Chceli slobodu, dostali zákaz

Slávna výtvarná skupina galandovci sa po rokoch dočkala spoločnej výstavy. V Galérii mesta Bratislavy ju môžete vidieť do 11. apríla.

Milan Laluha: Kompozícia, 1960, olej; plátno, 95,5x120,5 cm.(Zdroj: ARCHÍV GMB)

Kedysi zradcovia socialistického realizmu, dnes legendy slovenskej moderny. Galéria mesta Bratislavy predstavuje aj ich doteraz nezverejnené diela. Viac než polovica pochádza zo súkromných zbierok.

BRATISLAVA. Kto sa chce pozrieť do očí svedectvu, nech príde pred bratislavský Mirbachov palác. Stojí tu totiž dielo jedného z členov galandovcov, Andreja Rudavského. Vhodne naznačuje, že celá výstava dnes legendárnych, kedysi zatracovaných galandovcov je akýmsi svedectvom. Svedectvom minulosti a modernosti zároveň.

To, čo je dnes legendou, ako hovorí názov výstavy v Galérii mesta Bratislavy, to sa totiž v 50. a 60. rokoch vnímalo ako „typický výplod úpadkového západného výtvarného umenia". Aspoň tak nazval tvorbu skupiny galandovcov predseda zboru povereníkov Rudolf Strechaj.

Odborný poradca terajšej galandovskej výstavy, filmový a výtvarný teoretik Juraj Mojžiš hovorí, že výstava je ambiciózny projekt, pripomína, že samotné jestvovanie legiend, zapríčiňuje vznik kontralegiend. „Dielo však zostáva a trvá."

O tom, že kedysi nazývaný výplod úpadkového západného výtvarného umenia je naozaj dielom, dokazujú v Mirbachovom paláci Galandovci Milan Laluha, Vladimír Kompánek, Milan Paštéka, Rudolf Krivoš, Andrej Barčík, Andrej Rudavský, Pavol Tóth, Ivan Štubňa a Anton Čutek.

Byť či nebyť iným?

Mladí umelci, absolventi Vysokej školy výtvarných umení, sa prvý raz oficiálne predstavili výstavou v roku 1957 v Žiline. Ako už ich samotný názov napovedá, Skupina Mikuláša Galandu chcela nadviazať na odkaz Galandu a tiež na Ľudovíta Fullu, Cypriána Majerníka a Miloša Alexandra Bazovského.

Nešlo im o napodobňovanie majstrov, ani o stanovenie si presného umeleckého programu skupiny, ale ako už vo svojom vyhlásení na prvej výstave priznávajú o obdiv a fascináciu hlboko ľudským umením Fullu, Galandu, Majerníka či Bazovského.

Inšpiráciu hľadali na vidieku, pričom domácu tému spájali a podávali moderným európskym jazykom. Chceli jednoducho tvoriť slobodne. A práve pre ňu, pre slobodu, sa dočkali kritiky. Dovolili si totiž na tú dobu dosť. Byť iní. Iní, ako určovalo umenie preferovaného socialistického realizmu.

Ako hovorí autor a manažér výstavy Jan Kukal, niektorých galandovcov napadli napríklad za to, že urážajú robotnícku a roľnícku triedu. Vo svojich obrazoch a sochách vraj týmto ľuďom zámerne urobili malé hlavy, čím chceli upozorniť na ich menšiu inteligenciu.

Kritizovaná bola aj uvoľnenosť a rukopis ich tvorby. Ak sa pozeráte na diela niektorých galandovcov hore nohami, ani to nezistíte, tvrdili ironicky vtedajší umeleckí kritici.

Zrada socialistického realizmu

Názov asi dva roky pripravenej výstavy (Galandovci - Legendy slovenskej moderny 1957 - 1968) v Galérii mesta Bratislavy, okrem legendárnosti predznamenáva aj obdobie spoločného pôsobenia galandovcov. Po prvej výstave v roku 1957, sa spolu predstavili ešte štyrikrát, naposledy mohli skupinovo prehovoriť v roku 1968. Po roku 1970, bola totiž väčšina galandovcov vylúčená zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov.

