Na Pohode nehráme, lebo Mišo Kaščák má s nami osobný problém - zahriakol som ho, keď pri pive urážal východniarov a nazval ich debilmi, tvrdí v otvorenom rozhovore pre SME spevák I.M.T. Smile.
Kdesi ste povedali, že v detstve ste počúvali najmä slovenskú hudbu. Zahraničná vás nelákala?
V tom čase jej veľa na Slovensku nebolo, aspoň tak som to vnímal ako malý chlapec. Otec síce doma počúval aj zahraničné nahrávky, trebárs od Raya Charlesa, Rolling Stones, Beatles a podobne, ale nerozumel som textom, takže ma to nechytilo. Dieťa vníma svet dosť obmedzene, ten hudobný nevynímajúc, hoci dnešným mladým sa to vysvetľuje dosť ťažko, lebo nezažili socializmus s komplikovaným prísunom informácií. Žili sme uzavretí v kruhu a veci zvonku sem prenikali len ťažko.
Čím vás chytila práve Tublatanka?
Dieťa to asi môže hodnotiť len ťažko, ale cítil som z nej revoltu. Zostava, v akej vtedy hrala, teda Maťo Ďurinda, Paľo Horváth a Ďuro Černý, bola zázračná, dobre to vyzeralo aj znelo. Keď hrali v Prešove, vždy sme sa vďaka otcovi dostali do zákulisia, a tak som mohol zblízka pozerať, ako vychádzajú na pódium a podobne. Pre môj ďalší život bolo veľkým plusom vidieť, čo sa deje tam, kde nikto nevidí - ako vchádza Ďurinda do šatne s troma babami, ako tam Sarvaš (Martin, vtedajší textár a manažér Tublatanky, pozn. autora) niečo rozhadzuje... Na mňa to zapôsobilo. Na Tublatanke som fičal naozaj dlho, hoci dnes to môže znieť smiešne. Až neskôr som začal vnímať kapely ako Zóna A, Slobodná Európa a ďalšie.
Či som už bol na pódiu „zhúlený"? K tomu by som sa nevyjadroval
Ako hodnotíte Tublatanku dnes? Mnohí jej vyčítajú, že v zostavách, ktoré prišli po prvotnom triu, je to oveľa horšie.
Z pôvodnej zostavy je tam už len Ďurinda, a aj ja som mal obdobie, keď som už Tublatanke akoby neveril. Minulý rok som ich však videl na pódiách a musím uznať, že to, čo odvádzajú, je super. Sú plní energie, ich staré pesničky stále fungujú a sám som sa pristihol, ako na ich koncerte zdvíham ruky a skandujem. Možno už nemajú také silné albumy a hity ako v minulosti, ale stále majú čo ponúknuť.
Váš brat Miro hral v kapele ešte v čase, keď ste vy na to boli príliš mladý. Závideli ste mu?
Riešil som to inak - povedal som si, že keď bude Miro slávny, budem robiť jeho skupine pomocníka, trebárs technika, a neskôr nejako prerazím. V tom čase som príliš nespieval, mal som možno jedenásť rokov. Chodil som však na ich skúšky v Košiciach, kde hrali spolu ako konzervatoristi, a pozeral na nich ako na zjavenie.
Čo je na koncertných pódiách také lákavé? To, že ľudia skáču ako muzikant píska?
Ľuďom, ktorí nerobia muziku, sa to asi nedá vysvetliť, aspoň ja osobne to nedokážem. Keď som sa o to snažil, vždy to vyznievalo ako póza. Ťažko niekto pochopí, že to je pre mňa zmysel života, niečo, o čom viem, že to viem. Pódium je pre mňa miestom, kde mám pokoj. Ktosi mi raz argumentoval - to je nezmysel, skáčeš tam ako divý, o akom pokoji to rozprávaš? Nerozumel tomu, lebo to nemohol precítiť. Na pódiu sa na nič nehrám, každý ma tam vidí presne takého, aký som.
Práve na koncertnom pódiu však často pôsobíte ako v tranze, akoby ste nevnímali, kde ste. Možno tam niekde vznikli hlasy, že hrávate sfetovaný.
Hm, presne tak. Nechcem však povedať, že na pódiu som naozaj mimo, že nikoho nevnímam, lebo to nie je pravda. Len ťažko by som zvládol obrovský koncert v stave, aký mi niektorí pripisujú. Ak si niekto myslí, že sfetovaný človek dokáže dve hodiny fungovať na pódiu, nech si to vyskúša. To, že tak pôsobím, neovplyvním, ani nemám pocit, že by som to mal niekomu vysvetľovať. Mám niekomu vravieť, že prepáčte, to sa len tak hýbem, naozaj nie som „zhúlený"? Nemám potrebu niekoho presviedčať, že pódium je miesto, kde sa cítim úplne slobodný. Je to predsa rokenrol, patrí to k tomu.
Aby to teda bolo jasné - boli ste niekedy na pódiu sfetovaný?
Určite nie.
A „zhúlený"?
