ROZHOVOR KAROLA SUDORA

Ján Berky Mrenica: Čo je zlé na Ficovej dotácii?

Exspoluhráči z Diabolských huslí mi kradli kšefty, zneužívali mail, deptali ma, nevyplácali honoráre, odmietali vrátiť auto a podiel na CD, tvrdí v rozhovore známy huslista.

Narodil sa v roku 1962 vo Zvolene, odmalička hral na husliach. Absolvoval konzervatórium, hral v orchestri SĽUK-u aj Lúčnice, najdlhšie pôsobil v zoskupení Diabolské husle, ktoré založil jeho otec, legendárny huslista Ján Berky Mrenica. V roku 1997 sa v ň(Zdroj: Karol Sudor)

Diabolské husle boli hudobným zoskupením, ktorého kvality si dovolil spochybniť len málokto. Aj preto mnohých v roku 2007 šokoval rozkol medzi primášom Jánom Berkym Mrenicom mladším a väčšinou ostatných kolegov. Tí dnes pokračujú pod názvom Cigánski diabli a o bývalom lídrovi vyhlasujú, že ich veľmi sklamal.

Na prvý pohľad to vyzerá tak, že všetko odštartovala polmiliónová dotácia z rezervy premiéra Fica na nový Mercedes. Skutočnosť je oveľa horšia, nezhody medzi primášom a spoluhráčmi boli dlhodobé a vážne.

Z rozhovoru, v ktorom dnes Mrenica reaguje na vyhlásenia a obvinenia zo strany cimbalistu Ernesta Šarköziho pre SME vyplýva, že v kapele nemali vyjasnené ani základné veci - či hrať len slovenský folklór alebo aj zahraničné skladby, či vystupovať v krojoch alebo v oblekoch.

O tom, že Mrenica je na vyjadrenia exkolegu mimoriadne nahnevaný, svedčí aj jeho vyjadrovanie sa počas rozhovoru - bolo v ňom veľa emócií, zvyšovania hlasu, ale aj kriku.

Mrenica bývalých spoluhráčov obviňuje, že mu robili napriek, až ho úplne zdeptali, zároveň sa prvýkrát podrobne vyjadruje k okolnostiam spornej Ficovej dotácie a k tomu, prečo kolegom zatajil jej časť.

Aké ste mali detstvo?

Famózne. Nemôžem sa na nič sťažovať. Vyrastal som ako zámocké dieťa v kaštieli v Rusovciach, kde sídlil SĽUK, okolo mňa boli dobrí kamaráti, ktorí sa dodnes pohybujú v rovnakom fachu ako ja. Otec bol prísny, ale veľmi dobrý a spravodlivý.

Bil vás?

Nikdy, také veci mala na starosti mama. Používala varechu. (smiech)

Vnímali ste, že otec je obrovskou autoritou v svete hudby?

V detstve? Vôbec nie. Nedochádzalo mi to, hoci na jeho vystúpenia som chodil rád. Koniec koncov, k hudbe som inklinoval od štyroch rokov.

Museli ste?

Keď som bol maličký, cvičil som neuveriteľne veľa, doslova ako drak. Jasné, že som mal aj iné záujmy, ale hudba ma naozaj lákala.

Husle nebavia každého. Neťahali vás skôr pódiá, na ktorých by ste sa metali s dlhými vlasmi a gitarou?

Ani nie, a dlhé vlasiská mám tak či tak. Nedávno som ich aj predviedol na koncerte s Luciou Bílou, kde sme hrali jednu skladbu od AC/DC. Miesto gitarového sóla tam hrám husľové, tak som si rozpustil vlasy a všetci ostali v šoku. Ak teda mám chuť na bigbít, tak si ho jednoducho zahrám. Navyše teraz mám okolo seba muzikantov, s ktorými je pre mňa česť si zahrať.

Byť Rómom nie je hendikep

K nim ešte dôjdeme. Ste Róm. Mnohí Rómovia na svoj pôvod doplácajú. Zažili ste to aj vy?

To, či som Róm, nie je dôležité, záleží len na tom, ako ma rodičia vychovali, aký som človek. Nemám rád škatuľkovanie typu „ty si Róm, na toto máš talent" a podobne, aj tak sú to nezmysly.

Pýtal som sa na iné.

Nikdy som nič také nezažil ani od spolužiakov, ani od učiteľov. Necítim potrebu deliť ľudí na prvoradých a druhoradých. Byť Rómom predsa nie je hendikep.

Práve Rómovia často tvrdia, že ich hendikepuje pôvod a stereotypy majority.

Chápem to u detí, pretože nikto nemôže za to, kde sa narodil. Pánboh vie, koľko talentovaných detí je v osadách. Kto však vie, koľko je rodín, ktoré by si odtiaľ zaslúžili vypadnúť, a nemajú na to prostriedky? Ako sa majú dostať z toho marazmu? Nie som odkázaný na to, aby som sa zastával bývalého režimu, ale podľa mňa tu chýba akási ruka štátu.

Aká ruka?

Istota. Kedysi museli všetci chodiť do práce. Podľa mňa to bolo dobré. Pohyboval som sa aj medzi obyčajnými Rómami, súrodenci mojej mamy aj otca pracovali ako robotníci. Viem teda, ako tí ľudia žili, keď mali prácu. Pozor, nechodili do nej preto, lebo museli, ale preto, lebo chceli a boli zodpovední voči svojej rodine. Lenže doba sa zrazu zmenila, mnohé veľké závody sa zrútili, a koho vyhodili ako prvého? Nie toho, kto nič nevedel, ale Róma. To bola chyba. Možno.

