V socialistickom Československu žáner sci-fi neprekvital, ale fi lmy z budúcnosti sa nakrúcali aj tam. Tie kvalitné, čo vznikli, televízie uvádzajú dodnes. Na iné sa zabudlo, alebo nás zabávajú tým, čo nazývame čaro nechceného.
Máločo starne rýchlejšie ako naše predstavy o budúcnosti. V 90. rokoch sa podľa sci-fi seriálu Star Trek začali pustošivé eugenické vojny. Po prelome tisícročí, ako tvrdil spisovateľ Arthur C. Clarke, človek navštívi Jupiter. V éteri zachrípnutý spevák Dalibor Janda kedysi veštil, že v roku 2005 všetci odletíme na Mars. Teraz je rok 2010. Pozrite si sci-fi filmy z archívu a uvidíte, že viac ako budúcnosť usvedčujú časy, v ktorých ich nakrútili. Neľahké to vedecká fantastika mala najmä v štátoch východného bloku.
Vzorom bol Sovietsky zväz, krajina, kde podľa známeho sloganu zajtra znamená už včera. Médiá občanov socialistických krajín presviedčali, že prítomnosť, ktorú žijú, je vlastne sci-fi. Jediná prípustná budúcnosť bola tá, kde komunizmus zvíťazí na celej planéte a okolitom vesmíre. Preč bude triedny boj, vládnuť bude mier, občania budú šťastní. To bolo dobré pre ideológiu, ale horšie pre umenie. Dobrému filmu treba dramatický konflikt. A kde ho vezmete, ak je budúcnosť dokonale ružová?
Československo bolo krajinou Karla Čapka, ktorá dala svetu slovo robot. To bolo pred vojnou, po nej u nás sci-fi opäť začínalo od nuly. Neboli tu spisovateľské esá ako Isaac Asimov, bratia Strugackí či Stanislaw Lem. Iný dôvod, prečo až do konca 50. rokov u nás nevzniklo filmové sci-fi, v knihe Umlčený film uvádza Jan Žalman. Vedecká fantastika nerieši problém toho-ktorého národa a krajiny, ide jej o ľudstvo ako celok. Ťažko sa niečo také dalo čakať v Československu, teda štáte, ktorý mal problémov dosť sám so sebou.
Možno je to škoda. Generácie v USA posilňovali vlastenecké filmy, kde UFO pristane nad Manhattanom a Američan pred skazou zachráni celý svet. Rovnako prirodzené za studenej vojny boli utópie v Sovietskom zväze, kde vládol kult kozmonauta Gagarina. U nás bolo sci-fi filmov menej, ale to neznamená, že vznikali nepodarky. Boli ideologické aj podvratné, viac či menej zábavné. Sú také, okolo ktorých vznikol kult, ktorý pretrval dodnes.
To nie je sci-fi zo Západu, ale filmový produkt socialistického Československa.
Ako ukazuje dobový plagát, v USA sa snímka Ikarie XB 1 uvádzala pod iným
názvom, skrátená o 26 minút a s alternatívnym finále
MUŽ PRVNÍHO STOLETí (1961)
Hovorí sa, že filmové sci-fi sa u nás začína rokom 1958, keď Karol Zeman nakrútil snímku Vynález skazy. Adaptácia Julesa Verna však ešte nebola čistokrvný žáner. Ten prišiel až s filmom Muž z prvního století. K súhvezdiu Orion štartuje zánovný koráb. Bohužiaľ, vyslancom ľudstva do vesmíru je čalúnnik, šmelinár, ktorý sa na palubu dostal omylom. Vráti sa späť, no nie do 20. storočia, ale o päťsto rokov neskôr. Na Zemi medzičasom zvíťazil komunizmus. Rok 506 od vypustenia družice Sputnik je obdobím, v ktorom „byť" konečne prevládlo nad „mať". Zbrane hrdzavejú v múzeách, kradnúť sa nekradne, peniaze sú zrušené. Jediné, nad čím sa môžete vyplakať, je cibuľa, ktorej krájanie občania pestujú ako hobby. Čo je zvláštne, aj v ďalekej budúcnosti počítače stále fungujú na dierne štítky.