K tomu by som sa nevyjadroval. (smiech)
Katku Knechtovú som z kapely nevyhodil
Prvý album I.M.T. Smile je spojený aj s Katkou Knechtovou. Vokál z vašich hlasov si mnohí pochvaľovali, Katka však z kapely odišla. Narazili na seba príliš silné individuality?
Na vtedajšie časy sa nemožno pozerať z dnešného pohľadu. Katka s nami začínala, keď mala 14 rokov. Obaja sme boli príliš mladí, obaja sme mali svoje muchy. Ona vtedy možno ani nevedela, či naozaj chce byť speváčka. Určite sa nestalo to, čo si niektorí myslia - že som ju vyhodil z kapely. Jednoducho sme sa stretli a povedali si, že jej odchod bude najlepším riešením pre oboch. Nerozišli sme sa v zlom, ale keby sme ostali pri sebe, len by sme komplikovali situáciu nám aj ľuďom okolo.
Boli časy, keď ste mali problém vydržať v jednej miestnosti. Nebolo to spôsobené najmä tým, že do toho „kafrala" láska? Raz ste boli zaľúbený vy do nej, potom ona do vás a naopak. Smerujem k tomu, či prvú zostavu kapely nerozbili hormóny.
Nevravím, že sme do seba neboli pobláznení, ale o láske sa hovoriť nedá. A ak v tom zohrali úlohu hormóny, nemám pocit, že by boli moje. (smiech) Aby bolo jasné - Katku si vážim, napríklad je skvelá v tom, že ako jedna z mála nepodľahla šoubiznisu. Stále si žije svoj obyčajný prešovský život, na nič sa nehrá. Možno má nejaké úlety, ale tie sú príjemným oživením.
Ako sa dostala do kapely?
Ona to síce interpretuje inak, ale ja si to pamätám takto: Vzal som ju na ulici do auta a spýtal sa, či vie spievať. Odpovedala, že áno, lebo spievala v Prešovčatách. Tak som jej navrhol, aby niečo skúsila. Skúsila to potichu, povedal som jej, aby začala kričať. Vtedy spustila ľudovku a presne tým hlasom, ktorý už dnes poznáte. Kata jednoducho vie spievať, má skvelý a silný hlas. Normálne som vtedy nechápal, pýtal som sa, čo je to za zjavenie, nikdy predtým som babu nepočul takto spievať. Strašne sa mi to páčilo, rovnako aj spojenie našich hlasov. Iná vec je, že potom vznikali problémy aj na pódiu, takže to nemohlo fungovať.
Napríklad?
Mala také svoje stavy - často sa na pódiu otočila chrbtom, nechcela rozprávať do mikrofónu, v tom čase mala aj problémy s intonáciou... Jednoducho sme boli mladí, nevyzretí, neskúsení a robili sme chyby. Dnes sa tomu venuje profesionálne, vtedy spievanie vnímala skôr ako srandu. Nakoniec však rozbehla krásnu kariéru, aj nám sa zadarilo celkom pekne, takže prešovskú hudobnú scénu to všetko len oživilo.
V tom čase však zaznievali aj hlasy, že ste neboli ochotný akceptovať pri sebe ďalšiu spevácku osobnosť, lebo ste chceli byť jasným lídrom.
Počul som skôr iné hlasy - že bez Katky to budeme mať ťažké, že skončíme, lebo všetko bolo len na nej. Priznám sa, že bolo pre mňa veľkým zadosťučinením, keď sa potom z našich skladieb Ľudia nie sú zlí a Veselá pesnička stali hity, keď na nás zrazu chodilo štyritisíc ľudí. Mal som z toho dobrý pocit. Verte však, že s Katkou som v I.M.T. Smile nikdy nesúperil. Určite nie, to musí uznať aj ona.
Ako hodnotíte muziku, ktorú robila s Pehou?
Prvé albumy boli fantastické, úplne nažhavené. Posledná fáza ma trochu sklamala, ale už má novú kapelu, takže snáď to pôjde. Mne sa to jej experimentovanie páči. Asi pred pol rokom som bol na jej koncerte v Bratislave, a hoci bola chorá, na pódiu pôsobila fantasticky. Zo skupiny, ktorú tvorili mrzutí muzikanti, bola najlepšia.
Vyznievam ako arogantný nervák, lebo sa bijem za pravdu
Brat Miro v knihe rozhovorov, ktorú spravil Dalibor Hladík, o vás povedal, že za minútu dokážete bez problémov znervózniť 16 ľudí. Nejeden človek o vás tvrdí, že ste nervák, sám som zažil vaše vystúpenia, kde ste tvrdo nakričali na niekoho pod pódiom. Viete vysvetliť, prečo ste taký?
No, všeličo sa stávalo. Priznám sa, že niekedy neviem, prečo sa tak správam. Občas jednoducho vybuchnem, občas to vyslovene preženiem. Nemyslím si však, že to robím úplne bezdôvodne. Jednoducho sú chvíle, keď sa moja diplomacia stratí a vznikne problém. Vďaka tomu má na mňa mnoho ľudí svoj názor. Akoby som si svojím správaním vyrábal nepriateľov.
Vravíte, že ste to nedeje bezdôvodne?
