Česká aj slovenská výtvarná scéna je zaujatá tou istou horúcou témou – obsadením riaditeľských stoličiek vrcholných kultúrnych inštitúcii svojich národných galérií.
Kým generálny riaditeľ českej Národnej galérie Milan Knížák svoj odchod ohlasuje, riaditeľka SNG Katarína Bajcurová tak v tichosti urobila na sklonku minulého roku. České a slovenské ministerstvá kultúry oznámili vôľu vypísať výberové konanie. Ukazuje sa, že čas čakania mobilizuje kultúrnu verejnosť obidvoch krajín, ktorá sa nechce len prizerať.
Príliš veľa Knižáka
Teatrálny Milan Knížák svoje odchádzanie režíruje ako verejnú show, ktorá vyvoláva množstvo reakcií. Už niekoľko rokov jeho konfrontačné správanie rozdeľuje českú spoločnosť na vyhranených odporcov a bezvýhradných fanúšikov. Pôvodne vítaný ako provokatívna, ale temperamentná postava, ktorá by bola schopná premeniť galériu na dynamickú inštitúciu, sa v priebehu niekoľkých rokov stala objektom tvrdej verejnej kritiky.
"Musíme byť vzdelanejší, menej závistliví, prestať byť korupční. A začať debatovať."
Meda Mládková, zberateľka
Milan Knížák nie je jednoduchá a ľahko čitateľná osobnosť. Trochu viac testosterónu a supermanské ego môžu byť pre umelca prospešné, ale v prípade riaditeľa kultúrnej inštitúcie sa môžu postaviť v jej neprospech. Oponenti mu vyčítajú autoritatívny štýl riadenia a účelové sústredenie moci do vlastných rúk. Ako samoľúby umelec sa bezprecedentne prejavil najmä pri tvorbe stálych expozícii ako neomylný rozhodca, ktorý určoval, kto do dejín českého výtvarného umenia patrí a kto nie. Jeho silové metódy galériu paralyzovali a dnes je vnímaná skôr ako turistická atrakcia než vplyvný hráč na scéne.
Konečne schopný úradník
Je pozoruhodné, že aj keď je česká výtvarná scéna inak radikálna a akcieschopná, nepodarilo sa jej Knížáka odvolať.
Počas jeho vyše desaťročného riaditeľovania sa o to pokúsila niekoľkokrát verejnými protestmi a petíciami. Už rok po jeho nástupe prišla demonštrácia študentov s mottom Pryč s Knížákem!, k posledným patrí ob〜čian〜ska petícia Čas na zmenu, kde niekoľko desiatok umelcov a teoretikov požiadalo ministra kultúry o vypísavanie medzinárodného výberového konania na miesta riaditeľov príspevkových organizácií ministerstva.
Ich hlas bol vypočutý. Minister kultúry nevníma vzniknutú situáciu ako spor okolo jednej osoby, ale ako širší problém. Tento týždeň vymenoval komisiu, ktorá má vybrať nového šéfa galérie. Tretinu členov tvoria zahraniční odborníci (napríklad riaditeľ viedenskej Albertiny či bývalý riaditeľ Národnej galérie v Berlíne) a prvé stretnutie bude v polovici apríla.
Minister sa radí s poradným zborom odborníkov a výmenu vedenia galérie spája so zmenou koncepcie riadenia kultúrnych inštitúcií, v ktorej najdôležitejším bodom má byť presná dĺžka trvania riaditeľského mandátu.
Slovenský tlak Facebooku
Aj keď sa slovenská strana nemusí potýkať s odchádzajúcim „supermanom“, uvoľnená riaditeľská stolička predpovedá nejednu dramatickú udalosť. Dnešná SNG síce nevládne už takou autoritou ako v čase totalitného režimu, keď bola jeho výkladnou skriňou. No je stále tou inštitúciou, ktorá píše „oficiálne“ dejiny umenia. Preto sa aj toľko nedočkavých hláv ešte vždy obracia jej smerom.
Na rozdiel od českej strany, naše ministerstvo kultúry zatiaľ nevysiela žiadne správy o postupe pri konkurze. Nevedno, či svoju úlohu bude chápať ako politicko-byrokratické zadanie, alebo ako transparentný proces, ktorý by mohol nastaviť konečne čitateľné pravidlá, schopné aspoň čiastočne kultivovať a kontrolovať rôzne vplyvy.
Aj napriek mlčiacemu ministerstvu a zatiaľ vyčkávajúcej odbornej verejnosti sa však SNG predsa len dostáva do verejnej diskusie. Na internetovej sieti Facebooku deviati mladí umelci vytvorili stránku s názvom Dvadsať rokov od nežnej neprebehlo, kde budúcu voľbu riaditeľa SNG využívajú ako príležitosť diskutovať. Sprístupnili tam zdanlivo rôznorodé námety, ktoré sa krútia najmä okolo vzťahu politickej moci a umenia a v pondelok organizujú v bratislavskej A4 prvé verejné stretnutie. Takže otázky ako zabezpečiť transparentnosť konkurzu riaditeľa, bývalé kauzy súvisiace s fungovaním SNG, či nedoriešený prípad Kunsthalle sú v tomto predkonkurznom období politicky aj kultúrne horúce.
Meda Mládková, najvýznamnejšia česká zberateľka výtvarného umenia, na otázku, aké hodnoty by mala česká porevolučná spoločnosť vyznávať, odpovedala: „Mali by sme byť vzdelanejší, menej závistliví a prestať byť korupční. A začať debatovať. Tu sa len rozkazuje, akceptuje, mlčí, ale nediskutuje.“ Zatiaľ to platilo aj u nás, no uvidíme.
Autor: Beáta Jablonská
