Slovenská časť televíznej súťaže Eurosong má očakávaného víťaza, ale nakoniec to bolo oveľa napínavejšie, než sa čakalo.
BRATISLAVA. V sobotu večer sa uzavrela slovenská časť pesničkovej súťaže Eurosong. Naším zástupcom v Nórsku bude favorizovaná pieseň Horehronie, no Kristína Peláková s ňou vyhrala prekvapivo tesne. Vlastne technicky vzaté, bola to remíza - druhá speváčka Mista mala rovnaký počet bodov. Rozhodlo viac hlasov od divákov, ktoré mali väčšiu váhu ako názor odbornej poroty.
Veci, ktoré netreba tajiť
Čo nám to vlastne niekoľko týždňov Slovenská televízia na Jednotke ponúkala? Najmä to, čo sme nemali vidieť - hudobný aj produkčný amaterizmus. A okrem toho už musí byť väčšine divákov jasné, aký je rozdiel medzi šoubiznisom a normálnou hudbou.
Už vlani, keď sa STV po desaťročnej pauze k Eurovízii vrátila, nezaobišlo sa to bez niekoľkých prešľapov. Rošády s náhradníkmi, kontroverzné zmluvy pre účinkujúcich, utajovanie mien komisie, ktorá vyberala súťažné pesničky. To posledné sa stále nezmenilo, čo je zvláštne. Hanbia sa v Mlynskej doline za svojich ľudí? Alebo ich chcú chrániť? Pred čím?
Ďalšie otázniky sú nad konkrétnymi číslami. Neochota zverejniť, koľko sa presne na celú súťaž minulo a koľko esemesiek dostávali súťažiaci, je v televízii platenej z verejných peňazí nečakaná.
Debata o verejnoprávnosti má ešte jeden rozmer - depilovať nohy hudobníkovi v priamom prenose či vyhlásiť anketu o najzvodnejší pohľad, keď jeden z účinkujúcich je nevidiaci, také veci by človek čakal na úplne iných televíznych kanáloch.
Finalisti boli istí
Po hudobnej stránke to nebolo nijaké víťazstvo, ale to platí aj o pesničkách z iných krajín, ktoré sme videli počas sobotňajšieho priameho prenosu. Sú to poväčšine typické „eurovízne" produkty - podľa šablóny trochu etnoprvkov plus retrorytmus elektronických bicích.
Do nášho finále však nakoniec postúpila celkom pestrá zostava. S výnimkou Hrdze, ktorá sa diskvalifikovala sama, azda to najlepšie, z čoho sa dalo vyberať. Marián Bango s „duchoňovsky" ladeným evergreenom, Soňa s pokusom o melodickú rockovú hymnu, Pavol Remenár s Klárou a ich mix opery s hiphopom, Martina Schindlerová s komplikovanou baladou v elektronickom rytme, Robo Opatovský, ktorý na škodu veci ubral civilnosti svojej pesničky a prerobil ju na tuctové tuc-tuc.
Hlavná favoritka Kristína zjavne ani sama nečakala, že nájde takú silnú súperku. Viac sa mohla obávať popularity Tomáša Bezdedu či Mira Jaroša. Druhé miesto, ktoré Mista dosiahla so svojskou verziou r'n'b a „klasiky", bolo prekvapením. Bezdeda nakoniec skončil tretí.
Vráťte nám Triangel
Keď už sme pri opisovaní výsledkov, ponúka sa analógia so športom. Kým na olympiádu však chodia reprezentovať tí najlepší hráči, na Eurovízii to neplatí. Známe mená sa do tejto súťaže nehrnú (u nás ani v iných krajinách). Je to totiž prehliadka televízneho šoubiznisu, kde je dôležitejšie ako to vyzerá, než ako to znie.
Členka odbornej poroty Ľubica Čekovská úroveň pesničiek ohodnotila trefne slovami „odvahy je viac ako talentu". A koľko z finalistov hráva pravidelne koncerty a vydáva albumy? Väčšinou sú to virtuálne projekty, účelové zoskupenia či účastníci Superstar a nie hudobníci v pravom slova zmysle.
Keď STV hovorí o Eurosongu ako o šanci ukázať sa pre mladé kapely, na to mala ona sama kedysi inú reláciu - Triangel. Vysielal sa častejšie než raz za rok, jeho náklady boli niekoľkonásobne menšie a efekt pre hudobníkov (aj divákov) niekoľkonásobne väčší.