Tuzex, byrokracia, kádrové posudky? Nič z toho ľudia budúcnosti nepoznajú. O to viac ich z miery vyvádza človek - exemplár z 20. storočia. Keď žiada luxusné auto a byt, čudujú sa, aký silný má vyvinutý cit pre vlastníctvo. Egoizmus a ďalšie zlozvyky starých čias napokon muža z prvého storočia privedú kam patrí: do blázinca a odtiaľ späť do rodnej minulosti. Je zásluhou Miloša Kopeckého, že sa podarila nadpriemerná komédia. On hral hlavnú úlohu a do príbehu vniesol prvky satiry, ktorá je opatrná, ale aj podvratná a vtipná aj po rokoch. Bolo to vlastne kritické dielo ukryté za reklamou na komunistický raj. Ukazovalo, že od vysnenej utópie má realita riadne ďaleko.
Šťastie na kolegov mal Oldřich Lipský, ktorý snímku režíroval. Výtvarná avantgarda a op-art inšpirovali scénografa Jana Zázvorku. Pozoruhodné kostýmy vytvorila Ester Krumbachová, ktorá neskôr šatila filmy novej vlny, hudbu zložil geniálny Zdeněk Liška. Obaja neskôr robili na Ikarii XB1. V dobovom kontexte obstoja trikové zábery z vesmíru - a keď na to príde, klenutá lebka vesmírčana Adama vyzerá ako zatúlaná zo západného seriálu Star Trek. Ktovie prečo v titulkoch chýba Miloš Macourek. Muž, ktorý vedel rozohrať bláznivú zápletku ako nikto iný, prispel k scenáru a práve tu prvýkrát overil svoj talent. Film to dotiahol až na festival v Cannes, dnes je tak trochu zabudnutý. Nie tak tandem Macourek-Lipský. Ešte desať rokov a sci-fi budú sypať ako z rukáva.
Mozgom vesmírnej výpravy Ikarie XB 1 bol matematik Anthony Hopkins
(František Smolík). Podobnosť s menom amerického herca je náhodná
IKARIE XB 1 (1963)
Právom kult a unikát je film Ikarie XB 1. Prvýkrát boli v našom filme podmienky, aby vzniklo ozajstné výpravné, veľkolepé sci-fi - a čo viac, bola to šanca, ktorá sa neprepásla. Zrazu tu bolo ambiciózne dielo, ktoré strčilo do vrecka nablýskané sci-fi zo Západu. Zem nie je. Zem nikdy nebola! Kto videl film z roku 1963, pamätá, ako kričal kozmonaut, ktorý sa zbláznil uprostred pustého vesmíru. Nasleduje strih, na pozadí trblietavých hviezd letí strieborný koráb. Niečo vám to pripomína? Možnosti sú dve.
Prvá, že autori amerického seriálu Star Trek rozmýšľali rovnako ako ich kolegovia na Barrandove za železnou oponou. Druhá, že ich inšpirovalo práve sci-fi, ktoré Československu závidel celý svet. Nie je to nemožné. V rovnakom čase ako Gene Roddenberry dumal nad loďou Enterprise, kiná v USA obiehala Ikarie XB 1. Mala slušný dabing a ako sa traduje, verzia pre amerického diváka sa končila záberom na Sochu slobody. Pôvabný paradox je, že zvyšok utópie hovoril o šťastnom živote v socializme.
Je rok 2163. Na konci misie je posádka vesmírnej lode vyslanej k hviezde Alfa Centauri. Film ju vykresľuje plasticky. Kým akčným hrdinom lode Enterprise takmer chýba súkromný život, ich všední kolegovia z Ikarie sú postavy z mäsa a kostí. Vo voľnom čase posilňujú, ale sú aj leniví, prežívajú lásky aj ponorkovú chorobu. Keď s úžasom - ako archeológovi nad Pompejami - skúmajú opustené plavidlo z minulých storočí, ani nechcú veriť, že existovali časy, keď sa ľudia dokázali navzájom zabíjať. Vojny totiž 22. storočie nepozná. Zato stále existuje gýč a hudba je strojovo rytmická - i keď trochu inak než súčasné techno.
Najprv boli plány adaptovať predlohu poľského spisovateľa Stanislawa Lema, potom sa k písaniu scenára dostal Pavel Juráček. Neuveriteľné, ale film za šesť miliónov korún zverili mladíkovi, ktorý bol vtedy ešte na škole. Vo svojom povestnom denníku sa potom Juráček sťažoval, ako ho na honorároch okradol starší a skúsenejší režisér Jindřich Polák. Ten sa k sci-fi vrátil v 80. rokoch. Horší osud za normalizácie mal Juráček: jeho filmy skončili v trezore a on zomrel zabudnutý tesne pred nežnou revolúciou. Pochmúrnou víziou sveta po atómovej vojne je jeho scenár k sci-fi Konec srpna v hotelu Ozon.
