Priaznivci knižky Lewisa Carrolla nepotrebujú doslovný film Tima Burtona.
V roku 1862 ctihodní reverendi Robinson Duckworth a Charles Lutwidge Dodgson podnikli výlet loďkou po Temži v sprievode sestier Lidellových – trinásťročnej Loriny Charlotte, osemročnej Edith Mary a desaťročnej Alice Pleasance.
Dievčatá boli dcéry vicekancelára Oxfordskej univerzity, kde obaja ctení páni pôsobili – Dodgson ako matematik, logik a dekan anglikánskej cirkvi. Bol však i zručným fotografom a jeho obrázky poloobnažených dievčat, najmä Alice, by dnes vyvolali tieň podozrenia o autorovej sexuálnej orientácii.
Pre nás je podstatné, že tri roky po pamätnom výlete vydal Dodgson knižku, do ktorej pretavil mnohé z toho, čo na lodi dievčatám rozprával: Alica v krajine zázrakov. Autor sa podpísal ako Lewis Carroll.
Švankmajerovo kúzlo
Malá Alica sa dostala do čudesnej krajiny, zaplnenej bizarnými postavičkami a prežila zvláštne dobrodružstvá. Neuchopiteľné dielo, dodnes nazývané „prototyp literatúry nonsens“, provokuje už druhé storočie. Jedni tvrdia, že je výplodom vidín v hašišovom opojení, iní hľadajú stopy práce geniálneho matematika, ktorý zaklial čísla do symbolov, iní nachádzajú prapôvod v dobových a miestnych oxfordských reáliách.
Tak či onak, Alica je dielo výsostne intímne, ku ktorému si musí nájsť každý cestu sám – a je úplne jedno, či sa len nechá opájať autorovou predstavivosťou, alebo bude jej výtvory aplikovať na svoj svet.
Práve pre svoju provokatívnosť, snovosť, nejasnosť a neuchopiteľnosť patrí Alica medzi časté filmované námety. Prevládajú doslovné, otrocké a povrchné prerozprávania. Sú však i citlivé autorské aplikácie, medzi nimi bezkonkurenčne vyniká Něco z Alenky Jana Švankmajera z roku 1988. Švankmajer pochopil, že kúzlo a jedinečnosť vznikajú v mysli divákov, preto predložil našej imaginácii riadnu porciu námetov, ale nechal jej i dostatok slobody.
Recenzia / film
Alice in Wonderland
USA, 2010, 108 minút
Námet:Lewis Carroll. Scenár: Linda Woolverton. Réžia: Tim Burton. Kamera: Dariusz Wolski. Hudba: Danny Elfman.
Hrajú:Mia Wasikowska, Johnny Depp, Geraldine James, Michael Sheen, Helena Bonham Carter, Anne Hathaway, Crispin Glover, Christopher Lee, Alan Rickman
Premiéra v SR: 11. marca
Povedať všetkoTim Burton sa vo svojom novom diele vydal opačnou cestou. Vypovedáva a zobrazuje všetko – a vo všetkých dimenziách. Má, našťastie, dosť vkusu, nuž neznásilňuje pôvodný Carrollov príbeh, ale (tak trochu na spôsob Spielbergovho Hooka) necháva vrátiť sa do sveta detstva dospelú hrdinku. Celý film tak môže byť psychoanalytickou freskou podvedomia hrdinky, týranej potrebou rázneho osudového rozhodnutia.
V Krajine zázrakov však nenecháva na nás nič, zobrazuje, vypovedá a dopovedá všetko. Neslúži Carrollovi. Vybral si Carrolla, aby sa mohol exhibovať so svojou povestnou obrazotvornosťou. Je to film pre fanúšikov Burtona, nie Carrolla. Burtonove variácie na Carrollovu tému. Priaznivci literárnej Allice nepotrebujú ani doslovnosť, ani barličky v podobe tradične postaveného, neveľmi originálneho dobrodružného príbehu v štýle fantasy!
Burtonove obrázky majú nesporné kvality, horšie je to s oživením mnohoznačného Carrollovho sveta, s jeho sugestívnosťou. Najlepšie dopadol Deppov Klobučník, hoci rozčuľuje smiechom, ktorý ukradol Formanovmu Amadeovi. Helena Bonham Carter ako Červená kráľovná a Anne Hathaway ako Biela kráľovná sú tak štylizované, že ich výzor je zaujímavejší ako ony samy.
Aj ďalšie postavičky, hocako vizuálne dokonalé, zostávajú prázdne a studené, neschopné vyvolať hlbší záujem či emócie. To, čo si Carroll môže dovoliť vďaka priznanému nonsensu, sa v Burtonovom pokuse o zjavnú kauzalitu a logiku stáva umelým a rušivým. A možno by pomohlo, keby režisér konečne vymenil skladateľa Dannyho Elfmana za niekoho iného.
Carrollov opak
Alica v krajine zázrakov je Burtonov film, no (možno práve preto) divák sa s ním, jeho svetom a hrdinami len sotva stotožní. Necelé dve hodinky strávené v kine sa stávajú návštevou zaujímavého, atraktívneho panoptika, určeného pre potechu očí a oddych mysle.
Čo je vlastne pravý opak Alice Lewisa Carrolla.