Čo čítame

Zdanlivo typický Rus, jeho život však typický nie je. Dobre to ukazuje Jerofejevova autobiografia s názvom Dobrý Stalin, ktorá v slovenčine vyšla už pred piatimi rokmi.

Autorov otec bol ruským diplomatom v Paríži a neskôr v Afrike, až kým jeho kariéru nezastavil na konci sedemdesiatych rokov vlastný syn angažovaním sa v literárnom almanachu Metropol, ktorý podráždil sovietskych vládcov. Svojho otca tým politicky zabil, podobne ako údajne zabil svojho dedka, od ktorého v detstve neustále chcel, aby ho nosil na rukách a on dostal infarkt.

Jerofejevov otec sa cez vojnu veľmi dobrodružným spôsobom pohyboval po Európe, ku koncu vojny sa stal Molotovovým tlmočníkom z francúzštiny, a tak sa dostal aj do Stalinovej spoločnosti.

Súčasťou rodinného striebra sú spomienky na stretnutia s diktátorom a sadistom, ktorý občas ukázal aj svoju ľudskú tvár. Molotova krátko po Stalinovej smrti odstavili a Jerofejev opisuje, ako sa z muža číslo dva stal nenápadný sused, s ktorým ako chlapec po večeroch počúval na tranzistore štvavé americké vysielačky.

Kniha obsahuje množstvo bizarných pasáží z veľkej politiky, ako napríklad Erenburgov plán vyhladiť po vojne všetkých Nemcov tak, ako oni vyhladili Židov, ako aj mnohé osobné príhody.

Vyniká Jerofejevov popis premeny jeho rodiny počas rokov strávených v Paríži, ktoré dokonale premenili správanie aj výzor vzorných sovietskych občanov oddaných myšlienke pokoriť Západ. Výborná memoárová kniha od autora, ktorý neznáša memoáre ruských spisovateľov.