Dňa 3. marca 1875 v Paríži prvýkrát zaznelo jedno z najslávnejších diel, ktorého vplyv presiahol hudobnú scénu.
Carmen
Francúzsky skladateľ Georges Bizet sa tejto poklony a celosvetovej popularity svojej opery nedožil. Zomrel presne tri mesiace po jej premiére. Mal iba 36 rokov, no zanechal prelomové dielo, ktorého vplyv siaha až do popkultúry a dnes patrí medzi najhrávanejšie na svete. Habanera, najslávnejšia ária z Carmen, zaznela v stovkách verzií, nedávno napríklad v animovanom filme Hore! od Pixaru.
Rozpačité začiatky
Pritom dlho nič nenasvedčovalo tomu, že 3. marca 1875 sa v parížskej Opéra-comique stalo niečo výnimočné. Väčšina dobových kritikov Bizeta strhala a vedenie divadla po klesajúcej návštevnosti repríz siahlo k rozdávaniu lístkov zadarmo.
K predčasnému infarktu mladému skladateľovi určite dopomohli aj ďalšie veci – rozmaznaná spevácka hviezda požadujúca vysoký honorár, snahy riaditeľa poza jeho chrbát obrúsiť „zhýralé“ libreto s krvavým a tragickým koncom vášnivej mladej Cigánky i muzikanti z orchestra, ktorí vyhlasovali dielo za nehrateľné.
Pritom posledné skúšky dopadli podľa autorových predstáv, v deň premiéry dostal navyše vysoké štátne vyznamenanie a v publiku zasadli okrem slávnych kolegov od Gounoda až po Offenbacha aj celebrity ako Dumas mladší.
Bizet verzus Wagner
Je to príbeh zo Španielska, ktorý mal premiéru v Paríži, no jeho celosvetová sláva sa začala vo Viedni, kde operu uviedli na jeseň v roku 1875. Svet rýchlo docenil vybrúsenosť harmónie s kontrapunktom, ktoré sú tu (podobne ako u Bacha) dokonale vyvážené.
Kým Wagner, považovaný za najväčšieho vtedajšieho novátora, potreboval veľký priestor na „nekonečné“ rozvíjanie svojich tém, Bizet postupoval inak. Jediný motív predohry, ktorý znie v celej jeho opere, je „osudový“ motív Carmen.
Význam tejto opery dokazuje aj to, že Johannes Brahms naliehal na svojho vydavateľa, aby mu poslal Bizetovu partitúru a položartom-polovážne to zdôvodňoval tým, že sa mu páči viac ako všetky jeho vlastné diela.
Kultúrny fenomén
O nesmrteľnosť Carmen sa postarali aj ďalší slávni hudobníci a umelci. S využitím Bizetovej hudby napísal Sarasate známu skladbu pre husle a orchester, verzia pre sólový klavír bola ozdobou repertoáru klaviristu Horowitza, filmov na túto tému vzniklo už takmer štyridsať. Medzi nimi napríklad Chaplinova Burleska, záznam opery s dirigentom Herbertom von Karajanom, poznáme tanečný film Carlosa Sauru alebo Carmen na ľade, v roku 2001 dokonca vznikla „hip hopera“.
Čím vlastne Bizetovo dielo stále tak láka? Vášnivou melodickou hudbou a nadčasovým príbehom lásky. Dej sa odohráva v Seville v polovici 19. storočia. Krásna Cigánka pomúti hlavu mladému vojakovi, ten opustí doterajšiu lásku a vzápätí aj armádu, pridá sa k pašerákom, a keď si Carmen začne románik s toreádorom, v žiarlivosti ju zabije.
Podľa historikov tento príbeh asi ovplyvnila Puškinova báseň Cigáni, ktorá bola do francúzštiny preložená v roku 1852.
Hoci Bizet predtým napísal pätnásť ďalších opier, najdôležitejšia je táto posledná. Dovtedy sa opery delili na komické a tie ostatné („vážne“), on ako jeden z prvých dokázal tieto dva svety prepojiť. Tým položil základy nového smeru, ktorý sa o pár rokov naplno rozvinul v Taliansku – verizmu.