Určite, vždy šlo o niečo dôležité. Poviem príklad s Petrom Ňunézom, ktorý už dnes máme vydebatovaný. Pri istom televíznom prenose sme totiž mali potýčku. Keď sme sa o tom asi po roku rozprávali, vravel mi, že som na neho vyskočil pred celým štábom, zaútočil na jeho autoritu. Vysvetlil som mu, nech si spomenie, ako sa choval k štábu on, že použil neslušné slová na ženy, na čo som len prudko reagoval. Zrazu však o nás písali, že som mu skoro dal facku, že sme sa pomaly bili a neviem čo, hoci to tak nebolo. Prítomní navyše videli, že pravdu som mal ja.
K čomu smerujete?
Že práve po takýchto situáciách vyznievam ako násilník a arogantný nervák, hoci som sa len bil za pravdu. Priznávam, že som impulzívny, ale nenechám si skákať po hlave ako mnohí iní muzikanti. Koľkokrát sú ticho, nič nepovedia, hoci potichu nadávajú. Ak sa napríklad chystá prenos a štyri hodiny sa mešká, prekáža mi to, tobôž, ak nikto nepríde a nepovie, že sory, posunulo sa nám to, môžete sa ísť zatiaľ naobedovať, aby ste tu zbytočne nečakali a podobne. Rozumiete - niekam cestujeme päť hodín z Košíc, lebo máme termín na konkrétnu hodinu a potom nás niekto nechá čakať štyri hodiny miesto toho, aby povedal, že sa zatiaľ môžeme ísť ubytovať. Všetci mlčia, a keď sa Tásler ozve, už je nervák. Toto sú veci, ktoré bežní ľudia nevidia, tí si všimnú len to, že kričím a nadávam. Všade okolo nás je neprofesionalita a ja sa proti nej snažím bojovať.
To by museli byť neprofesionálni aj mnohí z tých, čo už s vami hrali. Nejeden sa vyjadril, že s vami je ťažké vychádzať.
Mne nikto nič také do očí nepovedal, tak neviem.
Niekto určite áno, napríklad váš brat.
No, to hej, s ním máme naozaj odlišné názory na mnohé veci. Často má pocit, že niečo preženiem, že by som sa mohol správať pokojnejšie... Ja mu zase hovorím, že to občas nejde. Nie som typ, ktorý stíchne a zvesí hlavu, aby bol s každým zadobre. Ani nevidím dôvod, prečo by som taký mal byť. Mám mlčať, ak mi niečo prekáža, hoci trebárs Desmodu alebo No Name je to ukradnuté? Im to nevadí, mne áno, prosto mám svoju cestu. Nebudem sa prispôsobovať, keď to nepotrebujem. Miro mi neraz povedal, že to bitie sa za pravdu aj tak nemá význam, a ja uznávam, že sa nemýli. Je mi totiž jasné, že pravdy sa nedovolám. Mám však svoju pravdu a to mi stačí.
Pravda je len jedna, nie vaša alebo niekoho iného.
Jasné, ale myslím to tak, že vždy viem, prečo som reagoval impulzívne. Neprofesionalita ma rozčuľuje, občas je až taká, že vyráža dych. Poviem iný príklad - minulý rok som vybuchol na festivaloch. Nežiadal som pritom nič iné, len nejaký stan alebo priestor, aby sme sa mali kde prezliecť. Po koncerte som totiž celý mokrý a nechcem sa prezliekať v aute alebo pred ľuďmi, ktorí si ma pri tom fotia.
To je taký problém, aby kapela dostala obyčajnú vodu a priestor na prezlečenie? To je dôvod, pre ktorý dnes mnohí hovoria, že Tásler sa už nevie zmestiť do kože, že chce vlastný stan? Preboha, veď tak to nie je. Smutné je, že ostatným je to jedno. Mňa to zaráža. Niečo hovorím a myslím si, že to bude v prospech všetkých, a tí ostatní sú ticho, je im to jedno. Akoby sa báli, že ich zrušia, nezavolajú na ďalšiu akciu alebo neviem čo iné. Ja som rád, že na mňa také tlaky nepôsobia. Ak len pre toto vyznievam ako nervák, budiž, ostanem ním.
Na Pohode by nás nevypískali. Viem, že nie
Vy tie festivaly celkovo nemáte moc v láske.
Má to však svoje dôvody - o kapely ako také na nich nie je adekvátne postarané, veď vôbec nejde len o nás. Zaujímavé je, že sa to deje iba na Slovensku, v Česku to neexistuje. Podotýkam, že tam nás pomaly nikto nepozná. Hráme niekde o štvrtej poobede, sme tam jedna z tisíc kapiel, úplne nepodstatná, a dostaneme svoju šatňu, maringotku, kde dostaneme nielen vodu, ale aj šunku, pivo a víno. Nehovorím, že si na to potrpíme, ale ako je možné, že tam tie maličkosti fungujú a u nás nie? Sme nároční, ak žiadame miesto na prezlečenie? Veď to je úplná banalita. U nás sa bežné požiadavky považujú za neprimerané. Nerozumiem tomu. Niekam cestujete pol dňa, chcete si chvíľu oddýchnuť, sadnúť si, napiť sa vody, a oni vám to neumožnia?
