NEW YORK, BRATISLAVA. V Európe sa už Hitler pripravoval na vojnový konflikt a v Amerike vrcholila veľká recesia. Práve vtedy sa v uliciach New Yorku objavil prvý komiks s hrdinom, ktorý sa veľkých výziev nebojí.
Na obálke desaťcentového magazínu Action Comics sa ukázal Superman. Hrdina vo zvláštnom modrom úbore, s červeným plášťom a logom na hrudi držal nad hlavou zelený automobil a zachraňoval ľudí. Svoju skutočnú identitu však mimozemšťan z Kryptonu tajil. Vymyslel si dômyselné alter ego reportéra Clarka Kenta z denníku Daily Planet, ktorý sa zaľúbil do kolegyne Loisy Laneovej. Tak sa začal supermanovský fenomén, prelom v popkultúre.
V pondelok prvý diel komiksu, ktorý to všetko odštartoval, vydražili na súkromnej dražbe. Neznámy kupec za premiéru Supermana zaplatil milión dolárov. Za obrázky s písmenkami v bublinkách toľko ešte nikto nezaplatil.
Nik ho nechcel
Superman pritom ani nemusel jestvovať. Jeho autori, kreslič Joe Shuster a scenárista Jerry Siegel, obchádzali s vymyslenou postavou rôzne americké vydavateľstvá. O trochu naivného superhrdinu, prototyp kladnej postavy, po ktorej sa neskôr opičili rôzni batmanovia či spidermani, však nik nemal záujem.
Až po šiestich rokoch kreatívna dvojica narazila na spoločnosť Detective Comics (dnes DC Comics, súčasť spoločnosti Warner Bros). Tá dala Supermanovi zelenú. Na pultoch novinových stánkov v atmosfére narastajúceho medzinárodného napätia sa zrazu objavil nový hrdina. Bol to úspech a Superman už o rok nato dostal aj komiksovú sériu pod vlastným menom.
Hold starým filmom
Siegel so Shusterom najprv vytvárali Supermanove príbehy sami. Dlho im to nevydržalo, čitatelia chceli stále nové príbehy a dvojica preto musela najskôr prizvať a neskôr ju nahradilo množstvo spolupracovníkov. Odvtedy sa zo Supermana stal biznis, a to nielen pre zberateľov starých komiksov. Vznikli viaceré i u nás vysielané televízne seriály a hollywoodske veľkofilmy, supersila a superzrak poraziteľné len mimozemským kryptonitom, sa stali ikonami popkultúry.
Finančného úspechu sa však ich tvorcovia nedočkali. Veľkú časť života sa Shuster a Siegel o práva na Supermana neúspešne súdili.
Svet komiksu dávno nie je záležitosť pre neduživých pubertiakov. Okrem nadšencov o vzácny výtlačok mohli mať záujem aj investori.
BRATISLAVA. Ľudia zbierajú rôzne veci. A nielen pri fanúšikoch fantastiky ide o fanatizmus. Asi o taký, ako keď dokážete zaplatiť milión dolárov za najlepšie zachovaný výtlačok komiksu Action Comics z roku 1938. V ňom sa prvý raz objavil Superman a za túto sumu ho neznámy kupca vydražil na komiksovom aukčnom serveri comicconnect.com.
„Môže byť, že do tohto procesu už vstupujú finančníci a investori do umenia,“ hovorí teoretik popkultúry Juraj Malíček. „Myslím si však, že to skôr kúpil fanúšik, ktorý sa bude doma tešiť, že má práve tento komiks. Prípadne ich má doma viac, tento kus dá do trezoru,“ dodal.
Z prvého čísla Action Comics dnes jestvuje asi sto kusov a horšie zachovaný exemplár sa zatiaľ predal najviac za 347-tisíc dolárov. Napriek tomu milión prekvapil aj samotnú aukčnú spoločnosť. „Zo strednoprúdového pohľadu môže vyzerať kúpa komiksu za milión dolárov čudne,“ uznáva Malíček. „No je za tým neinformovanosť.“
Takúto vysokú sumu mohla vyprovokovať aj zriedkavosť, s akou komiks objavuje na trhu. Agentúra Reuters tvrdí, že prípadný kupec by si na ďalšiu dražbu musel počkať aj dvadsať rokov.