Prečo možno?

Lebo možno táram. Nemám to čím podložiť, ale...

Internátne školy majú niečo do seba

Rómov sprevádza istá povesť a hoci nemožno vo vzťahu k nim generalizovať, majorita sa správa aj na základe skúseností.

Určite, ale nikdy nemožno niečo povedať na niekoho, koho osobne nepoznám. Nemôžeme predsa hodnotiť človeka podľa farby pleti. To už by bolo ako kedysi v Amerike, že černosi nemohli nastúpiť do autobusu... Chceme to aj tu? Pritom sa to deje.

Kde?

Je množstvo prípadov, keď chce nastúpiť do autobusu decko z osady a ostatní ho nepustia, lebo vraj páchne. Síce sa o tom nerozpráva, ale deje sa to, vie sa o tom. Na druhej strane chápem aj občanov, ktorí sa boja, lebo Rómovia sú takí aj takí. Je to začarovaný kruh.

Čo s tým?

Treba začať od detí. Internátne školy majú niečo do seba. Moja manželka je učiteľka v materskej škole a keď bola pomáhať v tábore s rómskymi deťmi, videla, ako sa tešili, že vidia sprchu. V 20. storočí! Veď to je neuveriteľné.

Práve mnohí rómski aktivisti internátne školy zavrhujú. Tvrdia, že rómska rodina svoje dieťa nepustí.

Neviem, ale ak by to tak bolo, možno by pomohla finančná motivácia. Rómom by som povedal - ak pustíš dieťa do internátu, dostaneš za to toto a toto.

Uplácanie?

To nie je uplácanie, ale motivácia, jedna z možných ciest, ktorú treba vyskúšať. Bolo by to výhodné pre dieťa, ktoré by tak nevyrastalo v osade, ale aj pre rodičov, lebo dieťa by bolo v čistom, v teple, malo by stravu, hygienu a dostávalo by vzdelanie. Od vzdelania sa odvíja všetko. Keď ostane v osade, čo vidí? Stále dokola len to isté. Pozrite sa na zábery v televízii - v šotoch tam ukazujú decká s toluénom, pričom rodičia nič neurobia.

5.jpg

Za to, že ľudia sa Rómov boja, môžu aj médiá

Vaša sestra Anina Botošová bola splnomocnenkyňou vlády pre rómsku problematiku a rovnako, ako za jej predchodcov, sa nič nezmenilo. Radili ste jej, čo by bolo treba spraviť?

Určite som sa snažil. Dokonca som kandidoval do parlamentu za HZD a o týchto veciach sme debatovali. Vtedy sa pritom o internátnych školách a vzatí detí z rodín nesmelo príliš hovoriť, hoci teraz sa o nich rozpráva nahlas.

Rozprávalo sa aj pred rokmi, trebárs strana Pavla Ruska ANO navrhovala niečo na spôsob kibucov.

Iste, ale pamätám si diskusie a televízne debaty, kde sa ma jedna poslankyňa spýtala, ako si predstavujem, že by sa matke vzalo dieťa. Pritom som jej ho nechcel vziať navždy, to by som si nikdy nedovolil, ale dočasne, aby sa pomohlo rodičom aj deťom.

Protistrana argumentuje tým, že rómska rodina je natoľko súdržná, že by to nefungovalo.

Ale veď to skúsme a uvidíme. Poviem príklad môjho otca - vyrastal vo veľmi chudobnej rodine, maminka mu umrela veľmi skoro, a tak jeho otec vychovával päť detí. Keď sa rozhodovalo o budúcich povolaniach, môjmu otcovi povedal, že nepôjde študovať hudbu a husličky, ale remeslo. Musel ísť z domu a verte, že sa mu z internátu ani nechcelo vrátiť. Zažil totiž veci, ktoré doma nevidel, napríklad stôl, na ktorom sa dali písať úlohy, pravidelnú stravu a podobne. Až tam videl, o čom je svet, že sa dá žiť aj inak, až tam sa nakoniec samostatne rozhodol, že z učilišťa odíde študovať na konzervatórium. Bola to síce iná doba, ale vtedy sa do internátu dalo ísť, a teraz by to zrazu nešlo?

Zaujíma ma váš ľudský pohľad na jednu vec - niekto sedí v MHD. Nastúpi skupina Rómov a dotyčný si podvedome pritiahne tašku a overí, či ešte má peňaženku, prípadne si presadne, aby bol od Rómov čo najďalej. Uráža vás také správanie?

Neuráža, lebo ak sa Rómovia správajú ako obyčajní nespratníci, tak nie je o čom.

Hovoríme o nastúpení slušných Rómov, nie zlodejov, a o podvedomej reakcii majority.

Potom je to zlé, lebo je to o nedôvere. Nechcem sa nikoho dotknúť, ale za to môžu aj médiá - sledujem správy, a tak vidím, že o Rómoch ich je minimum pozitívnych. Dennodenne o nich počujete len zlé veci, takže sa správaniu majority nemožno čudovať. Nikto z kompetentných pritom nehľadá príčinu rómskeho problému, všetci len teoretizujú.

V čom je tá príčina?

