BRATISLAVA. Raz ráno po prebudení jedenásťročný Nicolas konštatoval: „Dnes nejdeme do školy, ale zase taká bomba to nie je. Pôjdeme k lekárovi a ten nás vyšetrí, či sme zdraví a či nie sme blázni." Nicolas musel prekonať strach z lekárskych vyšetrení, absolvoval obrázkový test a nakoniec aj dostal otázku: Čím sa chceš stať?
Hm, to nevedel. Pritom jeho život bol jednoduchý, priamočiary. Najprv bol hrdinom série ilustrovaných knižiek, do ktorých sa zaľúbili Francúzi. Potom prešiel cez hranice, lebo jeho príbehy poprekladali do kopy cudzích jazykov a dnes sa o ňom premieta celovečerný hraný film. Pod názvom Mikulášove šibalstvá niekoľko dní už aj v našich kinách.
Prečo toľká sláva?
Postavu malého Nicolasa si vymyslel fenomenálny ilustrátor Sempé, keď dostal od belgického týždenníka Le Moustique (Komár) ponuku na pravidelný komiks. Veľmi si na to netrúfal, spýtal sa ešte Reného Goscinnyho, či by mu nepomohol s textom. Vždy, keď sa stretlli, spomínali si na detstvo - to bola asi jediná úloha, ktorú si dali.
Sempé doteraz uvažuje, prečo sú ich knižky stále také populárne a moderné. A nachádza len jedno vysvetlenie: už v čase svojho vzniku boli nemoderné. Pretože boli nostalgické, hoci ich písali dvadsaťroční chlapci. „Tí, čo milujú život, sú vždy nostalgickí. Napríklad aj za minútou, ktorá práve uplynula."
Malý Nicolas sa narodil v 50. rokoch, v tom nič nezmenil ani režisér Laurent Tirard, keď jeho príbehy adaptoval.
V duchu knižnej predlohy
Z pohľadu detí sa zdá, že to vtedy boli ideálne, nekonfliktné časy. Keďže sa však knižky so svojimi druhými plánmi prihovárajú aj dospelým, Tirard musel pozorne opísať detaily, ktoré boli v 50. rokoch pre západnú spoločnosť rozhodujúce. Napríklad Nicolasov otec bol pracovitý úradník na pracovnom vzostupe, tvoril silnejúcu strednú vrstvu. Mama ho v jeho ambíciách podporovala - ale emancipovaná bola už aj ona sama.
Postavy rodičov dostali Kad Merad a Valérie Lemercie. Ona má obdivuhodný zmysel pre sebairóniu, on nadchýňa svojou schopnosťou zahrať nevýrazného muža zo sivého priemeru. Obaja patria k tomu najlepšiemu, čo dnes francúzska kinematografia má. A spolu s kúzelnou Sandrine Kiberlainovou v úlohe učiteľky bez problémov nadviazali na slávnu tradíciu francúzskej komédie.
V Mikulášovych šibalstvách úžasne zahrali popletených a zasnívaných rodičov. Takých, čo si vo svojej dobrosrdečnosti a láskyplnosti ani nevšimnú, že ich syn si práve myslí, že sa ho chcú zbaviť.
Takže Nicolasovu rodinu predstavili presne v duchu knižnej predlohy: je dostatočne nemožná na to, aby sa na nej dalo dobre zasmiať - a dostatočne sympatická na to, aby ste túžili byť jej novým členom.
