V Disney vedia, že stačí i štandard

Film Princezná a žaba nemá originálny príbeh, ale dá sa mu to odpustiť.

Po šiestich rokoch k nám prichádza nová klasicky kreslená disneyovka. Zábavný, milý a príjemný dôkaz, že digitálne technológie a 3D nie sú všetko. Hrdo sa hlási k Snehulienke, Pinocchiovi, Bambimu, a je nádejou do budúcnosti.

Len škoda, že nás neuchváti vtipom a poé〜ziou, akú mali novodobé klasické diela Malá morská víla, Kráska a zviera, Leví kráľ či Mulan.

Ťažko povedať, čo viedlo začiatkom nového milénia šéfov Walt Disney Pictures k rozhodnutiu ukončiť tvorbu klasických kreslených filmov. Je pravda, že Planéta pokladov (2002) fatálne pohorela a púť kinami skončila so stratou, no Vladárova nová tvár (2000), Atlantis (2001), Lilo a Stitch (2002), Medvedí bratia (2003) mali slušné tržby. Ak zarátame príjmy z videodistribúcie a televízneho vysielania, Walt Disney Pictures rozhodne nehrozil krach.

Situácia sa zmenila, keď spoločnosť Walta Disneyho kúpila Pixar a do jej vedenia sa dostali Steve Jobs s Johnom Lasseterom. Priekopník počítačovej animácie Lasseter sa zaslúžil o zmenu rozhodnutia a návrat Walt Disney Company ku kreslenej klasike.

Čo scenáristi napísali

Po šesťročnej odmlke svet prijíma Princeznú a žabiaka s nadšením. Nečudo, veď je v ňom poučný príbeh, príjemná hudba, má sympatických hrdinov.

Lenže je to naozaj všetko? Trojica disneyovských scenáristov neodviedla ktovieakú prácu. Jednoduchý predvídateľný príbeh o chudobnom americkom dievčati, ktoré sa stane princeznou, je neoriginálny, plný klišé a stereotypov. Nepresná či úplne chýbajúca motivácia je mätúca. V rozprávkach má všetko svoj dôvod, no tu sa občas veci dejú skrátka iba preto, lebo to tak scenáristi napísali.

Princ Naveen z exotickej európskej krajiny Maldonia pôsobí umelo, bizarné postavičky (krokodíl Louis, svätojánsky mušiak Ray) prinášajú málo nového a nevyčnievajú z plejády disneyovských figúrok. Príbeh má politickej korektnosti plné priehrštia, zato mu často priam bolestne chýba vzlet, hravosť, vtip, humor, ba občas i spád.

Dejisko – močiare Louisiany a mesto New Orleans – by si zaslúžili v soundtracku skutočný dixieland, nie jeho gýčovitú napodobeniny. Lenže, napokon, to nie sú autentické močiare či New Orleans, ale akási nimi zľahka ovplyvnená rozprávková krajina, ktorá so skutočnými USA 20. rokov minulého storočia nemá veľa spoločné.

Pre vyhladovaných

Na druhej strane však muzikálový úvod je milý, svižný a viac piesní Randyho Newmana dosahuje aspoň disneyovský štandard. Animátor Eric Goldberg viac ráz využíva expresívny výtvarný štýl, evokujúci dvadsiate a tridsiate roky minulého storočia, čo celé dielko príjemne ozvláštňuje.

Hlavnou hrdinkou je krásne dievča čiernej pleti Tiana, ktoré túži po vlastnej reštaurácii. Jej bohatá belošská priateľka Charlotte je rozmaznaná a rozmarná, no nie nesympatická či hlúpa. S čarodejníkom kultu woodoo doktorom Facilierom mali autori problém, ale vyriešili ho so cťou. Vzhľadom na detských divákov nemohli zabŕdnuť do pochmúrno-mystickej estetiky Tima Burtona, ale nespravili z Faciliera ani smiešneho záporáka.

To, že film zaplnili odkazmi na osobnosti i diela americkej kultúry, viažuce sa k dejisku (H. W. Longfellow, T. Williams), si väčšina divákov sotva uvedomí.
Ukazuje sa však, že publikum je také vyhladované, také lačné po klasickej disneyovke, že Princeznej a žabe rado odpustí všetky chybičky krásy.