Na Pohode by ste mali možno lepší servis, tam vás však nechcú.
Vy si myslíte, že na Pohode majú kapely lepší servis?
Netuším, to bolo len premostenie k ďalšej téme.
Pochybujem, že by to tam bolo lepšie. Iná vec je, že Pohoda je fantastický festival, dramaturgicky zvládnutý, ľudia ho milujú, ale...
Odcitujem Miša Kaščáka: Priznám sa, že nerozumiem skupinám ako Desmod či I.M.T. Smile. Hraním pre Smer ukazujú, že sú im ľahostajné všetky tie škandály, démonizovanie menšín, vytváranie rôznych nepriateľov a podobne.
Mišo sa o nás vyjadril negatívne viackrát, ale už nehovorí o tom, že pred nejakými dvanástimi rokmi sme mali osobný problém, keď medzi nami došlo k potýčke. Celé tie jeho výhrady voči nám sa začali už vtedy.
Pohádali ste sa?
Boli sme niekde v Charliese, pričom Mišo tam mal hlúpe poznámky typu východniar debil a podobne. Šlo o obyčajné a hlúpe pivné reči. Prišiel som k nemu ako klasický východniar a vravím mu: Ta to co ši povedal? Len ticho šepkal, že nič nepovedal, taký on je hrdina. Bol som vtedy aj vulgárny, lebo taký prosto som, a ak sa východniar niekedy pripije, možno povie svoj názor aj spôsobom, ktorý nie je príjemný. Vtedy sa však začal jeho osobný problém s nami. Som presvedčený, že si nikdy nevypočul ani jedno CD od I.M.T. Smile, že na nás nikdy nebol. Zaraďuje nás do nejakej kategórie, ale ani nepočul, akú hudbu robíme.
A inak, na Pohode som už pred rokmi hral - s Free Faces. Kaščákovi to vtedy dosť prekážalo, aj to riešil, a keď som schádzal dole po schodíkoch, zazeral. Ľudia pod pódiom sa pritom tešili. Som si istý, že keby sme na Pohode hrali s I.M.T. Smile, nikto by nič neriešil a ľudia by sa normálne zabávali. Mišo si asi myslí, že by nás vypískali, ale to by sa nestalo. Viem, že nie. Možno som naivný, ale diváci na Pohode nie sú takí radikálni, ako by si to niekto želal.
Možno.
Aby bolo jasné - ja dramaturgiu toho festivalu chápem a stotožňujem sa s ňou. Dáva totiž priestor kapelám, ktoré ho často inde nemajú. Mišo si akurát občas šliape po jazyku - keď sme mali s Richardom Müllerom najlepšiu šou, odmietol nás tam, lebo sme komerční, ale keď Richard ledva stál na nohách, tak ho tam zavolal, hoci spieval tie isté skladby. Postavil tam Riša v jeho najhoršom období, na čo môžem pokojne pozerať ako na Mišovu vypočítavosť.
To isté Jana Kirschner - Mišo hovoril, že Tásler s Kirschnerkou v žiadnom prípade, lebo je to komercia, zrazu mu je však Jana dobrá. Jednoducho tvrdí, že má isté pravidlá a mení si ich podľa toho, ako mu to vyhovuje. Odporučil by som mu, aby bol opatrnejší vo vyjadreniach. Mne osobne je totiž jedno, či hrám na Pohode, osobne nemám príliš rád festivaly, netrhám sa o ne. Počul som však, že už mal problém aj s Parou. Stačilo, aby sa jej trochu začalo dariť a už ju považoval za komerčnú. A v čom sme my inak komerčnejší ako Hex? Veď to je smiešne. Vo vašom rozhovore si o nás obtieral hubu aj ich spevák Ďuďo - vraj nie sme progres. No oni už len ním sú, tie ich lalala, tralalala.
Na Pohode hrávajú domáce kapely, ktoré sa vzájomne kamarátia, žúrujú spolu, chodia na chaty, vzájomne sa pozývajú na svoje festivaly... Žiadny problém, veď je to ok, majú na to právo, len nech potom Mišo nehovorí, že I.M.T. Smile je komerčným alebo dramaturgickým problémom, lebo je to nezmysel. On dobre vie, že príčinou je osobný problém, ktorý má s mojou osobou.
Na stránkach SME sa na nás útočilo ako na zlo
Do toho nikto z nás nevidí. Poďme k hraniu pre Smer a k politike.
Mišo ide niečo rozprávať? Človek, ktorý berie štátne peniaze z Ministerstva kultúry a dotácie z mesta Trenčín, teda od ľudí, ktorí sú politicky priamo angažovaní? On ide hodnotiť moje účinkovanie pre Smer alebo to, či som objímal Ivetu? (Radičovú, pozn. autora) To, čo robím, je moja osobná vec.
Čítam vaše rozhovory, napríklad s Ernestom Šarközim ste sa tiež bavili o politike. Pekne povedal, že neprekáža - budem parafrázovať - ak berú noviny peniaze za politickú reklamu, ak im pekár pečie chlieb, Banášová moderuje, zvukár ozvučuje a podobne. Prekáža len to, že tam hrá I.M.T. Smile. A nevadí to niekomu inému, len SME a Petrovi Bálikovi, ktorý je „nezávislý" muzikant, majúci potrebu niečo nám dokázať.
