SME
Pondelok, 27. jún, 2022 | Meniny má Ladislav, Ladislava

Zlato Inkov čaká v Brne. Do konca marca

Už len do konca februára majú slovenskí záujemcovia na to, aby si na brnianskom hrade Špilberk pozreli výstavu Zlato Inkov - tisíc rokov prekliatia.

(Zdroj: SME - TIBOR SOMOGYI)

BRATISLAVA. Už len do konca marca majú slovenskí záujemcovia na to, aby si na brnianskom hrade Špilberk pozreli výstavu Zlato Inkov - tisíc rokov prekliatia.

Reprezentatívny súbor pokladov inkskej a predinkských indiánskych kultúr zo súkromnej zbierky zavítal na Moravu po výstave v Nemecku a v Prahe.

„Latinskoamerické štáty nemajú radi, ak takéto pamiatky opúšťajú ich územie. Ďalšie podobná výstava sa v Európe plánuje až za niekoľko rokov," hovorí kurátorka výstavy iberoamerikanistka Markéta Křížová z Univerzity Karlovej v Prahe. Viac informácií získate na webovej stránke www.zlatoinku.cz.

SkryťVypnúť reklamu

krizova.jpgMarkéta Křížová (na snímke) je najznámejšou českou odborníčkou na predkolumbiánske civilizácie. Vydala posledné dve súhrnné a u nás ľahko dostupné publikácie o dvoch najznámejších indiánskych ríšach, útle knižky Aztékové: Půvab a krutost indiánské civilizace a Inkové. Nejmocnější indiánský stát. Je tiež autorkou knihy Ideální město v divočine o činnosťou európskych misionárov v Amerike a vnímaní Ameriky a jej pôvodných obyvateľov v Európe v 18. storočí.

Výstava sa volá Zlato Inkov, vystavené predmety však pochádzajú väčšinou z predinkskej doby.

„Názov Tisíc rokov zlata Inkov je zámerne nadnesený. Inkská kultúra je najznámejšia z indiánskych kultúr Peru. Preto ten názov, ktorý je samozrejme nepresný, pretože inkská ríša trvala len asi dvesto rokov pred príchodom Európanov. Väčšina vystavených predmetov nie je priamo inkských, ale Inkovia nadväzovali na predchádzajúce kultúry a väčšina motívov, ktoré tu uvidíme, sa potom objaví aj v inkskom umení. A mnohé prežívajú dodnes."

SkryťVypnúť reklamu

Vo svojej knihe o Inkoch píšete, že väčšinu svojho zlata aj Inkovia získali od predchádzajúcich kultúr.

„Áno, a navyše väčšinu skutočne inkských pokladov dobyvatelia roztavili. Zachovali sa väčšinou predmety z okrajových oblastí ríše alebo z predchádzajúcich kultúr, ktoré na rozdiel od Inkov svojich vládcov pochovávali do zeme. Inkovia prechovávali ich telá a poklady v palácoch, ktoré obývali aj zaživa a bolo jednoduché sa tých pokladov zmocniť."

somo2.jpg

Najznámejším inkským mestom je Machu Picchu, ktoré sa obvykle spomína ako posledné útočisko Inkov, miesto kam utiekli po príchode Španielov. Vy však píšete, že toto mesto bolo pravdepodobne opustené ešte pred príchodom Európanov.

„Podstatné je, že sa toto miesto vôbec nespomína v dokumentoch z koloniálneho obdobia, pričom je pomerne blízko Cuzca a je ťažko predstaviteľné, že by sa o ňom vôbec nevedelo. Machu Picchu je samozrejme nový názov, vymyslel ho Hiram Bingham, ktorý mesto znovuobjavil. Špekuluje sa preto aj o tom, že sa v týchto dokumentoch vyskytuje pod iným názvom, a je totožné s inkským mestom, ktoré sa zatiaľ nepodarilo objaviť. Pravdepodobnejšie však je, že bolo založené ako správne stredisko, k čomu má všetky náležitosti, je tam obradné centrum, správne centrum. Rýchlo však vysvitlo, že sa pre túto úlohu nehodí, miesto preň bolo zle vybrané, a preto ho opustili ešte pred príchodom Španielov. O tom svedčí aj to, že sa tam nenašlo nič európskeho pôvodu. V mestách, ktoré naozaj slúžili ako posledné útočisko Inkov a strediská ich odporu proti Španielom, napríklad legendárna Vilcabamba, sa našli predmety, ktoré Inkovia od Španielov prevzali alebo sa na nich španielsky vplyv prejavil, ako zbrane či keramika. V Machu Picchu sa však nenašlo ani nič, čo by svedčilo o tom, že mesto dlhodobejšie obývali. Ak malo nejakých obyvateľov, opustili ho pokojne a všetko si vzali so sebou, keď sa správne stredisko presťahovalo inam."

