LONDÝN. Je to prvá veľká výstava Vincenta Van Gogha po vyše štyridsiatich rokoch v britskej metropole. Volá sa Skutočný Van Gogh: umelec a jeho listy a je výnimočná tým, že okrem obrazov a skíc ponúka v Kráľovskej akadémii umení 35 originálnych listov umelca, ktoré sa pre svoju krehkosť do výstavných siení bežne nedostávajú.
Listy vytvárajú obraz Van Gogha, ktorý je úplne odlišný od všeobecnej predstavy spontánneho, šialeného umelca, čo si odrezal ucho a život ukončil samovraždou. „Oboje je síce pravda, ale ukazujú ho najmä ako premýšľavého, uvažujúceho a sčítaného muža, ktorý hovoril štyrmi jazykmi a rád čítal Zolu, Maupassanta, Balzaca či Dickensa," povedala kurátorka výstavy Ann Dumas.
Van Goghova bohatá korešpondencia obsahuje listy s úvahami o umení, o živote a o obrazoch, na ktorých práve pracoval. Väčšinou do nich pridal aj skicu budúceho obrazu. Listy tak poskytujú nezvyčajný pohľad do hlavy umelca v čase maľovania jednotlivých diel a zároveň ukazujú, aká tvrdá práca predchádzala Van Goghovej posmrtnej sláve.
Adresoval ich prevažne mladšiemu bratovi Theovi, ktorý ho počas celej umeleckej kariéry podporoval finančne i morálne, ale aj umelcom, napríklad Paulovi Gauguinovi.
Umelecká kariéra Vincenta Van Gogha (1853 - 1890) trvala pomerne krátko. Maliarom sa totiž rozhodol stať až v dospelosti, keď mal dvadsaťsedem rokov, ale už o desať rokov neskôr ukončil svoj život samovraždou.
Napriek tomu stihol vytvoriť vyše 800 obrazov a 1200 kresieb. Šesťdesiattri z nich možno do 18. apríla vidieť na londýnskej výstave. Z tých najslávnejších je to Autoportrét umelca (1888), Žltý dom (1888), Zátišie s tanierom cibule (1889) či Van Goghovo kreslo s fajkou (1888). Pozornosť však priťahujú aj menej známe práce z počiatočnej tvorby umelca, keď sa zameriaval na krajinky a trápil sa s realistickými postavami pracujúcich ľudí.
Sú nakreslené prevažne perom a atramentom alebo tmavými olejovými farbami. Pestré farby a menej realistický štýl maľovania objavil Van Gogh až po príchode do Paríža v roku 1886, kde sa v kombinovaní farieb zdokonaľoval najmä maľovaním zátiší s ovocím a kvetinami.
Keď sa potom o dva roky neskôr presťahoval do Arles v malebnom Provensálsku, svoju fascináciu farbami už len zdokonaľoval. Práve tam vytvoril svoje vrcholné diela, vďaka ktorým ho po tragickej smrti spoznal celý svet.
Autor: Jana Breierová