Neviem, ale vidím, že sa tu dospelo do stavu, keď majorita nie je spokojná a de facto ani nechce pripustiť zmenu. Asi neostáva iné, len experimentovať. Hlavnú úlohy by mali zohrať malé samosprávy - starostovia obcí a poslanci. Kto iný pozná ľudí a ich problémy lepšie?

Čo konkrétne môžu spraviť?

Ak vidia, že v osade žije rodina, ktorá sa neuveriteľne snaží, decká chodia do školy, sú čisté, rodičia si hľadajú prácu, nie sú problémoví, tak treba pomôcť a rodinu presídliť do dediny. Bol by to pozitívny príklad. Dnes môže žiť v osade ktokoľvek slušný, môže sa snažiť, ale ak nemá prostriedky, nikdy sa odtiaľ nevyhrabe. Jednoducho tam žijú ľudia, ktorí sú pekní, múdri a zaslúžia si normálny život, ale aj takí, ktorým by bolo málo dať po prstoch.

4_foto_jan_miskovic.jpg

V našej vrcholovej politike je veľa čestných a múdrych ľudí

Verejnosť vás vnímala ako hudobnú autoritu. Prečo ste si vlastne šli kaziť meno do politiky angažovaním sa v prospech HZD?

No ale pardon, aké kazenie si mena? Kým sa riadia krajiny na celom svete? Ľuďmi, ktorým ide o dobro pre všetkých.

Politikom ide o dobro pre všetkých?

A nemá ísť? Tak na čo sú voľby?Čestných a múdrych ľudí si veľmi vážim, a je jedno, či sú alebo nie sú v politike. Takých je naozaj veľa.

Kde? V našej vrcholovej politike?

Áno.

V našom parlamente je veľa slušných ľudí?

Mám vlastné skúsenosti. Nech sa v parlamente bijú koľko chcú, odmietam hádzať všetkých do jedného vreca. Sú tam nielen múdri a slušní, ale aj ľudsky dobrí ľudia.

Ok, prečo ste chceli ísť do politiky?

Človek musí vyskúšať všetko a ja som mal myšlienky, ktorých realizácia by mala svoj význam. Nevyšlo to, ale keď si spomeniem na ľudí, s ktorými som sa stretával, a ktorých som si vážil a vážim, tak neľutujem.

Vážite si ľudí, ktorí sa angažovali v HZD, ktoré vzniklo ako trucpodnik Gašparoviča? Ľudí, ktorí boli predtým v HZDS a podieľali sa na hanebných veciach za mečiarizmu, na deštruovaní demokracie, prijímaní protiústavných zákonov, rozkrádaní majetku, amnestii za únos občana?

Nie som právnik, aby som sa mohol fundovane vyjadriť k týmto tvrdeniam. Na to je ústavné a riadne právo! Pána Gašparoviča som už v HZD nezažil, bol len čestným predsedom. A nebol som, ani nie som, členom politickej strany!

Čo človeka motivuje vstupovať do politiky s ľuďmi, podieľajúcich sa na šialenostiach koalície HZDS, SNS a ZRS?

Takto to nemôžem brať, dostal som ponuku, nikam som sa netlačil. Oslovil ma ich program, navyše som doň mohol vniesť svoje myšlienky. Šiel som do toho najmä vďaka Miroslavovi Maxonovi, ktorý je slušným a neuveriteľne múdrym pánom. Rozoberať, či to bola šialená koalícia alebo nie, mi neprináleží, to je skôr práca novinárov! Takmer isté však je, že do politiky by ma dnes nikto nenahovoril.

6.jpg

Sestra mi z postu splnomocnenkyne k žiadnym kšeftom nepomáhala

Viacerí vás obviňujú, že ste sa k niektorým kšeftom dostali aj vďaka svojej sestre Anine Botošovej.

K akým kšeftom?

Trebárs k CD, ktoré malo prezentovať Rómom euro.

Čo to malo spoločné s Aninou? Dostal som sa k práci, ktorá obnášala veľa roboty a nebol som v tom sám. Vymyslela to Národná banka Slovenska, nie splnomocnenkyňa, jednoducho ma ako garanta oslovila agentúra. Ja som potom oslovil interpretov a realizátorov hudby.

Tie kritické hlasy ste nepochybne zachytili.

Áno, ale nebral som ich vážne, lebo k tým šumom sa vyjadril aj pán z NBS, a tým to skončilo. So splnomocnenkyňou to nemalo vôbec nič spoločné. Ja som sa tam nenominoval. Na CD inak padla voľba preto, lebo ak by ste dali Rómom informácie na papieri, tak by ich asi spálili.

Bolo to dobre zaplatené?

Nie. Zaplatené to bolo rovnako, ako keby som robil iný album.

Koľko?

Boli to také isté peniaze, aké som dostával na master pri vydávaní iných vecí.

V akej výške? Išlo o sumu z peňazí daňových poplatníkov.

Stotisíc korún. V baliku bola komplet grafika, master, mixáž, postprodukcia, honoráre.

Aj vylisovanie CD?

To už nebola moja vec.

8.jpg

Kým som bol v Diabolských husliach, s nikým iným som nehrával

Je vám s odstupom času ľúto, že sa rozpadli Diabolské husle?

Nie. Absolútne nie.

Bolo to hudobné „dieťa" vášho otca, vy ste ho po ňom prevzali.