SkryťVypnúť reklamu

somo3.jpg

Je podobným mýtom nielen o Inkoch, ale aj o predkolumbovských kultúrach obecne, že nepoznalo koleso?

„Oni pravdepodobne koleso poznali, len ho nepoužívali. Zachovali sa napríklad detské hračky s kolesami. Ide skôr o to, že koleso nepotrebovali, nemalo pre nich zmysel. V Andách napríklad cesty vedú cez obrovské výškové rozdiely, ktoré sa museli riešiť pomocou schodov. Tam je oveľa výhodnejšie používať lamu, než voz. Mayovia zase nemali ťažné zviera a medzi vozíkom ťahaným človekom a človekom nesúcim náklad už nie je taký podstatný rozdiel."

Ovplyvňovali sa predkolumbovské indiánske kultúry strednej a južnej Ameriky navzájom, mali medzi sebou kontakty?

„Určite medzi sebou komunikovali, obchodovali. V Andách sa vyrábal bronz, ktorý nikde inde v Amerike vyrobiť nevedeli a predmety z neho sa vyvážali až do Mexika. Obchodovalo sa so sopečným sklom, obsidiánom, ktorého výhodou je, že sa dá presne lokalizovať jeho pôvod. Obsidián každej sopky je iný a tak je možné sledovať obsidiánové obchodné cesty. Cestovalo sa po mori alebo pozdĺž pobrežia. Na výstave tu máme pinzetu s motívom dvojhlavého hada a panovníka, ktorý na ňom stojí, čo je jednoznačne mayský motív zo strednej Ameriky, had tu funguje ako symbol času."

SkryťVypnúť reklamu

somo4.jpg

Inkská ríša bola nejakú dobu populárna aj preto, lebo v jej spoločenskom zriadení videli predobraz akejsi komunistickej spoločnosti.

"Toho sa chytili niektorí európski autori, ale najmä sa toho chytili sociálni kritici v Peru, ktorí v rámci hľadania vlastných koreňov dospeli k idealizácie indiánskej minulosti. Oproti systému veľkostatkov stavali idealizovaný obraz komunálnej držby pôdy, ktorý fungoval v Inkskej ríši. Dnes už samozrejme nikto netvrdí, že by Inkovia boli socialisti, o to skôr, že bol život v Inkskej ríši veľmi tvrdý. Navyše vieme, že tam síce fungoval akýsi systém, ktorý sa naozaj o každého postaral, rozhodujúcu úlohu v tom však nehral štát, ale systém občín, existujúci v andskej oblasti možno tisícročia nezávisle na tom, aká ríša práve danú oblasť spravovala. Fungoval dokonca dlho aj po príchode Španielov. Inkovia boli geniálni v tom, že dokázali tieto občiny prepojiť, zaistiť medzi nimi obchod a štátne prerozdeľovanie statkov bez toho, aby do samotného chodu občín zasahovali. V Andách je problém, že tam nikto nevyžije len z miestnych zdrojov, v určitej nadmorskej výške môžete pestovať kukuricu, v inej zemiaky, v ďalšej chovať lamy, nikde však nemáte všetko naraz. Prežitie zaisťuje len neustála výmena."

SkryťVypnúť reklamu

Nepretrval však tento idealizovaný obraz u takých ľudí, ako je bolívijský prezident Moráles?