Za „zradu" socialistického realizmu zaplatili zákazom vystavovania, cestovania, galérie dostali tiež zákaz nákupu diel od týchto „hlásateľov buržoáznej estetiky". Tvoriť však neprestali. „Už to však nebola skupina," vraví Jan Kukal. „Hoci ani predtým nemali svoj pevný program, trávili spolu veľa času."

Viac než polovica dnes vystavených 80 obrazov, 40 sôch a 20 kresieb tak pre ich vtedajší zákaz vystavovania pochádza zo súkromných zbierok. Prehliadka je divácky o to vzácnejšia, že viaceré diela boli doteraz pred verejnosťou skryté.

Prečo je komunizmus?

Výstava nezabúda ani na to, na čo by podľa Mojžiša nemala zabúdať ani budúcnosť. Na dobrodružstvo a odkaz galandovského príbehu. Vo vitrínach to pripomína aj I. vydanie Súkromných listov Skupiny Mikuláša Galandu od Dominika Tatarku z roku 1968, ktoré síce malo ambíciu stať sa pravidelným periodikom, no mohlo vyjsť len prvé a zároveň posledné číslo.

Zoznámiť sa tu dá tiež s 27 odvážnymi otázkami Milana Laluhu. V jednej z nich sa napríklad pýta „Prečo človek myslí zle, koná zle, prečo je človek komunista a prečo je komunizmus pre človeka?"

Otázky umelca boli podobne neľahkými ako osud galandovcov po okupácii. Napriek tomu, že skupinovo už po roku 1968 nevystavovali a aj napriek tomu, že sa napríklad Anton Čutek neskôr dištancoval od skupiny, Juraj Mojžiš hovorí o silnom odkaze galandovcov.

„Výstava je presvedčivým dôkazom, že po päťdesiatich rokoch vrastania do dejín slovenského moderného výtvarného umenia patrí galandovské umelecké posolstvo medzi podstatné odkazy minulosti. Ich význam bol, je, aj ostane oveľa trvalejší ako spomienky na socialistickým realizmom vysnívanú ďalekonosnú budúcnosť."

Tento „odkaz" sa dá v Mirbachovom paláci v Bratislave spoznať, vidieť a prežiť do 11. apríla.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  6. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  9. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  10. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  1. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  3. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  4. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  5. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  6. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  7. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  8. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  9. Poslanci dnes dali jasne najavo, že plot na námestí nechcú
  10. HB Reavis so silnými výsledkami za rok 2016
  1. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 7 767
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 270
  3. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 112
  4. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 875
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 5 637
  6. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 4 914
  7. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 692
  8. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 466
  9. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 3 252
  10. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 2 298

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Majú noviny, možno budúcu stranu i lukratívny areál. Volajú sa Eset

Nadácia Zastavme korupciu, za ktorou stojí zakladateľ Esetu, odhalila predražené nákupy nemocnice, ktorej bývalý areál teraz firma získala.

EKONOMIKA

U. S. Steel namieta sudcov: Hovorili skôr, než mali

Majetok súd zaistil bez toho, aby to poriadne vysvetlil.

KOMENTÁRE

Pravicová vláda nebude. Môže za to Kotleba s Ficom?

Sulík s Matovičom odkázali, že Fico je väčšie zlo než extrémizmus.

ŠPORT

Futbalisti žijú iný svet. Už to môžem potvrdiť, vraví Šebo

Keď vidí hráčov filmovať, tak sa smeje.

Neprehliadnite tiež

Divadlo z Pasáže o láske: Neprebudený je tu ktosi iný ako Ondráš Machuľa

Herci s mentálnym hendikepom v novej hre najviac riešili partnerský trojuholník

Johnny Depp skrachoval. Nechajte ho, sám to tak chcel

Za mesiac minie dva milióny, víno ho stojí tridsaťtisíc. Náhradu žiada na súde.

Tej chvíle sa Tom Hanks bál. Pobozkal sa s Antoniom Banderasom

Zomrel režisér Jonathan Demme. Pozrite si jeho revolučné filmy.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop