Slávny dánsky režisér Lars von Trier pozná úzkostné stavy, v akých Martin Scorsese nakrúcal Taxikára. To, že by dnes mohol nakrútiť jeho remake, znie celkom prirodzene.
BRATISLAVA. Vietnamskí veteráni si vtedy možno aj privstali. Vytiahli svoje vojenské košele a vykročili smerom k newyorskému kinu Cinema 1. Bol 8. február 1976, nebolo ešte ani dvanásť hodín a oni už stáli v rade pred pokladnicou. Prišli si pozrieť premiéru nového filmu Martina Scorseseho Taxi driver. Keď to videl scenárista Paul Schrader, najprv pocítil strach. Tí mladí muži tu zrejme stoja zo zúfalstva, pretože ich nechcú pustiť dnu, myslel si. Ale vzápätí pochopil: sú vonku, pretože už čakajú na druhú, večernú projekciu.
Potvrdené správy
Americký novinár Peter Biskind vo svojej knihe Easy Riders, Raging Bulls píše, že Scorseseho film bol hitom skôr, ako sa prvýkrát verejne premietol. Pretože už sa o ňom hovorilo, Hollywoodom sa šírili vzrušujúce správy, ktoré potom potvrdili kritici: Taxi driver je skvost.
Americké štúdiá pôvodne po filme Taxi driver netúžili. Scenár sa im páčil, zdal sa im geniálny, ale báli sa ho.
Je úžasné, že aj dnes je okolo tohto filmu haló. Vzniklo, keď vyšlo najnovšie číslo dánskeho časopisu Ekko. Napísali v ňom, že na festivale v Berlíne sa Martin Scorsese stretol s Larsom von Trierom a že dostali nápad – spraviť z Taxikára remake. Film by mal režírovať dánsky režisér a produkovať by ho mala jeho spoločnosť Zentropa. Ona sama zatiaľ túto správu odmietla potvrdiť i vyvrátiť. Len prisľúbila, že o pár dní sa presne vyjadrí.
A keď sa vyjadrí, mala by povedať aj to, či sa do hlavnej úlohy vietnamského veterána – taxikára Travisa Bickla vráti Robert De Niro. Dnes už žiadny mladík, ale šesťdesiatšesťročná hollywoodska ikona.
Ako Travis Bickle
Nedá sa povedať, že pôvodne po filme Taxi driver americké štúdiá túžili. Scenár sa im páčil, zdal sa im priam geniálny, ale – báli sa ho. Predstavovali si, že z neho bude nekomerčný film a že násilné scény na záver ho pripravia aj o časť publika, pretože bude mládeži neprístupný.
Prirodzene, že to bol násilný príbeh, iný byť nemohol, keď vychádzal z postvietnamskej traumy. Okrem toho, scenárista Schrader ho písal (hoci rýchlo, vraj za šesť dní) v psychickom rozklade. Biskind píše, že to bolo v čase, keď ho opustila žena a on sa ponevieral New Yorkom rovnako ako Travis Bickle. Prechádzal cez bary, pil a pozeral sa na striptíz.
Ani Scorsese nebol vo hviezdnejšom stave. Zo spolupráce so štúdiom bol vystresovaný, neschválili mu Harveyho Keitela, ktorého si predstavoval do hlavnej úlohy, bral kokaín a trpel úzkosťami. Bol vtedy presvedčený, že sa nedožije štyridsiatky, že buď zomrie na zákernú chorobu, alebo pri leteckom nešťastí. Vždy, keď kamsi letel a lietadlo práve vzlietalo, zvieral v ruke kríž.
Ako Lars von Trier
Pripomína to Larsa von Triera, že? Režisér emocionálne vyčerpávajúcich filmov (Idioti, Prelomiť vlny, Tanečnica v tme, Dogville) a jednej výbornej komédie (Kto je tu riaditeľ?) odmieta cestovať lietadlom a v posledných rokoch psychicky trpel.
Minulý rok nechal nazrieť do svojej duše a verejne sa pokúsil pobiť s úzkosťami i depresiou – nakrútil film Antikrist, ktorým na festivale v Cannes pobúril polovicu publika.
Ešte nie je isté, či sa napokon so Scorsesem dohodne na remaku, alebo na pokračovaní Taxikára. Istejšie je, že lepšiu verziu nenakrúti. Ale možné je, že ani horšiu – keď nakrúti inú a svoju.