Nič netrvá večne. Nie sme Rolling Stones, že spolu budeme hrať 60 rokov, až kým nespadnem z kokosu, rozbijem sa a nebudem môcť hrať. Rolling Stones mám pritom rád. Katka Knechtová tiež zažívala najväčšiu slávu s Pehou, potom sa s ňou rozišla, spravila si inú kapelu a nič sa nedeje. My sme neboli Beatles ani ABBA!

Cimbalista Ernest Šarközi sa v rozhovore pre SME.sk vyjadril, že v kapele už dlhšie tušili, že chodíte hrávať s inou zostavou, teda že máte bočné kšefty na úkor Diabolských huslí.

So žiadnou kapelou som nič nemal.

S nikým iným ste teda nehrávali?

Nie, s nikým. Ani som na to nemal čas, lebo som mal chorých oboch rodičov. Neuveriteľne chorých. Až po rozchode s kapelou som začal hrať s kapelou Starmania s Duškom Giertlom, Barborkou Balúchovou, Salcom a ďalšími, za čo im nesmierne ďakujem. Vďaka ich pomoci som zabúdal na problémy, ktoré som mal počas choroby oboch rodičov. Otec sa inak s touto kapelou poslednýkrát ukázal na verejnosti.

Kapele ste vraj váš odchod oznámili na stretnutí, kde sa mali podpísať zmluvy s manažérmi.

Nie som úzkoprsý, ale povedzte mi, či je normálne, že ako šéf kapely sa stretnem s manažérmi až v deň podpisu exkluzívnej zmluvy.

Kto organizoval to stretnutie?

Bývalí kolegovia. S tými ľuďmi si už pomaly tykali.

Bývalí kolegovia tárajú

Boli ste primášom kapely, takže logika hovorí, že by ste o tých veciach mali vedieť skôr. Nebol však problém v tom, že kapelu ste zanedbávali a ostatní členovia vzali opraty do svojich rúk? Šarközi povedal, že na otázku, prečo nenahrávajú nové CD, ste odpovedali, že na to nemajú.

Čo tu tárajú? Veď v tom období vyšlo živé CD, ktoré som zaplatil z peňazí sponzora. Čo ten človek tára? Veď kedy vznikol posledný album? V ktorom roku? Pozrite si dátum výroby.

V roku 2007?

Áno. Alebo v roku 2006? Neviem, či je to také dôležité, nemám totiž ani jedno, aby som sa pozrel. Nemyslím si, že kapela musí vydávať platňu každá rok! Mali sme predsa live CD z koncertu vo Viedni, ktorý vybavovala moja sestra cez priateľa. Zrazu len prišiel pán, dal mi CD a povedal, že si ho máme odložiť. Nikto predtým nevedel, že sa to nahráva. Ja som to potom dal zmastrovať a vyrobiť.

Kapela zjavne myslela normálne CD, nie nahrávku z koncertu, o ktorej vopred nevedela.

Nerozumiem. Čo je normálne CD? Živé CD nie je normálne? Ale veď majú aj štúdiové! Viete, kedy ma naň zavolali? Keď si asi nevedeli rady s predohrou! Nahral som im ju a zopár vecí k tomu.

1_foto_l_csandal.jpg

Exkolegovia mi nevyplatili peniaze za pôvodný Mercedes

Poďme k tej nešťastnej polmiliónovej dotácii na Mercedes z rezervy premiéra Fica. V kapele ste vraj priznali len 300 tisíc a ostatné peniaze ste si údajne chceli...

Nič som si nenechal. V ten deň, keď som odišiel z kapely, som celú sumu vrátil.

Je však pravda, že kapele ste priznali menšiu sumu?

Mal som svoje dôvody na to, čo som im mohol povedať a čo nie. Začnem však od začiatku - predošlý Mercedes, ktorý sme používali, už bol predaný. Pýtam sa - dostal som z neho čo len korunu? Päť rokov som ho pritom splácal. Nedostal som nič, ani halier.

Kto si tie peniaze nechal?

Nezaujíma ma to.

Ešte raz - vravíte, že ste z predaja pôvodného vozidla nedostali ani halier, to znamená, že si niekto nechal vaše peniaze. Kto?

Ostatní členovia. Podiel som nedostal ani ja, ani Jozef Berky. Keď napríklad odchádzal z kapely Martin Sleziak, finančne sme sa s ním vyrovnali.

Čo je zlé na dotácii, ktorú sme dostali?

Prečo vôbec kapela s takými honorármi potrebovala dotáciu?

O čom to rozprávame? Ktorá kapela nemá žiadne dotácie?

Prosím? Ktorá kapela nemá štátne dotácie? Väčšina.

Iks ľudí ich dostáva, je to len dobre zastreté, schované.

Konkrétne?

Nebavme sa o tom, nebudem nikoho obviňovať. Čo je zlé na dotácii, ktorú sme dostali?

Neriešim, či je to zlé. Pýtam sa, či kapela s honorármi ako Diabolské husle vôbec potrebovala dotáciu.

Prečo by to kapela nemohla využiť?!

Lebo sú to peniaze daňových poplatníkov. Fico vám teda nedával zo svojho, ale z nášho. A ak už dával, mohol dať niekomu, kto to potrebuje, trebárs chorým deťom, deťom v detských domovoch a nie bohatým muzikantom.

Odkiaľ vy viete, kto je bohatý?

Poznám honoráre v tejto brandži. Asi sa zhodneme na tom, že členovia Diabolských huslí nežili v biede.