Napísal svoj legitímny názor.
Vy ste tiež Ernestovi v rozhovore povedali, že by ste skôr chápali, ak by Cigánski diabli hrali pre nejakú stranu z presvedčenia a nie tomu, kto viac zaplatí. Vy si myslíte, že umelec by mal vystupovať iba pre stranu, s ktorou sa stotožní? Fakt si myslíte, že takto to vo svete funguje?
Je to rôzne, ale existuje množstvo umelcov, ktorí hrajú pre niekoho z presvedčenia, príklady sú u nás, v Česku, ale aj trebárs v USA. Vám nenapadlo, že bude pôsobiť čudne, ak v marci objímate Ivetu Radičovú a o tri mesiace hráte pre Fica?
Zaráža ma, že práve takéto niečo sa vníma ako niečo negatívne. Bál som sa napríklad, že ľudí, ktorí nás pochopia, bude málo, ale mám pocit, že ich je veľa. Za to hranie nás odsudzuje strašne málo ľudí, to sú len také hlasy. I.M.T. Smile bolo v tejto súvislosti vyslovene spolitizované. Žiaľbohu. Na stránkach Sme sa na nás útočilo, akoby sme boli nejaké zlo, akoby sme sa neviem čoho dopustili. Nemám pocit, že som sa previnil.
To nie je otázka viny ani odsudzovania, hranie pre politikov je legitímne, akurát sa potom nemožno čudovať, ak má na to niekto negatívny názor.
Ja nie som politik, nijako sa politicky nevyjadrujem.
Práveže to robíte tým, že hráte pre politické strany. Tie vás tam volajú ako lákadlo pre voličov. Robíte to len pre peniaze?
Pomenovali ste to - dôležitú úlohu v tom hrajú peniaze, veď sa hraním živíme. Nebudem vám hovoriť o problémoch, ktoré kapela občas má, o mesiacoch, keď nemá ani jeden kšeft, ani jedno hranie. Ak sú to dva mesiace, vzniká problém. Predstavte si, že robíte svoju prácu, teda rozhovory, a že dva mesiace nedostanete žiadne peniaze. Nezačnete zvažovať aj iné možnosti? Máme snáď svoju prácu robiť len ako hobby? Kaščákovci a všelijaké tie kapely typu Ženy kvetu, teda Živé kvety (smiech) sa muzikou neživia, robia ju len ako hobby. Bálik má svoj džob, svoju výplatu, hoci už nie v Sme, ale neviem kde...
V časopise .týždeň.
Tak. Robia si svoje nezávislé pesničky, neriešia, že sa musia živiť hudbou. Ja však na rozdiel od nich zamestnávam ľudí, zodpovedám za nich, hranie v našej kapele ich živí, veď kapela je ako taká malá firmička.
Pre SNS by sme nehrali, nie sme úplne predajné kurvy
Neverím, že na hraní pre politikov stojí vaše živobytie. Keby ste nehrali pre Radičovú a Smer, nezruinovalo by vás to.
To nie, ale musím povedať aj to, že na oboch stranách som zažil veľmi korektné oslovenie a veľmi korektné vzťahy. Tak s Ivetou, ako aj s ľuďmi zo Smeru. Z oboch strán som mal dobrý pocit, vôbec som to neriešil politicky. A nikdy som neľutoval, že som pre nich hral. Nemám prečo.
Keď ste už spomínali Šarköziho, ten povedal, že by zahral každej strane, ktorá zaplatí. Platí to aj pre I.M.T. Smile?
Nezamýšľal som sa nad tým, či úplne každému.
Tak skúsme príklad - čo ak by za vami prišla SNS?
Povedzme to diplomaticky - pri niektorých stranách by som svoje hranie zvažoval. Nie sme úplne predajné kurvy. V prípade SDKÚ a Smeru som však nemal problém.
Kedysi ste však mali iný názor. Citujem vaše slová z viacerých miest už spomínanej knihy s Daliborom Hladíkom, ktorá vyšla v roku 2000: Ľutoval som, a doteraz ľutujem, že sme boli na mítingu..., slávnostný výkop mal Mečiar... A tam sme vystúpili, lebo sme boli hlúpi a ani sme nevedeli, kam ideme vystupovať... Úplne sme sa s bratom pomýlili a vtedy som sa hanbil... Povedal som si, že už nechcem hrať na žiadnych politických akciách... Koniec, s politickými stranami už nechcem nič mať... Vedel som, že sme sa len pred niekým strápňovali... Ľutoval som, že sme na tých akciách vystupovali... Zlá, hlúpa chyba, ktorú sme urobili. Na také akcie už nikdy, nikdy viac... Nie, aj keď nám dajú hocijaké peniaze.