„Politici si tam berú do úst Inkov, pretože sa im to hodí, rovnako, ako si berú do úst neskorších osloboditeľov, Bolívara a podobne. Venezuelský prezident Chávez chce mať napríklad Bolívarovskú republiku. Iná vec je, že marxizmus v latinskej Amerike je stále veľmi vplyvný smer, napríklad v historiografii."

somo5.jpg

somo6.jpg

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny. Adepti sú jasní
  2. IMMOFINANZ pokračuje v úspechoch nájomných zmlúv aj v roku 2022
  3. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete
  4. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  5. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  6. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  7. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
  8. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
  1. Trápia Vás bolesti a únava? Máme skvelé riešenie k vám domov
  2. IMMOFINANZ pokračuje v úspechoch nájomných zmlúv aj v roku 2022
  3. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete
  4. Prešovský Fragaria Cup oslavuje 20 rokov
  5. Na čo slúžia bubnové kosačky a ako vybrať tú správnu?
  6. V Košiciach vznikla inkluzívna škola s finančnou podporou grantu
  7. Lekár U19: „Majstrovstvá Európy sú pre nás vyvrcholením"
  8. Tatra banka získala 2 prestížne ocenenia
  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 27 889
  2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 10 018
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 7 750
  4. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 4 986
  5. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 885
  6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 2 821
  7. Máte v hľadáčiku dovolenku v Turecku? Táto inšpirácia padne vhod 1 984
  8. Jedinečný rodinný All Inclusive hotel vás privíta aj toto leto! 1 675
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Jeden z troch návrhov nových policajných áut.

Treba kúpiť vyše 4100 vozidiel.


a 2 ďalší 23. jún
Vizualizácia pokračovania projektu River Park.

Projekt čaká na povolenia roky.


13 h
Peter Tkačenko

Keď sa obviňujú, dá sa veriť aj obom.


13 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Vedia muži rozoznať hraný orgazmus? A majú queer muži horší vzťah s otcami? Máme pre vás vedecké odpovede.


a 2 ďalší 1 h

Neprehliadnite tiež

V roku 2018 si Marta Kubišová prebrala od vtedajšieho prezidenta Andreja Kisku štátne vyznamenanie.

Spevácku kariéru ukončila v novembri 2017, v deň svojich 75. narodenín.


TASR 25. jún
John Williams.

Sústredí sa už len na komponovanie orchestrálnych a symfonických diel.


TASR 25. jún
 Lucia Korená, Agáta Spišáková a Ivan Martinka v inscenácii Zlodejka kníh

Nové divadlo z Nitry zaujme aj dospelých.


24. jún
Michal Kaščák

Festival Pohoda oslavuje 25 rokov od svojho vzniku.


23. jún

Blogy SME

  1. Lórant Kulík: Výstava fotografií: Dokumentuje momenty zo života, ktoré vidí keď stlačí spúšť fotoaparátu
  2. Eva Gallova: Puškina ženy milovali
  3. Jiří Ščobák: Sluha národa: Recenze 1. řady seriálu s Volodymyrom Zelenskym
  4. Boris Cíferský: Láska hory prenáša - Keď sa stratí ženích
  5. Martin Šuraba: Všetko o mojom otcovi
  6. Samuel Ivančák: Stretnúť sa s Mariánom Vargom je ako z Borgesovej poviedky (rozhovor)
  7. Milan Buno: 7 knižných tipov: Tajná vojna, únos v Londýne, atentát ruskej mafie...
  8. Roman Kebísek: Identifikovali portrét Margaret Lemonovej od barokového maliara A. van Dycka
  1. Věra Tepličková: Mala by som byť po dnešku pokojnejšia, pani Kavecká? 6 059
  2. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 5 897
  3. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 821
  4. Felipe Sánchez López: Opatrovatelia alebo novodobí slovenskí otrokári 5 523
  5. Monika Vojčíkova: Nie je Pavlínka ako Pawlinka 4 568
  6. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 099
  7. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 2 941
  8. Michal Feik: Čo spôsobí Matovičov balíček 2 904
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  7. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině
SkryťZatvoriť reklamu