Žili absolútne obyčajne, normálne ako ostatní.

Celú dotáciu som v kapele nepriznal z osobných dôvodov

Samotný Šarközi povedal, že ten mikrobus ste si mohli kúpiť aj sami, ale neverí, že by niekto z muzikantov odmietol možnosť dotácie.

Ale čo tára! Poviem vám jednu vec - mal som svoje dôvody, prečo som v kapele nepovedal celú sumu dotácie. Raz som od priateľa sponzora dostal dotáciu 250 tisíc na zájazd do Indie.Neuskutočnil sa, tak som za tie peniaze vyrobil CD so všetkým, čo k tomu patrí. Peniaze, ktoré ostali, som chcel odložiť, ale ostatní v kapele na mňa tlačili, že ich treba rozdeliť medzi všetkých. Tak sa rozdelili a neostalo nám nič.

To bol dôvod utajenia skutočnej výšky dotácie pred kolegami?

Áno. Navyše ten mikrobus mal stáť pôvodne 1,3 milióna, stál však až 1,5 milióna. Keďže úver sme mali vo výške 836 tisíc, aj s dotáciou to bolo stále málo. Chlapcov som sa teda nepýtal, povedal som im, že sme dostali len 300 tisíc, na auto som však dal celých 500 tisíc, a k tomu som ešte dokladal z vlastného. Matematika nepustí. Mám aj doklad, že na akontáciu som dal pol milióna.

Nerozumiem, prečo ste v kapele nemohli povedať celú sumu.

Mal som na to osobné dôvody, ktoré som už spomenul. Keby som im povedal celú sumu, zvyšok by som musel rozdať a zase by nič neostalo. To by zle dopadlo. Jednoducho keď som zistil, že treba dať na auto 500 tisíc, tak som toľko dal, akurát som im o tom nepovedal, lebo by to hneď spochybňovali a ja som nemal v úmysle to počúvať. Peniaze šli na akontáciu a tým to končí. Navyše som celú sumu vrátil štátu, takže som si nič nemohol nechať. Akontácia pritom bola zaplatená. Čo z toho vyplýva? Že som ju nakoniec zaplatil ja sám. Je tak? Ten Mercedes splácam doteraz. Oni vedia len obviniť, ale matematika nepustí. Okrem toho si chlapci do toho auta naobjednávali aj veci, ktoré neboli zahrnuté vo faktúre - televízor, fólie a ďalšie veci.

3_foto_jan_miskovic.jpg

Odmietali kroje a nútili ma hrať v oblekoch, ktoré mi prekážali

Mohli ste si všetky tie veci vysvetliť medzi sebou.

Pardon, ale veď tam sa so mnou nikto nebavil. Boli tam viaceré ľudské nezrovnalosti, ktoré sa mi dávnejšie nepozdávali.

Napríklad?

Napríklad chceli, aby sme na folklórnom festivale na východnom Slovensku nehrali v krojoch ale v oblekoch. Veď to bolo choré. Obleky mi vyslovene prekážali, potil som sa v nich, veď na pódiu sa úplne odovzdávam, a oni vedeli, že sako mi pri hre prekáža, že sa necítim dobre, že je to stiesnené a nevhodné na vystúpenia. Po dvoch hraniach som tie obleky mohol pomaly vyhodiť. Robili mi to naschvál, pritom sa to k repertoáru ani nehodilo.

Nenávisť k hraniu v kroji som - okrem bývalých kolegov - ešte u žiadnych folklórnych kapiel nezažil a ani nezažijem. Navyše som chcel hrať najmä slovenský folklór, nie židovský, rumunský a neviem aký. Dodám aj to, že v roku 2006 hral môj otec v Terchovej jedno zo svojich posledných vystúpení. Po koncerte mu ani ruku nepodali, ani neprišli na pohostenie, ktoré nám pripravil kamarát až z Bratislavy.

Vy ste boli primášom, teda lídrom, a oni v kapele proti vašej vôli rozhodovali o tom, v čom budete vystupovať? Trochu nelogické.

Bohužiaľ som bol veľmi demokratický a prispôsoboval som sa.

Šarközi klame, žiadne vlastné peniaze na kroje nedával

Ako to bolo s tou druhou dotáciou, ktorá mala ísť na kroje? Šarközi tvrdil, že členovia kapely dali z vlastných peňazí po 8 tisíc, vy ste však vyzbierali ich faktúry a dostali na ne dotáciu.

To sú nezmysly. Nikto z nich nedal ani korunu. Ani korunu!

Šarközi teda klame?

Samozrejme, kľudne to môžem povedať. Kedy oni dali zo svojho? Žiadne peniaze na kroje nedali!

Len citujem člena vašej bývalej kapely.

A kto by mi, prosím vás, preplatil faktúru na meno Šarközi? Nič zo svojho neplatili, ani korunu. Ani korunu! Čo tárajú? A keď už - Šarközi vám v rozhovore povedal, že som s nimi odohral ešte posledný koncert v Trenčianskych Tepliciach. Na druhý deň mali ďalší koncert...

V Handlovej.

Presne tak. Bezo mňa. A to sa dá? Zo dňa na deň?

Citujem Šarköziho: „Jednoducho sme v noci zavolali dnešnému primášovi Štefanovi Banyákovi, aby si vzal naše cédečká a celú noc cvičil."