Viem. Vtedy som bol úplne naivný idealista, myslel som si, že existujú len dobrí a zlí, dodnes je o tom presvedčených aj mnoho inteligentných ľudí v tejto krajine. Ja som už tomu prestal veriť. Pozrite sa - vždy som sa považoval za pravičiara. To, že som o tom začal pochybovať, však bolo ovplyvnené práve konaním a správaním sa pravice. Zrazu som sa totiž dozvedel veci, ktoré som snáď ani nemal vedieť.
Konkrétne?
Nebudem to konkretizovať, brat mi neodporúčal, aby som o tom hovoril. Pravičiari ma jednoducho v mnohom sklamali.
Logickým vyústením zo sklamania by bolo skôr to, že budete z politikov ešte viac znechutený, a nie že zmeníte názor a začnete pre nich hrať. To, za čo ste sa kedysi hanbili, čo ste považovali za strápňovanie sa, dnes beriete ako normálnu vec. Pre objektivitu však treba priznať, že Hladíkovi ste do knihy povedali aj to, že neviete, ako by ste sa tvárili, keby ste dostali iks miliónov.
Situácia v tejto krajine už nie je taká radikálna ako predtým. Dnes nevidím nič zlé na tom, že zahrám na akcii, za ktorú dostanem slušne zaplatené, tobôž ak sa pri organizácii ku mne správajú naozaj na úrovni všetci od predsedu vlády Fica až po Radičovú.
Ficovi aj Radičovej ide o dobrú vec pre Slovensko
K vám je Fico možno slušný, k občanom tejto krajiny však nie. Odmieta odpovedať na otázky novinárov, ktorí ich kladú za občanov, uráža ich, dokázateľne klame, ubližuje ľuďom, ktorým sa nič nedokázalo, vo funkciách toleruje gaunerov, ktorí rozkrádajú krajinu, v koalícii má šéfa strany, ktorý chodí do práce opitý a nevie sa správať.
Ja vás chápem, ste novinár a toto je vaša práca, toto robte a sledujte. Ja však nie som politik, nemám dôvod riešiť, či Robert Fico klamal alebo nie. To by som potom mohol riešiť aj to, prečo osem rokov možno klamali aj Dzurinda s Miklošom.
Nesledujete politiku?
Sledujem, ale netrúfam si ju posudzovať.
Je v poriadku, ak známy spevák robí PR politikom, ktorí klamú?
Nemám pocit, že jedni sú dobrí a druhí zlí.
Medzi Ficom a Radičovou nie je rozdiel?
Obom táborom ide v zásade o dobrú vec pre Slovensko.
Myslím rozdiel v činoch.
Chápem, že je brutálne pritiahnuté za vlasy to, čo som teraz povedal, ale nevidím v tom problém. Nemyslím si, že mám byť ten, kto má viesť masy k tomu, že aha, hrám pre toho a toho, tak ho musíte voliť.
Lenže ľudia si vaše objímanie Radičovej prirodzene stotožňujú s tým, že s ňou sympatizujete.
Nemyslím si to. Nie sme tí, ktorí ovplyvňujú mienku ľudí. My len prídeme, zahráme, potom nastúpi druhá kapela a hneď zabudnú, kto bol pred ňou. Trochu ste však dali do úzadia finančnú oblasť.
Len sa zdráham myslieť si, že I.M.T. Smile to robí čisto pre prachy.
Nie, že I.M.T. Smile, skôr som chcel povedať, že to nerobím len ja, ale viacerí ľudia z brandže. Treba si totiž povedať, že v muzikantskom svete to nie je také ľahké, ako si každý myslí. Nevravím, že sa tu živorí, ale naozaj to nie jednoduché.
Vy mi vravíte, že na hranie pre politikov nie sme odkázaní, ale možno by ste boli niekedy prekvapený. Nechcem hovoriť, ako sme na tom boli v čase, keď sme hrali tú akciu pre Smer, ale verte, že nie vždy je to tak, že máme veľa kšeftov, že sa váľame v peniazoch a môžeme si robiť čo chceme. Na to, aby sme slušne žili, ťažko pracujeme. Môj brat sa musí stretávať s iks ľuďmi denne, aby sme mohli ísť na turné, aby sme niečo zarobili, aby sme vládali splácať hypotéky, riešiť svoje problémy. Nič nie je čiernobiele. Ja by som nikoho nesúdil za hranie pre politikov. Jasné, že by som nešiel s nejakou stranou na bilboard, že by som sa s politikmi neobjímal...
S Radičovou ste sa objímali.
(smiech) Áno, ale to bol najväčší úlet, aký som kedy urobil. Iveta bola taká zlatá, že keď som ju tam videl, takú smutnú, tak som ju spontánne chytil a objal. Bol to veľmi zábavný moment, vnímal som to ľudsky a nie politicky. Aby sme tú tému uzavreli - nemyslím si, že som sa hraním pre obe strany dopustil niečoho hanebného alebo nebodaj nejakého trestného činu. Prečo vôbec spomíname Fica a Smer? Prečo nespomíname ľudí, ktorí mi v čase, keď som pre nich hral, nedokázali ani podať ruku? Mám svoje zážitky s jednými aj druhými. Nemám pocit, že som sa hraním pre politikov strápnil, len som spravil svoj džob. Je môj džob trápny?