Skrinky vedľa kín v roku 1973 aj takýmito propagačnými fotografiami lákali na tuzemské
sci-fi Akcia Bororo. Mimozemšťanku si zahrala slovenská herečka Božidara Turzonovová
a nie nadarmo sa o nej hovorilo, že patrí medzi najkrajšie československé herečky
AKCE BORORO (1973)
Filmom, na ktorý sa naopak zabudlo právom, je Akce Bororo. V roku 1973 ho nakrútil režisér Otakar Fuka ako prototyp filmového sci-fi pre časy normalizácie. Bororo nebol rum s borovičkou, ale tajomná substancia z pralesov Amazónie. Mohla liečiť aj zabíjať, čo bol dôvod, prečo po nej pásli filmoví kapitalisti aj ufóni. Maskéri určite privítali, že okrem čudných účesov sa mimozemšťania v ničom nelíšili od ľudí z našej planéty. Vo filme sú dlhé scény, kde sa rozpráva piatimi cudzími jazykmi, ale bez titulkov, takže dialógom divák nerozumie. To určite zvýraznilo motív konšpirácie - iná otázka je, či to bol zámer. Pozoruhodné tiež je, že tu celkom chýbajú dobové reálie.
Divák, v časoch, keď nemohol slobodne cestovať, sedel v kine a neveriacky sledoval plátno. Tam jeho filmový náprotivok lietal súkromným lietadlom a na víkend si odskočil do Brazílie. Čarovné bolo, že v skutočnosti štáb nevytiahol päty z rodnej krajiny, cudzinu vykúzlil zábermi z archívu, ktoré zaplietol pomedzi nakrútený materiál. Film bol teda oknom do sveta exotiky, no v dobrom svetle ukazoval aj vlasť. Snažil sa nahovoriť, že byty s obrovskou rozlohou, upravené sídliská, prívetiví nadriadení v práci sú v socialistickej krajine štandardom. Inšpirácie Jamesom Bondom zase prezrádzajú rekvizity, medzi ktorými nechýbajú špiónske okuliare s ukrytým fotoaparátom. Čo filmu naopak chýba, je logika príbehu a filmárske remeslo.
Poplatnosťou vtedajšiemu režimu Akce Bororo pripomína kriminálky s majorom Zemanom, ibaže v šate sci-fi. Dôvod, prečo ufóni neodpovedajú na signály vysielané do vesmíru? Studená vojna. Čo-to o ideológii, ktorá je za filmom, napovedá aj výzor hercov. Hlavný hrdina musel byť mužný junák z ľudu, poznávacím znamením „záporáka" zo západných firiem sú okuliare a dlhý nos. Ku cti autorom slúži, že odhadli svoje sily. Pristátie UFO na Zemi vyriešili decentne - záhadným modrým svetlom, takže samotnú loď nevidieť. Svetlejším momentom filmu je aj hudba Petra Hapku a Božidara Turzonovová ako Ori-Ana, žena z vesmíru.
Jiří Sovák a Jana Brejchová vystupujú zo stroja času v bláznivej komédii
Zabil jsem Einsteina, pánové
ZABIL JSEM EINSTEINA, PÁNOVÉ (1969)
Zachovať históriu alebo zachrániť ľudstvo? Čo ak cestovateľ v čase nedopatrením zlikviduje vlastného predka? Paradoxy okolo stroja času preslávilo sci-fi Terminátor, no ešte predtým ho preskúmali Česi. Presnejšie, Oldřich Lipský, Miloš Macourek a spisovateľ Josef Nesvadba v scenári bláznivej komédie Zabil jsem Einsteina, pánové. Odvážna je už úvodná scéna. Sme na prahu tretieho tisícročia, bradatý muž sa bozkáva s bradatou ženou. Pokusy s akýmsi plynom G, ktoré robia nukleárni fanatici, spôsobili, že nežné pohlavie zarastá a prestáva rodiť deti. Na vine je fyzika a moderná fyzika začína Albertom Einsteinom. Tak vznikne plán: vrátime sa do roku 1911, zavraždíme Einsteina, zmeníme budúcnosť, zachránime ľudstvo. Ponaučenie, aké film prenesie, však je, že dejiny sa skrotiť nedajú. V pozmenenej histórii akurát škodlivú fyziku nahradí chémia, ktorá pre zmenu spôsobí, že mužom začnú rásť prsia.
