Slovenské divadlo nevyprovokovalo k výraznejšej reflexii bývalého režimu ani dvadsiate výročie Novembra 1989. Do skromného dialógu na tému minulosti sa pridalo trnavské Divadlo Jána Palárika, ktoré uviedlo divadelnú koláž Máša a Beta z diela Egona Bondyho.Enfant terrible predrevolučného i porevolučného Česko-Slovenska i Slovenska v komorných portrétoch mladých žien kreslí rôzne podoby devastujúceho pôsobenia ideológie. Máša, dievča s chudobnej nekomunistickej rodiny, sa túži zapojiť do budovateľského ošiaľu nových čias. Hoci nerozumie ničomu, veľmi chce patriť k budovateľom. Ak aj si postupne všíma odvrátenú mincu revolučnej eufórie, nechce si ju pripustiť. Beta je subtílny obraz tragédie, do ktorej nové poriadky uvrhli ľudí z tábora nepriateľov.
Egon Bondy: Máša a Beta
Preklad, úprava: Martin Gazdík a Viktor Kollár
Réžia: Viktor Kollár
Hrajú: Kristína Tóthová, Edita Borsová, Martin Križan a iní
Premiéra: 13. februára 2010 v divadle Jána Palárika Trnava
Sila inscenácie spočíva na hercoch. Kristína Tóthová hrá Mášu ako devu v procese poznávania doby a sebapoznávania sa v nej. Veľké monologické pasáže hrá s intímnym zaujatím. Slová z nej vypadávajú úsečne, ťažko, hoci by sa rada tešila z nového života. O to je jej smutný koniec trpkejší.
Edita Borsová hrá aristokratickú Betu tajomnejšie, tento príbeh je oveľa intímnejší. Hrdinke nechýba počiatočná rozhodnosť, v ktorej vidí cestu k cieľu. Napriek tomu z duševnej sily nakoniec vyplynie ďalšia podoba osobnej tragédie.
Tretí pól napĺňa postava Básnika. Vladimír Jedľovský je akými Bondyovským glosátorom celého diania. Filozofove verše v jeho podaní znejú civilne, no o to apelatívnejšie.
Barbora Bazsová, Gregor Hološka a Martin Križan aj na menších plochách dotvárajú sugestívne atmosféry inscenácie. Hoci narábajú s dobovými citáciami, ich humor i dramatizmus majú punc autenticity.
Atmosféru doby aj ľudských osudov podporujú kostýmy Kateřiny Bláhovej a celok dotvára hudba Juraja Péča.
Kollár s Gazdíkom obe novielky jemne spojili, aby ukázali dve podoby toho istého zla. Prekvapivo presne vystihli nielen podstatu päťdesiatych rokov, ale umným narábaním s autentickými citáciami čias a ich propagandy rozprávajú tragické príbehy s nadhľadom i trpkým humorom.
Autor: Oleg Dlohý
