dostane aj sfilmovaný Stratený symbol.
(jang)
