Goetheho inteligentná miniatúra je vhodná nielen pre čerstvo zaľúbených.
Zaľúbení muži klamú sami sebe, prečo by nemali klamať aj nám? Takto sa utešujú ohrdnuté ženy - mladučká barónka Stella a jej dôverníčka Lucia s matkou Cecíliou. Už sa tešia, ako si budú užívať ženské spoločenstvo, no feministická idylka sa skončí, keď zistia, že muž, ktorý ich opustil, je jeden a ten istý.
Goethe ponúka vo svojej menej známej hre symbolickú schému. Čo zaváži viac? Priateľstvo žien či ich konkurenčnosť? Nesebeckosť lásky či jej vlastnícky charakter? Dôstojník Fernando, ktorý sa vracia zo sveta, je na roztrhanie. Každá si ho žiada celého. Aj dávno opustená manželka Cecília, aj Stella, ktorá vôbec netušila, že je len milenkou, i dcéra Lucia, o ktorej zas on nevedel, že existuje.
Všetky tri sú nešťastné s ním, no ešte nešťastnejšie bez neho. Záver je šokujúci nielen pre 18. storočie. Skúsená žena navrhuje zaskočenému mužovi spolužitie v harmonickom trojuholníku. Ona nestratí priateľa a otca svojej dcéry, jej konkurentka objekt romantickej túžby.
Autor neskôr dopísal aj celkom iný, trúchlivý koniec. Pochopil, že podobná veľkorysosť v praxi nefunguje? Alebo funguje, len sa to nesmie povedať nahlas? Tak či tak, je osviežujúce oboznámiť sa s textom nesúcim zvláštny humor a ešte zvláštnejšiu úprimnosť.
Zmätenosť Fernanda, ktorému je rovnako dobre v náručí ženy i milenky, vyvolávala v hľadisku sporadické výbuchy smiechu. Ady Hajdu nie je v tejto postave žiadny rafinovaný Don Juan, skôr vystrašený muž, ktorý sám sebe nerozumie.
Zuzana Konečná dostala krásnu rolu pre svoje sľubne sa rozvíjajúce tragikomické herectvo. Do Stelly vložila naivitu, dobromyseľnosť i vtipný nadhľad. Marta Sládečková zas s prehľadom prezentovala racionalitu životom poučenej Cecílie.
Rebeka Poláková ako dcéra pridala do štvoruholníka ráznosť mladosti. O komiku sa staral aj nedôvtipný sluha (Patrik Minár). Humor inscenácie mal ambície, akoby mu však ešte čosi chýbalo. Občas to v dialógoch zasvietilo, občas škrípalo, chcelo by to ešte obrúsiť hrany.
Výrazné sú kostýmy Petra Čaneckého kombinujúce džínsovinu s dobovými siluetami, pod širokými sukňami sa skrývajú sexi nohavice. Aj scéna Jozefa Cillera je založená na kontraste nového a starého. V historických rámoch sa objavujú filmové dokrútky, celé dianie je zasadené do zamatového portálu. Zaujímavý koncept však v divadelne problematickom priestore predbehol vizuálne nie celkom uspokojujúcu realizáciu.
Recenzia / divadlo
Divadlo Astorka Korzo '90, Bratislava
Johann Wolfgang Goethe: Stella
Preklad: Ján Štrasser a Peter Zajac
Dramaturgia:Andrea Dömeová
Scéna: Jozef Ciller
Video efekty: Juraj Kilián
Kostýmy: Peter Čanecký
Masky: Juraj Steiner
Réžia: Juraj Nvota
Hrajú: Zuzana Konečná, Marta Sládečková, Ady hajdu, Rebeka Poláková, Judita Hansman/Lucia Vráblicová, Patrik Minár
Premiéra : 8. februára 2010