Áno? To bol taký génius, že sa dokázal pripraviť za jednu noc? Vy tomu veríte? A aby bolo jasno - dodnes som za tie Trenčianske Teplice nedostal honorár. Môj otec tiež povedal, že za noc sa taký repertoár, aký sme mali, nedá nacvičiť. Podľa neho to muselo byť vopred a starostlivo pripravované!

Tiež sa mojich bývalých kolegov spýtajte, kde je 300 cédečiek Diabolských huslí, ktoré ostali, a z ktorých mi nedali ani jediný kus. Z CD, ktoré sme vyrobili zo zdrojov môjho priateľa. Prečo z nich nemám ani jediné?

9.jpg

Doklady o dotácii som mal v aute, ukradli mi ho

To už sú veci medzi vami, do ktorých nikto nevidí. Šarközi tvrdí, že po poslednom vystúpení ste boli hysterický a odišli ste.

Pane, ja som bol hysterický? Veď oni si ani nechceli vziať kalkulačku alebo pero s papierom, aby som im to vysvetlil. Všetky doklady, faktúry a papiere som mal v aute. Nikto nemal záujem si ich pozrieť.

Viete ich ukázať?

Bohužiaľ, mal som ich v aute, ktoré mi ukradli.

Auto vám ukradli pred mesiacom. To ste ich celé roky nevyložili?

Boli tam celý čas. Viete, čo všetko som tam ja nosil? Rodičia mi zomreli v roku 2008 a mal som tam aj ich úmrtné listy, či doklady z katastra a podobne. Také veci z auta nevyberám, veď sú to moje súkromné záležitosti. Navyše doklady o kúpe mikrobusu som mal v aute aj preto, lebo v januári som si chcel dať upraviť mesačné splátky. Doklady o smrti rodičov a z katastra som tam zase nosil, lebo sme sa chystali odpredať byt po rodičoch!

Takže doklady, ktoré by vedeli doložiť vaše tvrdenia, už dnes neexistujú, lebo ste ich viac ako dva roky nosili v aute, ktoré vám nedávno ukradli.

Kópie určite mám, dôležité veci si zálohujem. Bez problémov. Viem vám ich doniesť a ukázať!

Kradli mi kšefty, zneužívali môj mail

Mne ich netreba. Možno by však pomohlo, keby ste si sadli s bývalými kolegami a všetko si vydebatovali. Ste inteligentní chlapi, skvelí muzikanti, takže...

O tom by som pochyboval.

O Šarköziho inteligencii?

Áno. Ja o jeho inteligencii a dobrých úmysloch po tom všetkom pochybujem. Nechcem ho ani vidieť, nechcem sa s tými ľuďmi stretnúť. Mojej rodine aj mne takmer zničili život. Nezabudnem na telefonát, keď mne a mojej rodine zaželal, aby nás všetkých žrala rakovina! Počula to aj moja manželka! Môjho otca a mamu tí ľudia doviedli do hrobu.

Prosím?

Dopomohli k tomu nezmyslami, ktoré tárali. A teraz poviem ešte jedno - títo páni ešte v roku 2008 vystupovali pod názvom Diabolské husle, zneužívali túto značku. Ako mi to vysvetlia? A to som sa nedostal k všetkým mailom, bohvie, čo všetko stihli vymazať!

Nerozumiem a nebudú rozumieť ani čitatelia. Skúste vysvetliť mail, ktorý držíte v rukách.

Mám tu mail z 3. decembra 2008, teda z obdobia rok po rozchode kapely. Bývalí kolegovia naďalej používali e-mailovú adresu manager@diabolskehusle.sk a bez škrupulí tak brali kšefty, ktoré im nepatrili. Jednoducho sa im ozvala pani z Uherského Hradišťa, ktorá vôbec nemusela tušiť, že Diabolské husle sa rozpadli, a že kolegovia majú novú kapelu s názvom Cigánski diabli. Oni ten kšeft pokojne prijali, hoci im nepatril.

Rozumiem správne, že vám kradli kšefty, hoci už fungovali pod novým názvom?

Áno, presne tak! Používali mailovú adresu, ktorá im už nepatrila a tvárili sa, že sú Diabolskými husľami, hoci nimi už dávno neboli.

Prečo ste si nezmenili login a heslo?

Ja som akurát pozastavil webovú stránku a to bolo celé. Myslel som, že to tým skončí, že to je potom nefunkčné. V počítačoch sa nevyznám a ani mi nenapadlo, že zrušením webu sa nezruší aj e-mailová adresa. Povedzte, prečo mi kradli kšefty, prečo sa tvárili, že sú Diabolskými husľami?

Nemohli sa cítiť prirodzenými pokračovateľmi tej značky? Z pôvodnej zostavy sa vymenili len dvaja ľudia.

Nemohli. Žiadne právo im to neumožňovalo, veď samotný Šarközi vyhlásil, že tú značku nepotrebujú, že nebudú hrať ani môj repertoár, ani skladby môjho otca. Na kšefty im však tá značka bola dobrá. Sú Cigánski diabli, alebo Diabolské husle? Alebo raz to a potom to, podľa toho, čo im práve vyhovuje?

10.jpg

Odmietali mi vrátiť auto, donútilo ich až podanie na prokuratúru

Je pravda, že ste im chceli predať značku Diabolské husle, ktorú ste si zaregistrovali?

