Pri zrode pop-artu na európskej pôde bol aj Talian Roberto Malquori. Do Bratislavy prišiel svoju výstavu predstaviť osobne.
BRATISLAVA. Keď sa v roku 1964 na benátskom bienále prvýkrát objavil pop-art, Roberto Malquori bol pri tom. V ten istý rok mal výstavu vo Florencii a po nej odcestoval do Benátok, kde si všimol súvislosť vlastnej tvorby s dielami Roberta Rauschenberga, hlavného predstaviteľa amerického popartu.
Odvtedy je jedným z cieľov jeho tvorby nebyť pasívnym pozorovateľom masmédiami ponúkaného predstavenia. „Masová komunikácia má neustály vplyv na naše dennodenné rozhodnutia a smerovania," hovorí Malquori. „Je potrebné byť si toho stále vedomý. Myslím, že moja práca prispieva k tomu, aby sme boli stále ostražití."
Nová pop-realita
Pop-art je skratkou od popular art. Tento názov po prvýkrát použil kritik Lawrence Alloway. Pomenoval tak novovznikajúce umenie, ktoré sa odvíjalo od masmediálnej produkcie. Pop-art podmienil jednu z najradikálnejších zmien umenia 20. storočia v Amerike aj v Európe súčasne (čo je v dejinách skôr výnimočné).
Magická sila v slove pop opantala Ameriku s jej pop-cornom a pop-songom, a tak sa pop-art na všetky spôsoby sa stal len ďalšou logickou súčasťou novej pop-reality. Odtiaľ sa ako bumerang vrátil do Európy, aby sa naplno rozvinul. Tu nikdy natoľko nepopularizoval elitárske umenie a nezdôrazňoval gýčovitosť obyčajna. Skôr sa zameral na nebezpečenstvo konzumnej publicistiky.
Konzumácia produktov
Aj názov bratislavskej výstavy Kultúrna synestézia poodhaľuje čosi z mechanizmu filozofickejšie zameraného európskeho pop-artu.
„Reklamné slogany sa stávajú názvami diel, aby sa medzi obrazom a slovom vytvoril vzťah," tvrdí Roberto Malquori. „Diela, ktoré sú teraz vystavené v Bratislave, pochádzajú z mojej tvorby zo 60. rokov. Z obdobia, ktoré odštartovalo fenomén reklamy orientovanej na široké publikum. Televízia, kinematografia i noviny začali vytvárať planetárne mýty. Speváci, herečky, modelky, moderátori sa stávajú ikonami a ich tváre sa spájajú s posolstvami, z reklamy. Šťastné tváre a idylické rodiny nás pozývajú k tomu, aby sme boli ako oni a konzumovali daný produkt."
Obrazy s posolstvom
Pri pohľade na diela sa nevdojak vynárajú verše Ferlinghettiho Lunaparku mysle. Je v nich všetok zmätok, všetka unáhlenosť novej doby, ale dadaistický inštinktivizmus sa napriek tomu spája s racionálnou konštrukciou. Malquori má zaujímavú techniku. Nové dielo vytvára prenosom tlačiarenských farieb na plátno. Od pôvodného, reklamného podkladu tak vzniká umelecký odstup, nová interpretácia. „Obrazy vlastne vrstvia posolstvá, na ktoré narážame, keď pozeráme televíziu, alebo si otvoríme časopis," hovorí.
Na rozdiel od jednoznačného vnemu Warholovej odľudštenej Marylin či znechucujúcej Campbellovej polievky ponúkajú Malquoriho obrazy vizuálne a názorové panoptikum zároveň. Ako by už pred štyridsiatimi rokmi predvídal, že idea pop-artu pretvárať produkty spoločnosti na umelecké diela sa onedlho posunie do oblasti filmovej tvorby, internetu, videohier, hudby či ako new dada dokonca do módy.
Výstava v Galérii mesta Bratislavy potrvá do 14. marca.
Autor: Ada Jung
