BRATISLAVA. Renesancia ešte poriadne nejestvovala. Je začiatok 14. storočia a florentská bankárska rodina Peruzziovcov si práve najala talentovaného maliara a architekta Giotta di Bondone, aby jej vyzdobil ich kaplnku v kostole Santa Croce.
Priateľ Dante Aligieriho sa vtedy rozhodol, že dôležité sú najmä farby a detaily. Preto nezvolil klasickú techniku fresky, ale menej používaný spôsob „a secco“. Nemaľoval tak na vlhkú omietku, naopak, počkal, kým vyschne. Za živšie farby však maliar zaplatil: výjavy sa stali náchylné na akékoľvek poškodenie. A ich pôvodná podoba časom úplne zmizla.
Michelangelov vzor
Asi o 140 rokov neskôr obdivoval Giottovu výzdobu slávny Michelangelo. Hovorí sa, že práve tá mala na neho rozhodujúci vplyv, keď sa podujal pracovať na vatikánskej Sixtínskej kaplnke. No to, čo videl Michelangelo, dnes už vidieť nemožno. Alebo nebolo možné až donedávna, tím talianskych reštaurátorov po štvormesačnej práci zistil, ako vyzerali maľby v okamihu, keď ich Giotto namaľoval. Pomohli mu k tomu ultrafialové lúče.
„Bolo to vskutku úžasné,“ komentovala pre agentúru Reuters výsledok Cecilia Frosininiová,
spolukoordinátorka projektu. „Vedeli sme, že sa dopracujeme k zaujímavým výsledkom, no nie až takým, ako keď sme nakoniec videli maľby, ktoré zruinovali predchádzajúce reštaurovania.“
Dvanásť metrov vysokú kaplnku totiž v 18. storočí pretreli bielou farbou, aby ju mohli nanovo vyzdobiť. V polovici nasledujúceho storočia sa prví reštaurátori pokúsili túto vrstvu odstrániť, zároveň však ešte viac poškodili Giottove maľby. Navyše, niektoré zničené časti domaľovali.
Reštaurátori v roku 1958 potom opravili poškodenia kolegov spred sto rokov a odstránili ich domaľby.
Virtuálna prechádzka
Problémom ultrafialových lúčov však je, že tiež poškodzujú pôvodné Giottovo dielo. Taliansko preto turistom neumožní takto vidieť kaplnku.
Tím z florentského laboratória Opificio delle Pietre Dure však chce vytvoriť virtuálnu mapu miestnosti a preniesť ju na internet. Ľudia by si tak mohli pozrieť, ako vyzerala asi v roku 1320, keď na nej slávny syn chudobného roľníka pracoval.
„Obávam sa však, že je nemožné, aby ľudia zažili to isté prekvapenie i ostatné pocity, ktoré sme zažívali my, keď sme tu v tme uvideli, ako sa pôvodne maľby vracajú k životu,“ dodala pre agentúru Frosininiová.
Napriek tomu by však zvedavci mohli uvidieť pôvodné výrazy tvárí či záhyby šiat, plastické scény i všetky efekty, ktoré maliar pri svojej práci využil.
Problémom sú teraz financie. Reštaurátori chcú osloviť sponzorov, ktorí by podporili drahý projekt zdigitalizovania celej kaplnky.