Aby bolo jasné - ja netvrdím, že je dobré hrať pre Radičovú a zlé pre Smer. Pýtal som sa, či je v poriadku, ak niekto vystupuje pre oba tábory, respektíve či je vôbec správne, ak umelec robí PR politikom.
Prečo nás potom nenapádali, keď sme hrali len pre Radičovú? Vtedy bolo všetko v poriadku? Nikto nič nenapísal, ale keď sme zahrali pre Smer, zrazu akoby sme niečo porušili.
Nič ste neporušili, len to na niektorých pôsobí čudne. Rovnako by to vyznievalo, keby ste najskôr hrali Ficovi a o tri mesiace Radičovej. Na poradí predsa nezáleží.
Koľko párty a plesov je politicky podchytených? Plno. Keby sme to brali takto striktne, nesmeli by sme hrať pomaly nikde. Vidím do politiky trochu viac ako je zdravé, akurát o tom nemôžem hovoriť. O čiernych peniazoch, o prechmatoch...
Konkrétne?
Nemôžem o tom rozprávať. Určite nie.
Jana Kirschner sklamala viacerých ľudí na Slovensku
Nie je vám ľúto, že I.M.T. Smile, na rozdiel od iných našich skupín, neprerazil v Česku?
Snažili sme sa o to roky, ale nepodarilo sa. Ani sám neviem, prečo je to tak. Hrajú tam množstvo hitov, ktoré som zložil pre iných, poznajú ma tamojších rádiách, ale I.M.T. Smile tam neprerazilo. Tisíckrát sme tam robili promo, klipy, predkapelu, nevyšlo to. Chystáme sa tam aj tento rok, tak uvidíme.
Máte pre to nejaké vysvetlenie?
Programový riaditeľ istého rádia povedal, že na to, aby sme sa presadili v Česku, nám chýbala pokora. Ak malo byť pokorou to, že akceptujem veci, ktoré mi navrhovali, tak tam radšej neprerazím.
Napríklad?
Napríklad som odmietol duet s Luciou Vondráčkovou, skladanie pesničiek pre Lenku Filipovú, spoločné aktivity s Chinaski, playbackové vystúpenia v nejakých programoch a podobne. Možno to boli chybné kroky, neviem. Nechcem tých ľudí znevažovať, pretože každý má svoju cestu, aj Lucia aj Lenka, ale ja chcem ísť inou.
Kedysi ste spolupracovali s Janou Kirschner, zložili ste pre ňu viaceré úspešné skladby, potom sa vaše vzťahy ochladili. Kdesi ste sa vyjadrili, že vás sklamala.
Nielen mňa, ale viacerých ľudí na Slovensku.
Čím?
Tým, že odišla z tejto krajiny, prestala tu spievať a zabudla na ľudí, ktorí jej verili a mali ju radi. Náš vzťah kedysi skončil z viacerých dôvodov. Ona totiž tak trochu nevníma, že niektoré jej kroky sa niekoho môžu dotknúť. Bol som jedným z nich. Na jednom svojom albume ma dokonca neuviedla ako autora skladby Umieram, dala tam len svoje meno. Všetko teda bolo v poriadku, zrazu sa to však zlomilo a boli sme nepriatelia, ani sám neviem prečo. Dnes však máme dobrý vzťah, dokonca sme uvažovali nad tým, že spravíme nejakú spoločnú vec. Keď bola tu v štúdiu, pekne sme si zadžemovali, zaspievali, niečo zložili, aj sme si vyrozprávali veci z minulosti. Keď spievame spolu, má to čarovnú atmosféru a znie to dobre.
Bola jej snaha preraziť v Anglicku naivitou?
Bola to krásna naivita. Toľko času tomu venovala, a aj tak to nevyšlo. Verila tomu, šla do toho naplno, učila sa jazyk, stretávala sa s muzikantmi, napriek tomu sa to nepodarilo. Mne sa tá jej naivita páči.
Pri Rytmusovi by ma uspokojilo len radikálne riešenie, tak som to vzdal
Čo spolupráca s Richardom Müllerom? Jemu ste tiež zložili viaceré hity, absolvovali ste spolu množstvo koncertov, a potom sa to medzi vami pokazilo.
Možno spolu niečo spravíme, neviem. Na jeseň minulého roku sme sa bavili o tom, či spoločne nepripravíme album, ale akosi som sa toho zľakol.
Na základe prechádzajúcich zlých skúseností?
Nie, skôr je to tak - a budem sa opakovať, lebo už som to niekde hovoril - že medzi nami je teraz krehký mier.
Vystúpili ste však na jeho jesennom koncerte na Pasienkoch.
Áno, sám som mu zavolal, že prídem, nech kašleme na to, čo bolo, že keď nás ľudia uvidia spolu na pódiu, tak to bude najlepšie vysvetlenie pre všetkých. Tak aj bolo a ľudia sa tešili, my sme tiež mali príjemnú chvíľu. Existuje však stále veľa vecí, ktoré by sme si mali vydebatovať, problém je, že na to nie je čas, a ani jeden z nás teraz nie je v stave, aby sme tak spravili.
