Na výstave Gender Check (Ženskosť a mužskosť v umení východnej Európy) vo viedenskom Múzeu moderného umenia je zastúpená aj ANNA DAUČÍKOVÁ. Už viac ako 15 rokov sa zaoberá najmä videoartom, ktorý vyučuje na VŠVU, kde vedie Ateliér videa a multimediálnej tvorby. Je známa aj ako zakladateľka feministickej vzdelávacej a publikačnej organizácie Aspekt, Q-archívu a niekdajšia hovorkyňa Iniciatívy Inakosť.
V súčasnosti sa prezentujete predovšetkým svojou videotvorbou, no na výstave Gender Check ste zastúpená hneď dvoma fotografickými prácami. Aké je ich miesto vo vašej tvorbe?
„Zastupujú dva veľké tematické okruhy. V prípade Výchovy dotykom ide o výskum sexualít a nabúravanie stereotypov pohlavnej identity a identity vôbec. V sérii portrétov Moskva / nedeľa / ženy je v popredí zasa záujem o rôzne sociálne formy fungovania rodov, hlavne záujem o chudobu a málo viditeľnú všednosť."
Prečo vznikla séria portrétov žien práve v Moskve?
„Koncom 80. rokov som odišla do Moskvy a pôsobila tam ako výtvarníčka na voľnej nohe. Na výstave je 15 fotografií, no celá séria pozostáva z vyše stovky. Pravidelne som v nedeľu vychádzala do ulíc a fotografovala som ženy. V nedeľu sa totiž v Moskve nakupovalo a nakupovali takmer výlučne ženy. Chcela som sa vyhnúť stereotypizovaniu takzvanej sovietskej ženy ako asexuálneho tvora s nákupnou taškou a zachytiť každú z nich ako osamotene kráča ulicou, a pritom zdôrazniť ich vekovú rozmanitosť a príslušnosť k rôznym spoločenským vrstvám."
Ako vidíte svoju vtedajšiu motiváciu dnes?
„Dovolím si povedať, že napriek všetkej hrôze tých čias sa z fotografií dá prečítať aj určitá schopnosť prežiť, určitá tvrdosť, ktorú v nich vyvolali extrémne sovietske pomery. Táto schopnosť vo mne vtedy vzbudzovala zúfalstvo, no dnes vo mne vyvoláva predovšetkým úctu."
Vo Výchove dotykom sa pozeráte sama na seba objektívom fotoaparátu cez sklenú tabuľu, ktorej dotyk deformuje vaše telo. Ako je to s vašou autobiografickosťou?
„Aj táto práca iste má nejaké autobiografické korene, vlastné telo môžem ukotviť len v osobnej skúsenosti. No pre mňa je dôležité, že zaobchádzanie s vlastným telom je vedomá práca, práca na prepisovaní alebo konštruovaní tela. Zároveň je to vizualizácia práce s osobnosťou."
Je to feministický postoj?
„Môj postoj je feministický v tom zmysle, že pre mňa sebainscenácia znamená v prvom rade vyjadrenie politického postoja. Chcem sprítomniť svoj rod, ale aj jeho spochybnenie vo sfére kultúry. Zaujímajú ma vonkajšie pohnútky tvorby. Som príznaková umelkyňa, ale nie som otrokyňou svojich príznakov."
Výstava ponúka diela autorov a autoriek s reflektovaným feministickým a rodovým východiskom, no aj také, ktoré ho nemajú vôbec alebo ho získavajú až prostredníctvom interpretácie. Ako to vnímate?
„Dnes už žijeme v situácii, keď nemôžeme povedať, že feminizmus pre nás neexistuje. Zostáva len otázkou, aké dôsledky pre tvorbu a samotné dielo má uvedomený a aké mimovoľný postoj. Gender Check je pokus spracovať celé obdobie od roku 1957 podnes ako príbeh rodov. No zároveň je to rozprávanie, ktoré bude treba po 20 rokoch znova prerozprávať."
Autor: Jana Cviková