V živote. Nikdy by som im ju nepredal. Pri rozchode sme sa navyše nikdy nestretávali bez toho, aby bol prítomný aj právny zástupca na ochranné známky. Musel som si tiež najať právnika, lebo mi nechceli vydať auto.

Ktoré?

Ten Mercedes. Musel som to dať na prokuratúru, môžem to zdokladovať. Až vtedy sa spamätali a poslali vyslanca Tibora Lévaia, ktorý to mal upokojiť. O tom, v akom stave auto prišlo, ani nehovorím.

V akom?

Papiere, smeti, bordel... ale to je jedno, vyupratovalo sa. Takže oni napádali moje správanie sa ohľadne dotácie, ale Mercedes si chceli ponechať. Takisto vám zatajili, že - na rozdiel odo mňa - boli s tým autom na výlete v Chorvátsku. Na dovolenke, ktorej hovorili sústredenie.

Vráťme sa k registrácii značky. Oni tvrdia, že na jej úspechu sa podieľali všetci. Prečo bola teda napísaná na vás?

Malo to svoje dôvody, oni to dobre vedia. Len sa ich spýtajte, na aký popud sa to udialo, aj to, čo bolo hlavnou príčinou. Viac o tom hovoriť nebudem.

Nevidím dôvod chodiť za nimi, môžete to povedať teraz.

Len sa ich spýtajte. Bola za tým obrovská neprístojnosť, ktorá už s niečím hraničila, stala sa v Košiciach. Šlo o súkromnú vec medzi vtedajšími členmi kapely. Nechcem však nikoho zaťahovať do vtedajšieho sporu, aby ste to vy alebo čitatelia zle nepochopili. Radšej to vynechajme.

Nerozumiem, ale posuňme sa. Vraj vám chýbala pokora - keď ste sa opili, údajne ste kričali, že môžete hrať aj s drevorubačmi a stále to bude dobré.

Som možno pokornejší ako oni. Pravdou je, že ak si chce niekto so mnou zahrať, nikomu neodmietnem. V živote som nebol horenos, to vám potvrdí každý, kto ma pozná. Prečo by som si nezahral s ľuďmi, ktorí majú folklór v srdiečku? Obaja kamaráti, na ktorých narážali, naozaj pracujú s drevom, mám ich rád a folklór milujú. V čom je problém? Ja si z drevorubačmi dokonca rád aj zaspievam, ak s nimi stačím hlasom.

O otca sa nezaujímali, len sa zviditeľňovali na chorom človeku

Vašich kolegov sa dotklo, že ste im neodporúčali prísť na pohreb vášho otca. Tvrdili, že si to želal, vy ste vraveli opak - že by ich tam nechcel.

Celá naša rodina sa rozhodla nie im neodporúčať, ale zakázať zúčastniť sa pohrebu! Otec zomrel v nedeľu 11. októbra. V nedeľu bol pán Šarközi páliť sviečky v televízii. Na druhý deň takisto. Na tretí som sa stretol s článkami v bulvárnych denníkoch, ale ešte stále som od neho nedostal úprimnú sústrasť. Ani od jeho ženy, ani od nikoho z kapely. Prepáčte, tak som sa aj s rodinou rozhodol, že si ich tam neželáme! Otec si ich tam tiež neželal! Pohreb je súkromná vec rodiny a to musí stačiť.

V maili (ktorý mal Berky Mrenica na rozhovore, pozn. autora) aj v rozhovore tvrdili opak - vraj o tom hovorili priamo s vaším otcom.

Pozrite si dátum - vraj s ním hovorili na Vianoce 2007. Viete, kedy zomrel môj otec?

V októbri 2008.

Fantastické. Vedeli, v akom stave zomieral a ako vyzeral? To, čo tvrdia, je riadna hovadina. V tom čase žila aj maminka aj otec, bohužiaľ už nežijú, takže ich tvrdeniu ani nemusím veriť! Nemôžu predsa operovať tým, čo otec povedal takmer rok pred smrťou. Vtedy bol tesne po operácii a myslel si, že sa z choroby už tretíkrát dostane! Problémy mu začali až vo februári. Neverím teda, že už v decembri by hovoril o pohrebe. Mama bola vtedy pred operáciou a tiež sa nepočítalo s tým, že sa už domov nevráti!

Boli vaši bývalí kolegovia otca pozrieť?

Vôbec sa o neho nezaujímali. Vôbec! Koľko bol otec v nemocnici, koľko s tou rakovinou lavíroval, a jediný, kto ho bol pozrieť, bol pán Farkaš, nikto iný. Nikto iný z celého súboru! Čo si chcú oni privilegovať? Pán Šarközi nemá zadok a nohy, že ho príde aspoň raz pozrieť? Vedeli, kde bol v nemocnici, aj kde býval. Stačilo mu zavolať a spýtať sa, či môžu prísť. Odkedy maminka zomrela, bol v Očovej. Ja som tam nebol každý deň, takže mohli prísť a spýtať sa, ako sa mu darí. Nemohli mu ako svojmu vzoru darovať dva lístky na vystúpenie? Keď ešte vládal? Alebo poslať CD, trebárs aj poštou? To, čo robili, bolo len zviditeľňovanie sa na cudzom a chorom človeku, chrapúnstvo, že otec im čosi tvrdil do telefónu. A keby aj, tak možno zo slušnosti, ale cítil to úplne inak. Ako sa môžu pasovať za spasiteľov pohrebu môjho otca? Vedeli a poznali vôbec jeho najobľúbenejšiu pesničku?

