Posledná kniha Dicka Francisa, ktorý zomrel v nedeľu vo veku 89 rokov, sa volá Vyrovnaný účet. Čarom nechceného nielen uzatvára jeho bohatú literárnu tvorbu, reprezentovanú vyše štyridsiatimi detektívkami z dostihového športu, ale je aj symbolom džentlmenského spôsobu osobného i športového života.
Francis, ktorý ako džokej jazdil aj za stajňu britskej kráľovnej a počas svojej kariéry vyhral okolo 350 dostihov, skončil s aktívnou činnosťou náhle, po pretekoch, kde ho o víťazstvo pripravil krátko pred cieľom záhadný pád jeho koňa. „Bol to športový džentlmen, ktorý zostane v pamäti pre okamih tejto prehry a dôstojnosti, ktorú ukázal," cituje ČTK dostihového komentátora Johna McCriricka.
Vzápätí začal písať detektívky z dostihového sveta, prvá sa trochu príznačne volala Smrť favorita. Dôverná znalosť prostredia sa stala základom úspechu jeho kníh, ktorých sa predalo po celom svete vyše 70 miliónov. Veľkú obľubu si získali aj u českých a slovenských čitateľov, kým do češtiny mal výhradnú prekladateľku Jaroslavu Moserovú, známu lekárku a diplomatku, na Slovensku si ho „rozdelili" niekoľkí prekladatelia.
„S viacerými sa stretol aj počas svojich dvoch návštev u nás," spomína Jarmila Samcová, ktorá preložila tri jeho knihy. „Napriek tomu, že bol svetovou hviezdou, správal sa veľmi skromne, pozorne. Oceňovala som, že jeho knihy majú vysokú literárnu úroveň, čo pri detektívkach nebýva vždy samozrejmosťou. Osobitne sa mi páčilo, ako pekne písal o ženách, ako sa správali jeho ženské postavy. To isto pramenilo z osobného života a vzťahu k manželke, ktorá bola Francisovou veľkou pomocníčkou pri jeho písaní."
Obdiv Francisovi vyslovuje aj znalec tohto žánru Kornel Földvári. „Najmä v začiatkoch to bolo predovšetkým výrazné tematické obohatenie, priniesol nový pohľad na svet jazdeckého športu so všetkými krásami aj intrigami."
Földvári však nezaprel v sebe aj literárneho kritika. „Mám jedinú výhradu - množstvo príbehov sa mi postupne začalo spájať do jednoliateho radu nekonečne nadstavovaného komiksu. Hádam by prospelo, keby boli individualizované, rozčlenené, možno vytvorením jednej spojovacej postavy, cez ktorú by jednotlivé príbehy odlíšil," povedal s vierou, že práve o Francisovi, vyznávačovi fair play, si aj v takejto chvíli môže dovoliť povedať kritické slovo. „To však nijako neznižuje jeho neotrasiteľné miesto vo vývoji svetovej detektívky."