Film, ktorý motívom pripomína slávnejšiu poľskú Sexmisiu, bol náročný už len kulisami, kde sa strieda blízka budúcnosť a cisárske Rakúsko. Aj prekombinovaný scenár, ako bol tento, však dokázali uhrať špičkoví herci. Zamotané cesty časom Macourek vykúzlil aj v sci-fi filme Zítra vstanu a opařím se čajem. Dodnes udivuje, že v čase normalizácie vznikla séria crazy komédií plných gagov podľa amerických vzorov. Vysvetlení môže byť viacero. Žánrové filmy, najmä komédie, mali na Barrandove zelenú, lebo sa čakalo, že vytesnia neželané autorské „dekadentné" výpovede zo 60. rokov. Veselohry sa nakrúcali aj preto, lebo ich jednoducho mali radi všetci - muži, ženy, starí, mladí aj deti.
Arabela, Mach a Šebestová, Dívka na koštěti, experiment Happy End, Pane, vy jste vdova, Kdo chce utopit doktora Mráčka. Ktovie, ako by bez Miloša Macourka vyzerala filmová a televízna zábava v Československu.
Najlepšie platený tuzemský scenárista bol vraj cholerický a neuveriteľne pracovitý, dodnes sa čaká na sfilmovanie dvoch komédií, ktoré nestihol nakrútiť s režisérom Václavom Vorlíčkom. Paradoxom je, že ani osem rokov po smrti Miloša Macourka o ňom nevyšla jediná monografia.
TRETÍ ŠARKAN (1985)
Z odstupu sa celé osemdesiate roky minulého storočia javia tak trochu sci-fi. Taká bola ich móda, duch, atmosféra. Hviezdne vojny Georgea Lucasa v tom čase definitívne potvrdili, že ak ide o výpravné sci-fi, Hollywoodu sa krajiny RVHP nemôžu vyrovnať. Čo im zostávalo? Humor a irónia. Na tých boli založené obľúbené televízne seriály Návštevníci, Spadla z oblakov alebo komédia Srdečný pozdrav zo zemegule, kde sídliskovú kultúru neskorého socializmu glosovalo duo Lasica a Satinský.
Výnimkou je film Tretí šarkan. Azda prvé a jediné slovenské filmové sci-fi vzniklo v roku 1985. Holé hlavy, desivé postavy, pustá krajina, cez ktorú sa valí dym: halucinačné vyznenie snímky poznačilo mnohých, ktorí vtedy vyrastali. Niektorí zážitok patrične prifarbujú: „Videl som ho ako sedem- až osemročný v televízii. Dosť veľkým spôsobom sa odrazil na mojom vývoji, pretože mi spôsobil strašný šok a asi štrnásťdňovú depresiu, ktorú som ťažko rozdýchaval," komentuje užívateľ webstránky csfd.cz. Ekologické posolstvo snímky bolo veľmi aktuálne. Práve v osemdesiatych rokoch u nás vrcholila devastácia životného prostredia, ktorá bola dôsledkom socialistického hospodárstva.
Nielen film, aj jeho predloha bola kultová. V knihách pre deti Tajomstvo dračej steny, Prekliata planéta a Tri roky prázdnin spisovateľ Jozef Žarnay opísal dobrodružstvo troch kamarátov z obce Atómová Lehota. V jaskyni nájdu raketu, tá ich dopraví na tajomnú planétu. Rôzne motívy Žarnayových kníh vo filme skombinoval Peter Hledík (ktorý neskôr v 90. rokoch v Trenčianskych Tepliciach zakladal festival ArtFilm). Od predlohy sa film líši, ale doma aj vo svete mal veľký úspech. Získal cenu Českej mierovej rady, cenu detského publika na prehliadke v Buenos Aires a osobitné odporúčanie poroty festivalu v austrálskom Adelaide. Dodnes ho u nás na stretnutiach zvaných „cony" premietajú fanúšikovia sci-fi a fantasy.
S pádom totalitného režimu z nášho filmu odišla aj vedecká fantastika. Žánru vládne Hollywood, v Česku ani u nás za dvadsať rokov sci-fi nenakrútili. Radi by ste sa obzreli späť, no máte málo času? Pozrite si film Kam zmizel kurýr, Ikarie XB 1, Akce Bororo, Muž z minulého století a ďalšie snímky v jednom - to všetko obsahuje strihová snímka z roku 1981. Film ako tento inde ako v Československu nevznikol. Je to vlastne kuriozita - socialistické sci-fi v kocke.