Mimochodom - na koncerte Zlatých huslí som sa s nimi stretol a hovoril som im, aby ho šli pozrieť, lebo je s ním naozaj zle. Aj tak za ním neboli! A ak si už niekoho akože vážia, ako tvrdia, tak aspoň jeho synovi napíšem vyjadrenie úprimnej sústrasti. A keď nie mne, tak aspoň mojej žene alebo sestre, veď ich dobre poznali. Napísali až 14. októbra, keď som im poslal mail, že si neželáme, aby prišli na pohreb. Pri každom rozhovore ma pritom berú do úst. Nech si robia svoje a ja svoje, koniec, nech mi dajú konečne pokoj.

2_foto_tony_stefunko.jpg

Bol som rád, že vôbec žijem

Opticky to dnes vyzerá tak, že Cigánski diabli frčia a vy akoby ste sa stratili. Ako to je?

Na istú dobu som sa naozaj stiahol kvôli ťažkej chorobe mojich rodičov, veď som už nevládal, mal som jediné auto v rodine, nikto iný u nás nešoféruje. Dva roky som teda stál, veď ani nie jednoduché sa vrátiť na tie pozície, na ktorých som bol. K tomu si pripočítajte, o koľko kšeftov ma obrali bývalí kolegovia tým, že používali mail, na ktorý nemali nárok. Robili to ešte vyše roka po rozpade!

Na vystúpenia som navyše nemal silu, psychicky som bol na tom zle, v rozpätí pár mesiacov som prišiel o oboch rodičov. Obaja neuveriteľne trpeli a po tom všetkom som mal prísť na pódium a usmievať sa? Po tom, čo všetko bývalí kolegovia naklamali v médiách? Bol som rád, že vôbec žijem. V mojom terajšom súbore navyše nik nie je taký génius, aby celý program nacvičil za večer, ako sa to stalo v Cigánskych diabloch. Dosť času teda zabrala príprava našich programov, navyše treba priznať, že v čase krízy nie je vôbec ľahké pracovať v kultúre a živiť sa ňou.

Už však pracujete, nie?

Áno a veľmi intenzívne. Mám de facto dve kapely - Diabolské husle a Veľké diabolské husle. V tej prvej je nás sedem, v druhej pribudli excelentní muzikanti ako Marcel Buntaj, Maťo Gašpar, Juraj Burian a Salco.

Salco?

Je to neuveriteľne šikovný a excelentný muzikant. S veľkou kapelou prezentujeme program Svetová cigánska pieseň so speváčkou Jankou Orlickou, s malou zase všetky otcove veci a to, čo každý očakáva od cimbalovky. Ako hosť s nami často vystupuje akordeonista Michal Červienka.

Harry Potter?

(smiech) Presne, aj my ho tak niekedy voláme. Mám ho neuveriteľne rád ako človeka, aj ako muzikanta. Chystáme tiež koncertné DVD s Luciou Bílou. Vystupujeme s ňou pomerne často, čo nás teší, lebo je to nádherná umelkyňa, ktorá nás nabíja pozitívnou energiou! Na jeseň s ňou zase pripravujeme CD s ľudovkami.

Rozhovor bol autorizovaný, Ján Berky Mrenica ml. upravil viaceré formulácie bez zmeny zmyslu pôvodných odpovedí.

Medzititulky: redakcia

Predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu - kliknite.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  2. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  2. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  3. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  4. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  5. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  6. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  7. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  8. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  9. Ukončil si 1.stupeň vysokoškolského štúdia a chceš pokračovať?
  10. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 10 802
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 8 236
  3. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 7 366
  4. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 7 197
  5. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 6 550
  6. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 6 339
  7. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 5 421
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 4 865
  9. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 2 819
  10. Sendvičová drevostavba v kostýme drevenice 2 764

Téma: Rozhovory z denníka SME


Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Minúta po minúte: Výbuch na koncerte v Manchestri neprežilo 22 ľudí

Polícia potvrdila, že vo vstupnej hale sa odpálil samovražedný atentátnik.

KOMENTÁRE

Teror siahol na deti

Útok na štadión plný mladých ľudí jasne naznačuje, že pre teroristov neexistujú hranice.

KULTÚRA

Dizajnérka zhodnotila naše značky: Kto nazve čipsy, že Slovakia?

Debbie Millmanová pracovala aj s Pepsi.

ŠPORT

Cígera odmietli aj Višňovský, Handzuš, Országh a Bača

To, že hráči z NHL neprišli na šampionát, berie ako podraz.

Neprehliadnite tiež

Ceny Anděl mali tento rok problémy. Nakoniec ich však získala Lenny

Na ceremoniáli bodovala dcéra Lenky Filipovej. Pozrite si zoznam ocenených.

Keď sa Slovák vyberie do sveta. Film OUT má za sebou historickú premiéru v Cannes

Režisér György Kristóf priniesol šarmantného hrdinu z východu.

Na premiéru v Cannes chcel prísť s opicou. Švédsky režisér si uťahuje zo sveta umenia

Ruben Östlund má na festivale komédiu s riaditeľom múzea v hlavnej úlohe.

Náš večerníček bodoval v zahraničí, no televízia ho odkladala. Teraz sa obáva volieb

Animovaný seriál Ivana Popoviča vznikal trinásť rokov. Konečne ho odvysielajú celý.