Doposiaľ posledné zhodnotenie diela Ľudovíta Fullu v roku 1966 pripravil na špičkovej úrovni Radislav Matuštík. Fulla zomrel až v roku 1980, takže monografia, samozrejme, neobsahuje celú jeho tvorbu. Navyše, časový odstup vyše štyridsiatich rokov ponúka aj možnosti nových pohľadov.
Modernista aj „formalista"
Žiadny iný výtvarník na Slovensku nedosiahol ešte počas svojho života také uznanie ako práve Ľudovít Fulla. Získal všetky najvýznamnejšie ocenenia a tituly vo vtedajšom Československu, jeho dielo významne rezonovalo aj na medzinárodnej scéne (napr. Grand Prix na Medzinárodnej výstave umenia a techniky v Paríži v roku 1937, zlatá medaila na EXPO '58 v Bruseli), už počas života mu v Ružomberku postavili galériu.
Už od začiatku 30. rokov výrazne prekračoval národné hranice a stal sa jedným z hlavných predstaviteľov našej moderny. S Mikulášom Galandom sa stali autormi prvého manifestu moderného umenia na Slovensku.
Autorka si podrobne všíma mnohé aspekty Fullovej tvorby i jeho životné osudy: štúdiá, éru na progresívnej Škole umeleckých remesiel, pôsobenie a odchod z VŠVU v roku 1952 pre vynucovanú verejnú sebakritiku po obvineniach z formalizmu („trvám na svojom rozhodnutí a zriekam sa docentúry").
Bajcurová podrobne mapuje jeho maľbu, grafiku, ilustráciu, známkovú tvorbu, tvorbu gobelínov. Kniha je rozčlenená do kapitol, ktorých názvy sú viac ako priliehavé - Umelec a dielo - Dva životy Ľudovíta Fullu, Avantgarda - za vidinou absolútna, Tradícia - slúžiť umením, Neomoderna - maliar šťastného sveta. Samo zrejme, nechýba podrobná biografia a bibliografia, ako aj katalóg umelcových diel.
Ani taký umelec ako Fulla sa nedokázal vyhnúť kvalitatívnym výkyvom, ako konštatuje Bajcúrová: „30. roky patrili vo Fullovom živote k tým najšťastnejším, nielen vzhľadom na spomínané profesionálne úspechy a avantgardné umelecké vzopätie".
Obdobie 50. rokov zasiahlo všetkých umelcov, Fulla sa stiahol z verejného života, obmedzil maliarsku tvorbu a, ako píše Bajcúrová: „jediné, čím chcel azda ,rešpektovať' požiadavky socialistického realizmu, bol námet". Predsa len, jeho diela nedosahujú tú silnú vnútornú presvedčivosť ako staršie. Ďalšia dekáda však znamená nový rozmach a mohol sa naplno rozvinúť aj Fullov talent monumentalistu.
Naplnené ambície
Autorka s istotou zvládla aj úskalia Fullovej komplikovanosti, ktorú výstižne definuje: „Zvláštnym spôsobom sa v jeho osobnosti a myslení prepájali rozdielne svetonázorové orientácie. Silný katolicizmus, meštiansky pôvod a s nimi spojené prirodzene konzervatívne sklony sa krížili s úsilím o rýdzi umelecký individualizmus a načas aj s myšlienkami kolektivistických avantgardných utópií."
Časom bude iste možné dopĺňať drobné čriepky k tejto knihe. Analytické zhodnotenie umelcovho celoživotného diela a jeho súpis však boli zrealizované nanajvýš erudovane, na základe dlhoročného systematického výskumu. Veľmi citlivá grafická úprava Jána Šicka a kvalitná tlač dodávajú monografii ešte väčšiu príťažlivosť.
