Nie všetky vysnívané filmy sa mu aj podarilo nakrútiť. Ale život a dielo Miloša Formana sú také bohaté, že nakrútiť film o ňom bol prirodzený, dobrý aj vydarený nápad.
Pred tromi rokmi Miloš Forman povedal: „Nemyslel som si, že som už dosiahol mier a spokojnosť večnú, ale čosi vo mne vyhaslo. Ten zápal, ktorý ma vždy hnal za víťazstvom, akoby zmizol, ale napodiv mi nijako nechýbal.
Prišli aj ďalšie zmeny. Keď som kráčal po newyorskej ulici, zdalo sa mi, že každé slovo, ktoré som zachytil, som už niekde počul, každý závan parfumu mi pripomenul ženu, na ktorú som už dávno zabudol a každá tvár mi vyvolala spomienku na niekoho, koho som už poznal. A keď som sa začítal do scenára, stačilo desať, pätnásť stránok, aby som si spomenul, ako sa aj ten najnovší príbeh skončí."
Tie slová možno čítať v knihe Co já vím? aneb Co mám dělat, když je to pravda?
Meniace sa scényPredvčerom mal Forman narodeniny (sedemdesiate ôsme) a do našich kín vstúpil dokument Co tě nezabije..., ktorý o ňom nakrútil český režisér Miloslav Šmídmajer. V zásade v ňom neodznie nič, čo by už Forman nespomenul v knihe. Ale je v ňom toľko iskry a energie, že je hneď jasnejšie, aký význam treba jeho úvodným slovám prisúdiť. Asi taký, ako možno prisúdiť fotkám z nakrúcania, na ktorých ho kolegovia zachytili v jeho najbežnejšej póze: Aj keď spí, spí len chvíľu. Dovtedy, kým mu technici neprestavia scénu.
Forman o svojom živote rozpráva s obdivuhodnou presnosťou, možno preto, že aj drobné udalosti a letmé rozhovory sa doňho zarezávali ako ťažká pečiatka. V detstve mu fašisti zabili rodičov, v mladosti na jeho slobodu útočili komunisti. V jemnom maskovaní o tom rozprával vo filmoch, ktoré nakrútil po emigrácii: v Prelete nad kukučím hniezdom, v Ragtime, v Ľude vs. Larry Flynt.
Pri svojej prvej oscarovej reči ďakoval Amerike za to, že sa v nej dá snívať. A neskôr, neskôr si zasa myslel, že sníva, keď mu núkali scenár Grófa Monte Christa s Arnoldom Schwarzeneggerom v hlavnej úlohe, alebo keď za ním prišiel trúchliaci vdovec Gorbačov a prosil ho, aby nakrútil romantický film o jeho žene Raise.
A potom ešte zažil chvíle, keď cítil nepriateľský postoj štúdií, a keď nemohol nakrútiť vysnívané filmy, hoci mal sľúbeného Dustina Hoffmana či Seana Conneryho. Mal podozrenie, že štúdiá Miramax zorganizovali štvavú kampaň proti jeho Larrymu Flyntovi, aby mal na Oscaroch lepšiu pozíciu ich Anglický pacient. A potom videl, ako ho pred nakrúcaním Muža na Mesiaci podráža producent Danny DeVito, že ho takmer vytlačil z pozície režiséra a že by ju asi naozaj aj stratil, keby sa ho proti všetkým nezastal Jim Carrey, herec v hlavnej úlohe.
Na úplný vrcholO niektorých z týchto pozoruhodných prípadov hovorí aj Šmídmajerov dokument, akurát už nestihol zaznamenať komplikácie okolo Formanovho najnovšieho projektu Mníchovský prízrak (scenár napísal spolu so svojím bývalým spolužiakom Václavom Havlom). Obrázok o najslávnejšom českom režisérovi je napriek tomu celkom presný a - strhujúci. Miloš Forman prežil nešťastné obdobia a zažil šťastné náhody, a popri mimoriadnej životaschopnosti mal aj mimoriadnu schopnosť precítiť a pozdvihnúť na veľké kino aj napohľad banálnu historku. Má sebavedomie a zároveň kúzlo férového muža, ktorý si už niekoľkokrát priznal veľké, aj osobné chyby.
Woody Harrelson, jeho filmový pornomagnát, o ňom hovorí: „Je to bez pochyby, najradšej zo svojich filmov mám Ľud vs. Larry Flynt. Miloš je majster. Ubíjal ho fašizmus, komunizmus, a napriek tomu sa dostal až na úplný vrchol svojej profesie. Ja neviem. Ja ho skrátka milujem."