Nemôžem v súvislosti s vami obísť ešte jedného človeka - Rytmusa, ktorý vulgárne a primitívne dourážal nielen vás, ale aj vašu mamu. Čo vtedy s vami tá skladba spravila?
Priznám sa, že som ju nikdy nepočul. Zároveň sa držím toho, že sa k týmto veciam nechcem vyjadrovať.
Ocenil by som, keby ste sa vyjadrili, hoci rozumiem, že na čosi také sa reaguje ťažko.
Slovensko zasiahla choroba primitivizmu, obmedzenosti, nízkosti, a tým vôbec nemyslím na smiešneho raperíka, ale ľudí, ktorým jeho konanie nevadí. To nie je o skladbe, v ktorej sa nadáva na mňa alebo na mne blízkych ľudí, ale o tom, že tu je veľa tých, ktorým neprekáža nízka úroveň správania sa. Keď si uvedomím, koľkým fanúšikom, dokonca dievčatám, sa páči, ako ten človek spieva, že by ich trtkal, ako sa im páči, že v tých skladbách ponižuje ženy, tak mi je z toho smutno. My sa tu bavíme o politikoch, o stranách, o Ficovi, a nehovoríme o zlých ľuďoch a primitívoch ako Rytmus a jeho hip-hopoví kumpáni. V tom žánri je fakt len pár výnimiek, ktoré za niečo stoja, trebárs Vec, ale ostatné je úplne zlé.
Oni rozprávajú o tom, že tu je hip-hop, ktorý vznikol na ulici. Nezmysel, taká ulica u nás reálne neexistuje. Tie ich pózy a slová sú smiešne bájky. Vravia, že ulica je v Petržalke. Hlúposť, veď tam chodím. Kde je to ich geto, kde je tá ulica, kvôli ktorej sa tak štylizujú? Dole v baráku? Tam, kde niekto predáva pervitín? Ten hip-hoper ho predáva osobne, že o ňom tak dobre vie? Celá tá ich Amerika a geto je blbosť, veď ide len o deti, ktoré majú bohatých rodičov, vozia sa na autíčkach a študujú na vysokých školách. Potom si doma oblečú bundy a myslia si, že sú raperi. Toto sú témy, o ktorých treba hovoriť, nie stále len o politikoch. Potom sa čudujeme, že ľudia sa stotožňujú s primitívmi ako ten, koho spomínate, mysliac si, že sú kúl. Pre mňa je to vyslovene desivé poznanie. Táto krajina to potom fakt môže rovno zabaliť.
Neuvažovali ste vtedy o žalobe?
Boli rôzne možnosti, žaloba bola jedna z nich. Stojí mi však za to zapodievať sa ním? Majú vôbec ľudia reagovať takto? Mám pocit, že nie. Zachoval som si svoju tvár a mám ksicht, na ktorý sa môžem pozerať do zrkadla. Skúste bojovať s hlúposťou a primitivizmom. Zistíte, že to nemá význam. Uspokojilo by ma asi len radikálne riešenie, ale také som nikdy nezvažoval, lebo by som sa znížil na jeho úroveň. To, čo spravil, bolo nepríjemné a žiadalo si to nejaké kroky, ale... Radšej som to teda nechal tak. Skôr ma udivilo, ako málo ľudí sa nad jeho konaním pozastavilo, koľkým to prišlo úplne v pohode. Smutné.
Ak môže mať niekto pocit nespravodlivosti, často sú to textári, u vás trebárs Vlado Krausz. Významne sa totiž podieľajú na úspechu kapely, ľudia si spievajú nimi zložené verše, napriek tomu väčšina nepozná ich tvár.
Vlado je podľa mňa rád, že to tak je, vôbec sa necíti byť súčasťou šoubiznisu. Žije v Kežmarku so svojou rodinkou, publicita mu nechýba. Z môjho pohľadu je to veľmi čistý umelec, obyčajný chalan, ktorý sa na nič nehrá. Kto by čakal potetovaného umelca s dredmi, bol by sklamaný. Okrem písania textov aj maľuje. Som rád, že existuje.
Čo chystáte s kapelou?
Aktuálne sme dokončili nové CD a pomaly začína klasický muzikantský život, teda koncerty - nielen v rámci turné, ale aj v rámci festivalov, keďže sa blíži leto. Šnúru k novému albumu začíname 9. apríla v Prahe, nasleduje osem koncertov po Slovensku.
Aký je nový album?
Ťažko sa žánrovo zaraďuje. Nie sme ani rocková, ani popová kapela, občas máme v hudbe prvky reggae a latino, takže to neviem presne definovať, nie som hudobný profesor. Sú to jednoduché pesničky, v ktorých ukazujeme, čo sme sa naučili a čomu veríme. Tie skladby sú podľa mňa silné. Kým na minulých albumoch sme mali aj veci, ktoré sme nahrali len štúdiu a na koncertoch sme sa k nim nevrátili, tu je to naopak - máme chuť si zahrať všetky, ktoré tam sú.
Rozhovor bol autorizovaný, Ivan Tásler v prepise nič nezmenil.
Medzititulky: redakcia
Predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu - kliknite.
