Dobrá správa prišla z parlamentu – aj naďalej môžeme v nedeľu chodiť do divadla, kina, na koncerty či výstavy. Nechýbalo veľa a znemožnila by nám to priam ústava, ktorú chcel tentoraz meniť nezávislý poslanec Peter Gabura.
Jeho návrh ju mal novelizovať tak, že by v nedeľu smeli pracovať len zdravotníci, policajti, armáda, hasiči či dopraváci, prípadne energetici, pumpári a ešte zopár ďalších vyvolených profesií, ktorých fungovanie je vo verejnom záujme. Aj to len v nevyhnutnom prípade. Jeho pokus nevyšiel, a tak môžeme, prípadne aj s rodinou, na ktorú sa pri presadzovaní svojej idey tak veľmi odvolával, zaradiť do svojho sviatočného programu i návštevu kultúrnych podujatí. Chvalabohu, budú. Sotva sa totiž dá predpokladať, že by v prípade Gaburovho úspechu boli herci, speváci, muzikanti, ale aj premietači, uvádzačky, šatniarky či kulisári povýšení do sféry nevyhnutného verejného záujmu.
Nad japonskou Kokurou prší, a jedna rodinka má na návšteve cestovateľa, ktorý sa dostal do USA. Nemajú tému na rozhovor, a tak teda komentujú počasie. Cestovateľ si spomenie, ako zdravo sa nad ním vedia Američania rozčúliť. „Musíte si buchnúť do stola a poriadne zahromžiť: Fucking weather!“ učí svojich hostiteľov. A so školením neprestane, kým všetci, čo sedia za stolom, nevedia poriadne zakričať: Fucking weather!
V Štokholme za obloženým stolom sedí český sochár – emigrant a svojim kamarátom (je medzi nimi aj japonský maliar) vysvetľuje, aký dokonalý systém nadávok má čeština. Švédi sa vraj nikdy nemôžu poriadne uvoľniť, keď ich niečo naštve, pretože oni nemajú taký skvelý výraz, ako je do prdele. A pobáda ich opakovať: Do prdele!
Prvú scénu nakrútil do filmu Knoflikáři Petr Zelenka, známy svojím nie veľmi vrelým vzťahom ku kolegovi Janovi Hřebejkovi. Druhú scénu nakrútil do filmu Kawasakiho ruže Jan Hřebejk, doteraz asi neznámy svojím obdivom k Petrovi Zelenkovi.
Hudba nie je šport, ale často sa v nej súťaží. Eurosong pre niektorých kritikov zase nie je hudbou, ale ide o uhol pohľadu. STV hovorí o šanci pre autorské pesničky, kto má rád špecifickú zábavu, príde si na svoje tiež. Škoda, že štvrťfinálové kolá preosiali exotické (od slova exot) príspevky. Ten rozjuchaný heavymetalista si mohol dať na obrazovke repete. Ale aj prvé zajtrajšie semifinále vzbudzuje očakávania. Napríklad, pesnička Dúha, zľudovená pod názvom Keď už párok hladí viečka. Speváčka Renáta Čonková na internetovom chate tvrdila, že by fanúšikov rada potešila, ale keby namiesto slova spánok zaspievala párok (ako to znie vo videoklipe), „porota by ho nestrávila“. Prečo tie obavy? Kto chce vyhrať, musí zaujať. To by bol nezabudnuteľný moment.
Najvplyvnejší český jazykovedec nie je jazykovedec, ale divadelný kritik. Vladimír Just už vydal tri knihy o jazykových klišé, ako však napovedala debata v Kritickom klube Jana Rejžka v Českom rozhlase 6, snaha o očistenie jazyka od tých najotrepanejších slovných spojení je márna. A to nielen preto, že práve vypukla olympiáda.
Rejžek do Lidových novín napísal článok s titulkom Dejiny Grammy sú prepísané. Prepisovaniu dejín Just venoval jedno heslo vo svojom slovníku floskúl. „Dejiny sa prepísať nedajú, to robia iba komunisti, a to ty nie si,“ hovoril Just strácajúci nervy kolegovi Rejžkovi, ktorý neustúpil ani o krok a neodpustil si posledné slovo, lebo je to jeho relácia.
Oponent sa predtým stihol iba premenovať z Vladimíra Justa na Vladimíra Sizyfosa. Keď vás ignorujú už aj tí najbližší, je všetko stratené.
Autor: ba, kk, her, jang
