Galéria v Rimavskej Sobote je jednou z mála mestských galérií s premyslenou dramaturgiou, v ktorej sa uskutočnil aj rad kurátorských a monografických výstav zameraných na súčasnú maľbu a umenie. Štart bienále je tak len logickým vyústením zamerania galérie na výskum maľby.
V roku 2007 začala rimavskosobotská galéria Bienále maľby? s názvom, v ktorom je otáznikom naznačená sebakritika. Prvý ročník sa zameral na špecifické fenomény maľby, hľadaním väzieb medzi osobitosťou - rukopisom - individualitou. Je sympatické a vtipné, že bienále maľby sa svojím názvom pýta.
Vzor, geometria, šifra, sieť
Aké otázniky súčasnej maľby a jej interpretácie hľadá? Niekoľko výstav na výtvarnej scéne často volí otáznik do názvu, aby sa vyhla kodifikácii a získala odpovede na druhej strane? Ale áno, je lepšie sa pýtať a nechať dvere otvorené odpovediam a práve tie hľadajú obidva ročníky bienále. A tak projekt je otvorený nielen maľbe, ale aj iným obrazovým médiám.
Druhé bienále sa pýta na existenciu geometrie a abstrakcie v postmodernom umení. Komornú výstavu pod názvom Vzor - Geometria - Šifra - Sieť pripravila Gabriela Garlatyová v spolupráci s Luciou Gregorovou -Stachovou. Vo výbere sa zamerali na 17 slovenských a českých autorov (Rudolf Sikora, Štefan Balázs, Martin Sedlák a ďalší), hoci všetci z nich nepatria k bigotným „geometristom" (napríklad Stano Filko či Július Koller).
Kurátorský nápad - pohľad na geometriu v súčasnom obraze sa nezameriava na objasnenie súvislostí vzniku a chronologický prehľad v umení 20. a 21. storočia, ale „je výstavou obrazov umelcov, ktorí výtvarným jazykom vystihujú súčasný svet ako miesto sietí, prekrývania rôznych realít a ponúkajú vízie a pohľady naň cez vlastné vzory a šifry a ktoré používajú jazyk geometrie".
Medzigeneračné susedstvá
Výstava sa teda pohybuje v týchto súradniciach: vzor - ako návrat k archetypálnej podstate geometrie vychádzajúcej z pravekého a starovekého umenia alebo tiež predloha, geometria - veda, poznanie, matematika, šifra - špecifický kód čítania obrazu sveta a sieť, ku ktorej je zbytočné pripomínať šírku významu v súčasnej spoločnosti a kultúre. Má nekonečno aktuálnych významov.
Na výstave nájdeme porovnanie Bartuszovej Sekundovej maľby z roku 1988 s Frešovými novými gestickými maľbami mopom. Alebo pekné susedstvo Vasilkových malieb ironizujúcich návrhov múzea súčasného umenia pre mesto Košice a pôdorysných malieb bytov a kobercov pre priateľov od Monogramistu T. D.
Z viacerých českých autorov na výstave spomeňme víťaza Ceny kritikov za mladú maľbu 2009 a minuloročného finalistu Ceny Jindřicha Chalupeckého Evžena Šimeru. Okrem neho nemožno nespomenúť Petra Kvíčalu (1960), intenzívne aplikujúceho ornament v maľbe, a diela Jiřího Valocha. Na záver uveďme výber zo série printov Mareka Kvetána, ktorý digitálnou manipuláciou vytvára z reprodukcií malieb nové abstraktné skutočnosti, ale de facto negovaním maľby. Ide teda o Bienále maľby?
